Recenzia – MORNA – „Nuisance“ (Vlastná réžia, 2015)

mmPoniektorí muzikanti si vystačia s jedným nápadom a vytvoria z neho dlhohrajúci album. Taktiež existujú prípady, keď je tých nápadov celá hromada a stále to nestačí ani na jednu pieseň. Ako to býva často, aj v tomto prípade platí, že najlepšie ísť strednou cestou. Nápady sa síce môžu presýpať zo zásuvky, no skutočný muzikant si musí vybrať len pár „vyvolených“, ktoré skutočne stoja zato, aby boli odmenené zhmotnením. Plné zásuvky nápadov majú taktiež aj Novodubničania MORNA. Pekná plejáda sa im už vysypala na debut „A Tale of Woe“ a ďalšia várka už skáče do stupníc a tónov. Výsledkom je druhý počin „Nuisance“. Prebrali poriadne svoje poličky a zásuvky s nápadmi, či brali všetko, čo im spadlo do rúk? Poďme to potriediť!

Podobným spôsobom by to mohli brať aj chalani a riadiť sa heslom: „Niekedy je menej viac“. Pri počúvaní mi je jasné, že sa zásuvka nedala zavrieť a motívy vypadávali sami od seba. Najlepšie je v tom prípade zobrať metličku a pár ich vyhodiť. Práve očistu potrebuje ich hudba ako soľ – pozametať, potriediť a dať tomu ľahkosť. Občas mi to príde až strojovo nasekané na seba (podľa daných učebníc) a umelé, čím sa vytráca „duša“ muziky. Niekde sa neúčelne naťahuje („To Think Alone“), chvíľami je tých nápadov až zbytočne veľa („Deceiving Gleam“ či „Trollkarlens Dikt“) a potom sa stráca pozornosť a poslucháč nevie, kde je. Na druhej strane nemôžem len haniť, hneď prvá – „Life After Heroes“ ukazuje zlatú strednú cestu.

Úmysel vymaniť sa z tieňa OPETH je už viac počuteľný, ako to bolo pri debute. Duch stále straší v skrini, no postupy už vypadávajú zo švédskych učebníc. Nemôžeme taktiež zabudnúť, že nielen OPETH, ale aj takí EDGE OF SANITY či BARREN EARTH hrajú celkom výraznú rolu v ich celkovom zvuku. Melodika niektorých pasáží, rytmika, sekačky a vyhrávky sú dosť ovplyvnené touto trojicou. V závere nahrávky objavíme aj prvok z úplne odlišnej sorty, začiatok „End Of Imbroglio“ si požičali z dielne TOOL, čím ich hudba naberá iný šat. Pozitívom však je, že svoju knihu začínajú písať vlastným písmom a používať osobitné kontúry.

Boj medzi tvrdou a jemnou stránkou vyhráva práve tá drsnejšia. Gitary majú poriadne grády, režú do sluchovodov, sekajú a celkovo drvia stopáž. Growling ide podľa svojich švédskych vzorov, čiže má poriadnu hĺbku a značnú silu, čo v kombinácií s death metalovými riffmi vytvára smrtiacu jazdu. Keď sa však hudba preladí na jemnejšie vlny, tak sa raz ocitneme na vesmírnom výlete so štipkou psychedélie, alebo prisadneme k dôvernej spovedi. Pôsobí to pohlcujúco, vrúcne a vytvára to citlivú atmosféru. Čistý vokál ešte potrebuje svoje hrbolčeky vyšmirgľovať, odobrať kŕčovitosť a dať tomu voľnosť. Taktiež si treba dať pozor, aby sa obidve stránky striedali plynule a nenabúrali do seba ako pri „Trollkarlens Dikt“, lebo občas vznikne kolízia („Deceiving Gleam“).

Za nahrávkou cítiť vedrá potu a námahy. Každá jedna pieseň stála pár modrín a veľa energie. Jednotlivé skladby netrpia na svoju „nemuzikálnosť“, práve naopak, sú po hudobníckej stránke vyšperkované, premakané a vyspelé. Do budúcnosti si však treba kúpiť poriadny zmeták, popremýšľať nad každým motívom (kde by zapadol), poprípade mať po ruke kôš a ošetriť hudbu od presýtenia. MORNA v sebe skrýva veľký potenciál a chuť postupovať ďalej, už len čas a nadobudnuté schopnosti im môžu byť tými najlepšími poradcami.

Hodnotenie: 7/10

Linky na kapelu:
https://www.facebook.com/Mornaband
http://bandzone.cz/morna

Bukaco

Autor: Bukaco

Zdieľaj