Recenzia – MIRONOGA – „Dark River“ (2015, selfreleased)

„Obyvačkový“ projekt hudobníkov Rada Té (DIVERGENCE) a Petra Há (GOD DEFAMER, FISHARTCOLLECTION) s najlepším názvom je späť! Po dvoch rokoch od vydareného debutu  „Radosť a Láska“ sa MIRONOGA prezentujú takmer 24 minutovým EP-čkom  „Dark River“. Čo čakať od kapely názvom oslavujúcu najväčšieho slovenského komika?

Vkladám CD-čko do prehrávača s očakávaním rýchlych nekompromisností . Veď „Radosť a Láska“ bol zverský počin, math metalová rúbanica, hrdzavé gitary a uši drásajúci jakot. Pridajte k tomu zábavný názov interpreta i albumu a máte hotovú a kvalitnú haluz. Novinka? Absolutne iné vody sa mútia vážení. Math coreová hravosť sa vytratila, tak isto aj humor a MIRONOGA sa rozhodli vydať vážne pôsobiaci počin. Zvláštna taktika po veľmi uvoľnene pôsobiacej prvotine.

„Dark River“ je inde. Namiesto agresivity vsádza MIRONOGA na epickosť. Zvuk novinky je oproti produkcii predchodcu krásne čistý a vyvážený, veľmi bohatý avšak možno menej vzrušujúci. Skladby sú pomalšie a dávajú tak vyniknúť absolútnej symbióze všetkých nástrojov. „Dark River“ je djent ako bič! A to bez debaty, už po prvom vypočutí som mal pocit ako by som znova prvý krát objavil kapely ako PERIPHERY, VILDHJARTA, UNEVEN STRUCTURE či MONUMENTS. Nenechajte sa však zmiasť, toto určite nie je výtka.

Materiál na novinke je totiž výborne poskladaný a zaranžovaný. Posledné dve skladby mali tak plynulý prechod, že až po viacerých vypočutiach som si uvedomil, že nepočúvam jednu ale dve skladby. Každý jeden riff, každá jedna gitarová melódia ma bavili, ambientné plochy boli prítomné vždy v ten správny čas, basa krásne dotvárala spodky a zbytočne neprekážala iba „aby bola počuť“ a po dlhom som negúľal očami nad beatmi bubeníka – v tomto prípade asi automatu, ruku do ohňa by som však za to nedal.

Džn džn valia sa gitary a rôzne záseky sa kde tu zjavujú, zatiaľ čo disharmónie sa preplietajú s kadejakými melódiami akoby vo večnom zápase o balans. Raz v nich počuť opovrhnutie, raz melanchóliu a niekedy aj obe naraz. Ambientná medzihry uvoľňujú tento neustály boj. Ale už sa asi príliš zamýšľam nad vecami. Celé je to veľmi… meditačné? Áno, to bude to slovo, ktoré to vystihuje.

Djent v ich podaní ma baví. Je epický ale nie patetický, drží sa istých kanónov ale nepovažuje ich za dogmy. Zmení Vám „Dark River“ život? Nie. MIRONOGA nehrajú hudbu, ktorá by vynikala novátorstvom, takže sa môže zdať, že ide iba o ďalšiu z veľkého počtu moderných metalových kapiel. Lenže „Dark River“ je tak dobre poskladaný a tak príjemne vyprodukovaný, že bude škoda, ak ho budú takto ľudia vnímať. Okrem niekoľkých zabehaných stálic djentovej scény a sporadických prekvapení u mladších kapiel  je totiž „Dark River“ naozaj výborný matroš. Krátky, krásny a HLAVNE pamätihodný.

Do budúcnosti , nech už sa kapela akokoľvek kreatívne rozvíja dúfam, že sa ešte viac využijú rôzne vokálne polohy pána Petra Há, jeho škrekot bol totiž tiež veľkým dôvodom, prečo ma nahrávka bavila, tak isto ako aj čisté vokály či rôzne zvláštne šepty. Osobne dúfam, že kapela sa nebude báť ísť v budúcnosti aj trocha „over the top“ čo sa vokálov týka. Čas ukáže.

Po prvotnom skeptickom vnímaní novej, vážnejšej tváre MIRONOGY, môžem nakoniec novinku vrelo odporučiť fanúšikom progresívnej modernej metalovej hudby, alebo djentu, alebo math metalu alebo akokoľvek si to nazvete. MIRONOGA si zaslúži našu pozornosť. Ak Vám však podobná hudba nič nehovorí, pravdepodobne Vás nebude baviť ani „Dark River“. Čo dodať, na slovensku sa nám sformovali naozaj šikovní hudobníci a ja iba dúfam, že to bude eśte stáť za to.

Hodnotenie: 8/10

 

Sarkast

Autor: Sarkast

Zdieľaj