Report – HAMMERFALL, RAGE, SERENITY, 7. december 2015, Collosseum Club, Košice

hammerfallČasy veľkých power metalových koncertov sa asi pomaly chýlia ku koncu. Jasný dôkaz prišiel pri koncerte HAMMERFALL a RAGE v Košiciach. Predpredaj hlásil len nejakých 350 predaných lístkov, čo doviedlo organizátorov k ráznemu kroku – zmeniť miesto konania. Akcia sa presunula z Cassosport haly do košického Collossea v podstate na poslednú chvíľu. Informácia sa dostáva do sveta len v nedeľu v noci. Ktovie koľkí ľudia stopovali pred Cassosport halou pred koncertom. V roku 2009, prvýkrát u nás, mali plnú halu, teraz sa však museli vrátiť späť do undergroundu! Kto by na to pomyslel pred pár rokmi? Realita je však taká. Vystačila kapacita 1000 ľudí na takú kapelu?

serenityUrčite áno. Brána sa vďaka meškaniu otvorila až tesne pred začatím a počas vchádzania ľudí do clubu svoj priestor využíva SERENITY. Čo vám pri power metale napadne ako prvé? Rýchly drive, výškový hlas speváka, trochu priteplené backing vokály, chrabrý imidž, pompézne klávesy, chytľavé melódie, ľahko zapamätateľné refrény a slušná dávku energie? Prvá kapela to splnila do bodky. Tradičná a dalo by sa povedať – tuctová variácia na power metalový štýl, no zato podaná dôstojne a ako úvod na naladenie tej správnej vlny poslúžila parádne. Keď si porovnáme publikum na začiatku a ku koncu vystúpenia, mohlo sa zdať, že ste na úplne inom koncerte. Keďže ľudia počas koncertu prichádzali neustále, až kým sa klub pekne nenaplnil (približne 600 ľudí). Zo začiatku komorný UG koncert, koniec – power metalová oslava.

rageTeplota pomaličky stúpala, počet spotených tričiek narastal, miesta na státie ubúdalo. Ľudia už pomaly zaplnili každé väčšie miesto. Dospel čas na RAGE. Zmenená zostava, žiadne predlhé a ultra technické vyhrávky Victora Smolského, ale späť k power až thrashovým koreňom. Turné sa nieslo aj v duchu oslavy k 20. výročiu albumu „Black In Mind“. Celá nahrávka je nasiaknutá až thrashovými pachuťami a power metalovou melodikou. Hneď prvé tóny patrili titulnej skladbe z albumu, thrashový riff a už bolo jasné, že o staroškolskú dávku metalu nebude núdza. Trochu som mal obavu, či to Peavy zvládne vokálne. Z omylu ma hneď vyviedol pri prvej skladbe. Jeho charizmatické a svojské zafarbenie hlasu krásne vyniklo, skoro bez chýb a navyše s poriadnymi guľami, alebo chytľavosťou pri refrénoch. Ani mi neprekáža, že sa viac orientuje v stredných polohách, vtedy má jeho hlas tú poriadnu šťavu. Skôr ma kus rušil doprovodný spev, ktorý by som radšej vylúčil, viac mi pískal v ušiach ako robil dobre. Svoje hity vybalili hneď na začiatku – „Over and Over“ alebo „Down“ prebudili hlasivky aj publiku a club zaplnili tóny stoviek fanúšikov (tých 6 myslím). Setlist sa zameral hlavne na spomínaný album, plus ešte nejaké klasiky, až ku záverečnej – „Higher than the Sky“, kde doslova publikum prespievalo celú pieseň. Dopomohol im k tomu aj Peavy a o krásny až elektrizujúci zážitok bolo postarané. Skvelá stará škola metalu aj po 30 rokoch hrania stále ukazuje svoju silu a tej mala na rozdávanie!

hamPara zahaľuje pódium, intro a začína show HAMMERFALL. Od začiatku mi pripadali, že im to menšie pódium viac pristane ako obrovská hala. Išla z nich energia a eufória z hrania. Zrejme si túto zmenu a návrat do UG užívali spolu s nami. Úvod patril veľkým hitom –„Hector’s Hymn“, „Any Means Necessary“ a „Renegade“, počas ktorých publikum doslova žralo každý jeden tón a preciťovalo ho s kapelou a hlavne prespievalo každú linku. Presunutie koncertu do menších priestorov bolo nakoniec dobrý ťah, vďaka tomu bola oveľa väčšia symbióza medzi kapelou a fanúšikmi, lepšia komunikácia a doslova zovretie v power metalovom svete. Podobnú otázku ohľadom vokálu som si kládol aj pri Joacimovi Cansovi. Jeho až hrdzavé zafarbenie hlasu stále nestratilo na sile a ukázalo sa v plnej paráde. Refrény mali riadne gule a šmrnc, aj keď tomu môžu hlavne vďačiť publiku, ktoré bolo viac ako šiesty člen kapely, v tomto prípade rovno aj siedmy a možno aj ôsmy. Stred koncertu trochu stratil energiu a šťavu, no záver však opäť priniesol poriadne ovocie. „Hammerfall“ alebo záverečná „Hearts on Fire“ mali opäť poriadne gule a silu. Tiež sa mi rátalo, že si vďaka menším priestorom odpustili svetelnú show, či pyrotechniku, vďaka čomu sa ich power až heavy metal skôr degraduje. Heavy metal by sa mal vrátiť ku koreňom a staviť výlučne na hudbu a show sa mala brať ako len bonus. Tu si vystačili s parou a všetko vsadili na svoju hudbu a urodilo to ovocie!

Plné Collosseum, skvelá atmosféra, výborné vystúpenia. Power metalu pristanie vrátenie sa ku koreňom! O chvíľu tu máme HELLOWEEN, vrátia sa aj oni späť do undergroundu? To záleží na Vás.

Fotky: Laci Schurger pre www.metalirium.com

Avatar photo

Autor: Bukaco

Zdieľaj