Report – STRIGÆ ET SPECTRA TRANSVOLENT POSONIVM – Kringa – Temple Desecration – Malokarpatan – Goatcraft – Caeremoni – 9. apríl 2016, Randal Club, Bratislava

003-uNa úvod si trochu zacitujme z etnologickej literatúry. Stridžie dni boli v období, kedy sa podľa poverových predstáv predpokladala zvýšená aktivita nepriaznivých síl. Označovali sa tak najmä významné dni zimného slnovratu, na Katarínu (25. november), Ondreja (30. november), Barboru (4. december), Mikuláša (6. december), Luciu (13. december), Tomáša (21. december). Podľa mýtického myslenia sa predlžovanie nocí a krátenie dní stotožňovalo s dočasným víťazstvom tmy – zla nad dobrom – svetlom. Považovali sa za ne aj dni okolo Veľkej noci, najmä Veľký piatok, deň Juraja (24. apríl), prvý máj, deň Jána Krstiteľa (24. jún), deň letného slnovratu (21. jún), všetky dni, v ktorých sa konali obrady prechodu (krst, svadba, pohreb a iné) i dni dôležité v hospodárskej činnosti (kúpa a predaj dobytka, prvý výhon dobytka, prvá oračka). Stridžie dni síce v tento deň nehrozili, no aj napriek tomu sa nad Bratislavou zmrákalo ako keby strigy a strigôni tušili, že sa čochvíľa začne black metalové besnenie v Randali.

Ako to už býva zvykom, pokiaľ nemajú akciu pod palcom väčšie bookingové agentúry, koncert sa nikdy nezačne presne o siedmej alebo v čas, sľubovaný na plagáte. Našťastie sme na to všetci už navyknutí, no napriek tomu chodíme pre istotu radšej načas, veď čo ak! Áno, hovorím o úvode aj tohto koncertu. Začal s malým omeškaním, ktoré však myslím nikomu neprekážalo.
090-u
Večer otvorila kapela Caeremoni, ktorá je zahalená rúškom tajomstva. Jediné, čo je isté, že sú to Slováci. Ich pódiová scéna pôsobila veľkolepo. Vo vzduchu sa niesla vôňa kadidla, jemné svetlo vytvárali svietniky s bielymi sviecami, v strede pod bicími sa nachádzal oltárik s lebkami a kosťami. Hlavní protagonisti boli odetí v čiernych plášťoch a tváre im zdobili masky, takže tajomnosť a mystickosť kapely zostala neporušená. Vizuálne prevedenie kapely bolo perfektné, snáď aj najlepšie tohto večera a úlohu naladenia ľudí na black metalovú vlnu splnili výborne. Čo sa však týka hudobnej stránky, myslím si, že ešte majú určité rezervy. Hrajú atmosférický black metal, ktorý však nemá v sebe obsiahnuté prvky, ktoré by ma ako poslucháča na prvý pokus viac zaujali. Niekoľko krát som zachytila aj mýlky bubeníka a pár krát sa mi zazdalo, že sa niečo zvláštne deje aj na strane gitaristu. Ako najväčšie „zlo“ však na mňa pôsobil vokál a eho farba, ktorá mi pripomínala zomierajúceho psa. Ako som už vyššie písala, Caeremoni sú skupina, o ktorej sa internete nič nedozviete a tak nech už ide o projekt „starých harcovníkov“, alebo či sú títo páni ambicióznym projektom „mladej krvi“ sa dozviete snáď len keby ste ich po koncerte odchytili. Hudobnú stránku aj napriek vyššie spomenutým negatívam je preto potrebné vnímať cez optiku jedného reportéra (mňa). Množstvo zhromaždených fanúšikov, ktorí ich počúvali až do konca svedčí o tom, že každý vnímame hudbu iným spôsobom.
189-u
Úlohy detektíva, zisťujúceho niečo viac o Caeremoni som sa vzdala a radšej som si počkala na ďalšiu kapelu v poradí, Poliakov Temple Desecration. Ešte som ich nemala možnosť vidieť a tak som sa na ich vystúpenie tešila, keďže war black/death metal som už dávnejšie nepočula. Vojenský vizuál – reťaze, kanady, war painty atď. všetko v poriadku, ako má byť. Čo ma však zabilo bol príšerný zvuk, ktorý si kapela buď vypýtala schválne, alebo im to proste zvukár trochu pokazil. Niekoľko krát som zmenila svoju polohu, aby som sa uistila, že o niečo neprichádzam svojou vlastnou vinou, ale žiaľ bicie prehlušovali všetky ostatné nástroje, čo na mňa v konečnom dôsledku pôsobilo, ako mi do hlavy niekto búchal hrncami. Svoju odozvu si však opäť skupina našla v publiku, kde sa strhol občasne aj malý kotol a celkovo si myslím, že účastníkov koncertu počas druhej kapely pribudlo ešte viac.

Kapela Goatcraft je pomerne mladý projekt (od roku 2012) troch hudobníkov z Bratislavy, ktorí pôsobia, či pôsobili aj v iných bratislavských zoskupeniach. Žiaľ ma doteraz vždy akosi obchádzali a tak bolo ich vystúpenie pre mňa ďalšou premiérou večera. Musím povedať, že som bola veľmi príjemne prekvapená! Oproti úvodným kapelám sa mi páčil zvuk, hudba aj pódiový prejav. Goatcraft hrajú dobre namiešanú zmes black metalu s prvkami death a thrash metalu. Ich vystúpenie bolo úderné, energické a rozburcovalo opäť aj niekoľko jednotlivcov k pohybovej aktivite. Pre mňa osobne to bola prvá kapela večera, ktorá ma oslovila. 368-u

Po pauze prišiel rad na Malokarpatan. Večer sa začal nebezpečne približovať k polnoci a to bol a pred nami ešte posledná skupina koncertu. Tí, ktorým ušiel krst posledného počinu skupiny Remmirath, zmeškali show aj pieseň od Malokarpatan-u. Na pódium sa pred nás postavil de facto takmer celý Remmirath, s výnimkou bubeníka Zrza (Remmirath) a doplnený o speváka Temnohora. Hudobníci z tejto kapely si až tak nepotrpia na black metalový image, no aj napriek tomu istá dávka exhibície tu je, aspoň zo strany speváka (slnečné okuliare). Ak ste sa ešte doteraz s touto bratislavskou formáciou nestretli, vedzte, ze ich piesne sú postavené na klasickej báze old school black metalu. Svoju zaujímavosť si získali originálnym, podľa mňa aj svojským humorom nasiaknutými rurálnymi textami z prostredia Malých Karpát, tvrdým (pre mňa pezinským) prízvukom speváka, či folklórnymi a rozprávkovými vsuvkami. Zo svojho doteraz jediného vydaného albumu zahrali všetky piesne. Musím sa priznať, že ich set mi ubehol strašne rýchlo. Čo sa týka kvality vystúpenia, žiaľ som sa nachádzala väčšinu času úplne vpredu, takže nedokážem zhodnotiť napríklad zvukovú stránku. Z môjho pohľadu som bola hlavne zvedavá ako si poradia so živým vystúpením a myslím si, že to zvládli tak ako sa na týchto ostrieľaných hudobníkov patrí.
526-u
Zostávala pred nami už len rakúska black metalová formácia Kringa. Pre mňa osobne sa večer prehupol do štádia vyčerpanosti, nakoľko ich set začínal až okolo 1:00 hodiny. No aj napriek tomu sa našlo stále množstvo dostatočne čulých fanúšikov, ktorí si ich vystúpenie nemohli nechať ujsť. Žiaľ, s pokročilou hodinou a konzumáciou istého druhu nápojov som dospela len k pozorovaniu kapely zo vzdialenejšieho kúta Randalu. Taktiež klesla moja „kritickosť“ a tak žiaľ nedokážem objektívne zhodnotiť ich vystúpenie. Podľa reakcii, ktoré sa mi na ich adresu dostali, boli len a len kladné a za povšimnutie stál aj kotol vpredu, ktorý bol zo všetkých asi najväčší.

Ak to teda celé zhrniem, myslím si, že koncert sa vydaril hlavne po stránke množstva účastníkov aj čo sa atmosféry týka. Každá kapela nám odprezentovala niečo svojské zo seba keď nahliadam na koncert ako celok, bola to ďalšia z vydarených akcii tohto roku.
622-u
FOTO by: Zmok Photography

Mrtvolka

Autor: Mrtvolka

Zdieľaj