Recenzia – TESSERACT – „Polaris“ (2015, Kscope)

Kde bolo tam bolo, za siedmimi norami a piatimi benzínovými pumpami, žili raz tri djentové princezné v krajine zvanej Európa. Dnes sa pozrieme na to, ako pokračuje príbeh vskutku najjemnejšej z nich, príbeh čarokrásnej TESSERACT. Narozdiel od schizofrenickej a hnevom presiaknutej sestry  VILDHJARTA, či večne vysmiatej a funky milujúcej MONUMENTS, sa TESSERACT vždy vyznačovala veľmi citlivou povahou, láskyplnou nehou a melancholickými statusmi na sociálnych sieťach. Pokračujeme kapitolou nazvanou „Polaris“.

Od dva roky starého „Altered State“ sa znova diali zmeny, a to tak trocha regresívneho charakteru. Na post vokalistu sa totiž pre niektorých potechu navrátil stratený syn Daniel Tompkins, ktorý sa medzičasom venoval kapele obdobného razenia zvanej SKYHARBOR (check it out), ktorá vzišla z tzv. curry anglicka. Nahradil tak Ashe O’Haru, ktorý pel žiaľ iba na predchádzajúcom výbornom „Altered State“. Nebudem klamať, osobne ma táto správa vôbec netešila, pretože prejav drahého Ashe-a mi bol sympatickejší, druhotina kapely mi aj vďaka nemu prišla o hodný kus lepšia ako debut „One“. Práve na „Altered State“ sa totiž TESSERACT profiluje ako jedinečná kapela, a nie iba ako súčasť určitého trendu. Na „Polaris“ už niet potreba profilovania, TESSERACT je pojem. Zvukovo do dokonalosti dotiahnutý progresivný metal s perfektne zakomponovanými ambientnými prvkami.

Je až nemožné, aký dobrý zvuk má táto nahrávka. Nie že by „Altered State“ alebo dokonca debut „One“ trpeli zlým zvukom, práve naopak. Avšak to, že kapela je schopná sa v tomto smere stále zlepšovať je viac než iba chvályhodný. Narozdiel od svojej funky milujúcej sestry MONUMENTS alebo od amerických matadorov djentu PERIPHERY, ktorí podľa mňa neustále tak trocha zápasia so svojim soundom, si chlapci TESSERACT na každom novom počine ešte viac zdokonalia zvuk, ktorý skonštruovali na predchádzajúcom počine, a to veľmi prirodzene avšak stále tak, aby to bolo atraktívne pre poslucháča. Zvuk je kryštálovo čistý, prehľadný avšak stále hutný, za čo pravdepodobne môže výborne uprataná kompozícia a cit pre aranžovanie. A tá basa… och tá basa. Basgitarista Amos Williams má neskutočne svojský štýl hry a vie to preniesť aj na nahrávku. Basa je jednoznačne veľmi dominantným prvkom tejto kapely, a na „Polaris“ sa tento fakt nemení.  Stačí si pustiť úvodnú „Dystopia“ a budete máte predstavu. Všetky nástroje sú však ohavne dobre zakomponované, darmo, chlapci z TESSERACT sú skutočne hudobníci, ktorí nielen že vedia dobre hrať, ale majú aj talent. O tom, že nejde iba o štúdiovú mágiu svedčia ich živé vystúpenia.

Korunu tomu celému však, aj keď si nerád priznávam, že som sa mýlil vo svojich predstavách ako bude znieť novinka, dáva práve Daniel Tompkins. Skladám poklonu švárny bard, klobúk dole! Už dlho som nepočul tak komplikované a zároveň tak uchu lahodiace vokály… minimálne od kedy LEPROUS vydali posledný album.

Jedinou nevýhodou „Polaris“ je to, aký je dobrý. Aj napriek tomu, že skladby nie sú nejak extrémne komplikované sa v nich deje toho toľko, že aj napriek mnohým posluchom si vždy pamätám prvých päť skladieb, a posledné dve. Skladby „Phoenix“ a „Messenger“ neviem po epických prvých piatich skladbách  vstrebať, a moja schopnosť vnímať sa vracia až na záverečné „Cages“ a „Seven Names“. Snažil som si pustiť samostatne iba tieto dve nešťastné piesne, ale pravdepodobne ich moja myseľ už iba zo zvyku jednoducho ignoruje.

Album kde 7 z 9 piesni je výborných však definitívne stojí za pozornosť. „Polaris“ Vás môže nebaviť iba ak Vám je daný typ hudby jednoducho proti srsti. Pokiaľ však máte radi ingrediencie, polievka Vám taktiež bude chutiť, pretože novinka je zvukovo dokonalá, a zároveň skladatelsky na vysokej úrovni. Až ma bolia prsty od toľkej chvály. Ale nemôžem inak, a to sa dokonca ani nepovažujem za die hard fanúšika. Aj keď má vyjsť nový album od nich, tak sa nijak špeciálne neteším a vnímam tú skutočnosťi iba periférne. Keď sa však k nemu eventuálne dostanem (a vždy tomu zatiaľ tak bolo), tak som v tom, a až po uši.

TesseracT-Band-Photo-Newest-2014-Lineup-600x300

Hodnotenie: 9/10 

Track List:

1. Dystopia
2. Hexes
3. Survival
4. Tourniquet
5. Utopia
6. Phoenix
7. Messenger
8. Cages
9. Seven Names

Sarkast

Autor: Sarkast

Zdieľaj