Ľudom sa málokedy odvďačíš. Stále si dokážu nájsť niečo, čo im prekáža. Svoje pohľady majú často zamerané na negatíva a pozitíva zostanú mimo. Zoberme si príklad – koncert Sabaton. Na našej „tváričkovej“ sociálnej sieti sa priam roztrhlo vrece s komentármi ohľadom zimy počas tejto akcie. Skvelú atmosféru a parádny koncert však málokto spomenul. Zrejme z týchto dôvod bol nasledujúci koncert HELLOWEEN a spol. premiestnený do zrekonštruovanej haly (Multihala) vedľa, kde malo byť o blaho fanúšikov postarané. Teraz však ostáva čakať, na čo sa tentoraz ľudia vyhovoria? Na veľké teplo dnu, alebo že pivo si nemohli odniesť pred pódium, či samotné (nešťastné) vystúpenie GOTTHARD (o tom nižšie)?
Zabudol som ešte dodať, že vystúpenie sa posunulo skoro o hodinu, čo tiež mnohým ľuďom nemuselo hrať do kariet. Ôsma hodina odbila a pódium sa zabaľuje do tónov prvej kapely. C.O.P. UK, celým názvom CRIMES OF PASSION UK, spúšťajú hardrockovo ladenú jazdu. Ich podanie však nevykračovalo od „tradičných“ hodnôt žánru ani o krok (sloha-refrén-sloha-refrén-sólo-refrén…), čím veľkú dieru do sveta neurobia. Dominantou vystúpenia však boli melodické a ľahko zapamätateľné refrény, ktoré publikum doslova „žralo“. Výraznosť silnej „refrénovej“ melodiky dodával skvelý spev. Spevák sa orientoval prevažne v chrapľavej polohe, kde často zamieril k výškam pripomínajúcim Jorna Landeho (poprosím s rezervou). Ak chodíte často do hál na koncerty, tak musíte brať zvuk s rezervou. Multihala k tomu mala dosť nízko strop, kde sa „trochu“ zvuk bil a vystúpenie pôsobilo dosť plechovo a nevyvážene (prevažne výšky dosť škrípali). Ak to však berieme ako prvé naladenie sa na akciu, tak svoju úlohu splnili naplno!
Počas pauzy sa publikom začala šíriť zlá správa ohľadom koncertu GOTTHARD. Prvá vlna hlásila, že vystúpenie vôbec nebude, druhá však priniesla štipku nádeje s päť pesničkovým setlistom. Tesne pred vystúpením nám pomocou prekladateľa dávajú na známosť – bubeníka z neznámych dôvod preniesla sanitka do nemocnice, vzhľadom na nečakanú situáciu odohrajú pár vecí bez neho (konkrétne štyri). Akurát, že na „unplugged“ vystúpenie tiež neboli pripravení, keďže mali so sebou iba jednu akustickú gitaru, tak to bolo dosť improvizované. Každopádne chválim prístup. Mohli sa pokojne na to vykašlať, nikto by im to nezazlieval, ale oni zahrali „v rámci svojich možností“. Vidno, že si fanúšikov naozaj vážia. Keďže sa takto vyvinula situácia, setlist sa upriamil na balady. Piesne išli improvizovane, kde sa chyby dosť často ukázali, no pôsobilo to veľmi milo a úprimne. Miesto mŕtveho Steva Leeho zaujal Nic Maeder, ktorý akoby mu z jazyka vypadol. Podobná farba hlasu, ale aj frázovanie. Azda sa bubeník z toho dostal a my si ich nabudúce kukneme v plnej sile.
Nadišiel čas sa metal. HELLOWEEN spúšťajú set s „Eagle Fly Free“ (samozrejme po intre z „Walls Of Jericho“), ktorá hneď sadne ako päsť na oko. Rázne tempo, poriadna dávka nasadenia, dokonca aj zvuk sa nám vyladil (v rámci možností haly). Jednou z prvých vecí, čo ma naozaj prekvapili, bol spev a prejav Andiho Derisa. Od prvého tónu po posledný pôsobil nesmierne veselo a príjemne. Veselá nálada sa mu odzrkadlila na tvári, ale aj na výkone. Piesne (éra po odchode Kiskeho) ako „My God-Given Right“, „Mr. Torture“ či „Straight Out of Hell“ zneli perfektne. Tóny padali na úrodnú pôdu, žiadny náznak kolízie, či falošnosti a navyše to malo riadne gule a pozitívny náboj ako bonus. Žiaľ o piesňach z Kiskeho éry nemôžem povedať to isté. Prevažne záver v podaní – „Future World“ a „I Want Out“ mu vôbec nesadol a pôsobil to dosť kŕčovito. Nieže by to bolo odspievané zle, to rozhodne nie, technicky všetko zvládnuté, no hlasovo a celkovo položenie spevu oproti originálu je mimo jeho misu. Skôr by som bol za vyradenie týchto piesní zo setlistu a nahradil ich „derisovkami“, veď je z čoho vyberať. Najpozitívnejší článok zostavy bol však basák Markus Grosskopf. Lietal po pódiu z jedného miesta na druhé, vysmiaty ako mesiačik na hnoji, čím dodával vystúpeniu silný pozitívny náboj. Jednou vecou, čo veľmi nechápem, je zaradenie sól pri power metalových koncertoch. Prevažne bubenícke mi príde úplne zbytočné, ako ozvláštnenie – okey, ale na tom, že zahrá pasáž „rýchlo“, mi nepríde nič svetoborné, hocijakí death či blackoví bubeníci idú v takýchto tempách celý koncert a na žiadne sóla si nepotrpia (ktovie prečo). Radšej by som bral pieseň navyše. Každopádne bolo vystúpenie preplnené skvelou náladou, prvotriednou dávkou energie a melodiky a ako čerešničku na torte sme si mohli pochutnať na výbornom výkone Andiho Derisa.
Tak čo, načo dnes budete nadávať a hľadať si prečo to bolo zlé, miesto toho, aby si ste otvorili oči pre to dobré. Hala síce zaplnená nebola, no 1000-cka bola rozhodne prekonaná. Pevne verím, že o tomto koncerte budem počúvať len samé chvály!
Fotky: Stephen (metalmania-magazin.eu)
