Rok 2015 nám 
utiekol dosť bleskovo až sa môže zdať, že čím ďalej, tým viac sa to uberá rýchlejším tempom. Bolo to vskutku veľmi pestré a bohaté obdobie, ktoré za sebou zanechalo plody práce na metalovom poli a s dozberom je myslím aj viacero spokojních. Ako sa už tak blížil koniec roka, niečo sa nám predsa ešte len urodilo. Nejaké to EP, kompilácie ale zrejme len málokto očakával, že zrazu z čista jasna vyrastie akási v jadre čerstvá odroda. O túto nečakane prekvapivú no skvele načasovanú rafinovanosť sa postaralo poľské vydavateľstvo Witching Hour Productions, (ktoré už čo to vydalo kapelám ako Vader, Azarath, Hate,) keď pustilo do sveta „Liturgiu“ krajanov, zatiaľ personálne neznámich Batushka.
Akú novinu nám toto nové zoskupenie odeté v ornátoch pravoslávneho duchovenstva starej Rusi prináša? Je viac než pestrá už len tým, čím som naznačil v otázke a to je tématická originalita, kedže ako som tak skúmal a skúmal, nenašiel som už prakticky žiadnú kapelu, ktorá by sa tak horlivo oddala konkrétne tejto záležitosti balancujúcej na pozadí Cárskoruského obdobia rokov 1547 až 1917. Textovú stránku som doteraz neprebádal, resp. teda som ju ešte nikde nevidel zverejnenú ale podľa iných indícií, akým je pestrý obal albumu a jeho atmosféra si môžem trúfať povedať, že pôjde o ranné obdobie, v ktorom prijal titul prvý cár Ruska a samovládca Ivan Vasilievič Hrozný IV. Prečo práve toto obdobie? Kapela sa žánrovo začala pohybovať na hrane black metalového základu a doomovej esencie. Je to nezvyklá kombinácia ale o to viac potešujúca, pretože sa snaží príjsť s niečím neobyčajným a tak sklbuje do seba dve temné atributy, na jednej strane rúhačská a nenávistná forma pokory a na druhej tragický dopad činov, zatratenie. Misky váh sú tak v Batushke na vyrovnanej úrovni, dejstvo je tým dramaturgicky a kompozične veľmi precízne vyformované. Som presvedčený o tom, že im nejde o žiadne povrchné či pompézne pózerstvo ale ich znalectvo tématiky a veľmi dobrá hráčska pracnosť sa prikláňa k filozofickým a duchovnejším hodnotám. Za Ivana existovala v Rusku organizácia, ktorá činila okolo 300 mužov. Založili svoje „mnišské bratstvo“, ktoré bolo veľmi úzko spojené so satanskými rituálmi a zhromaždeniami, kde sa praktizovali sexuálne orgie, mučenia a samotný Ivan sa ich aj účastnil. Toto obdobie bolo veľmi deprimujúce a ťažké pre väčšinu obyvateľstva ako uvádzajú pramene a pokračovalo to aj po jeho smrti. V historiografií Rusi dostalo označenie „smutná doba“. Význam slova Batushka značí ľudové pomenovanie „Cára“, dôležitú a váženú osobnosť. V zhrnutí sa nám títo novici snažia poukázať na svätskosť skĺbenú s hrôzovládou, ktorá není žiadným vymysleným, knižným príbehom ale skutočnosťou a tak ich debut silnie každým posluchom viac a viac. Litourgiya je prednášaná do Yekteníy od 1 po 8. V preklade ide o litánie – modlitby pozostávajúce z množstva prosieb. O aké prosby sa jedná myslím, že už každému môže dôjsť z opisu, ktorý som načrtol ohľadom spomínaného „bratstva“, takže pôjde o blasfémický podtext. Od prvej až po poslednú ôsmu nedá vydýchnuť a s veľmi prešpekulovanými aranžmami, chytľavými riffmi, vokálmi na úrovni striedajúcich sa s osvedčeným, zčernaným škrekom a baritónovými, zvestujucími, kazateľskými polohami sa až dostavujú zimomriavky, skutočne plnohodnotný zážitok z posluchu a veľmi dobre vyprodukovaného zvuku. Na debut viac než impozantný výkon a dospelá koncepčná prepracovanosť. „Svätci“ zatiaľ naživo potvrdili dve omše a to v srdci Rusi, v Moskve a Sankt-Petersburgu, čo opäť značí ako vážne berú svoje poslanie a poctia tak návštevou dve kľúčové, historické mestá. Verím, že tým to neskončí a prídu si odslúžiť svoju „Litourgiyu“ aj k nám. Už teraz si viem predstaviť skutočne dobovú, grandióznu podívanú.
10/10
