Je mojim zvykom, že pokiaľ recenzujem death metalové albumy, robím to old school štýlom. Inými slovami, moja recenzia má určitú postupnosť, ktorá nedočkavých čitateľov môže odradiť od čítania, takže sa pripravte na trochu dlhší text (hehe). Aj napriek tomu sa domnievam, že mnohé kapely (vrátane tejto) si jednoducho zasluhujú nahliadnutie do biografie a ich predstavenie, hlavne pre skoršie narodených.
Od roku 1996 (čiže je to už 20 rokov), kedy táto česká skupina začína svoju cestu, pretieklo v riečke Klabava (Rokycany) veľa vody. Prvým zárezom bola nahrávka „Meanwhile We’re Alive“ v roku 1998 a kapela dáva o sebe vedieť hlavne na českej scéne. Žiaľ sa ku mne tento počin nikdy nedostal, ale predpokladám, že išlo o dielo na vlnách vtedajšieho silného death metalového prúdu v Čechách aj na Slovensku, ktorý na začiatku milénia začína slabnúť. Pokračovanie prichádza v podobe split s krnovskými Limits of Nescient v roku 2001 a kapela sa v tomto období stáva známou aj vďaka neunavnemu koncertovaniu. V roku 2003 prichádza ďalší split spolu s kanadskými grindermi Fuck the Facts s názvom My Anorexia, nabité brutalitou, rýchlosťou s ešte prevládajúcimi grindovými prvkami. Na scéne sa stretáva s veľmi dobrými ohlasmi.
Po menšej pauze prichádza v roku 2009 prvý full album Pernicious Intergrowth. Na tomto počine sa kapela podľa môjho názoru po prvý krát jasne profiluje smerom k brutálnemu death metalu americkej školy, zapája technické prvky a vytráca sa pozvolne sklon ku grindovým pasážam. Keďže ide o vydarený album, opäť ho sprevádzajú kladné reakcie a koncertovanie. Náhoda chcela, že sa do môjho zorného uhlu dostala táto česká banda až po vydaní tohto albumu a tak ma veľmi mrzí, že som ich predošlé dianie veľmi nesledovala. Chybu som však napravila a tak vám tento album odporúčam ako predkrm k ich poslednému, minuloročnému počinu a zaujímavé je aj celkové porovnanie.
V decembri (mimochodom v deň mojich narodenín, aká náhoda, hehe) 2015 vychádza po šiestich dlhých rokoch druhý full album nazvaný The Perfect Suicidal Act, ktorý vydalo české vydavateľstvo NTEY Records. Oficiálny krst sa uskutočnil až 02.4.2016 v Rokycanoch, na domácej pôde. Čo bolo dôvodom dlhšej pauzy medzi prvým a druhým full albumom sa dozviete po prečítaní rozhovoru s Feeble Minded, uverejnenom na MetalExpresse. V spomínanom článku sme rozoberali aj vizuálnu a textovú stránku posledného albumu, takže komu by to náhodou vŕtalo hlavou, nech si spomínanú rozpravu prečíta, nebudem sa už k týmto dvom aspektom vracať. Vrhnime sa však rovno na ďalší parameter nového albumu a tým je rozsah. Nájdete tu deväť skladieb (z toho prvá je Intro, takže ich je de facto osem) rôznej dĺžky (od dvoch minút a vyššie) a dohromady si tak užijete vyše 26 minút death metalovej hudby, čo mi pripadá ako ideálne.
Vo Feeble Minded (ďalej už len ako FB) momentálne pôsobí päť členov (spev, bicie, gitara, druhá gitara, basa), niektorí z FB účinkujú zároveň aj v známej českej kapele – Heaving Earth (ďalej ako HE). Podobnosť s HE však u FB nehľadajte, pretože kompozícia, atmosféra aj celkové hudobné vyznenie je odlišné. Prečo som vôbec na skutočnosť prepojenia medzi HE a FB upozornila je, že noví členovia z HE mali podľa môjho názoru pozitívny vplyv na súčasnú kompozíciu skladieb na albume. Zvuk nahrávky zverili do rúk skúsenému Davos štúdiu, ktorý ho podľa mňa dotiahol do dokonalosti. Všetky nástroje sú vyrovnané, žiadny neprehlušuje iný, či nezaniká, zvuk je čistý a surový, jednoducho pre uši lahôdka. A keď už som pri tých nástrojoch, musím pochváliť, že v mnohých skladbách je dobre počuť aj basové party. Gitary na mňa pôsobia veľmi sviežo, snáď ich ani netreba komentovať. Nájdete tu časti od „melodických“ a zároveň technických vyhrávok, inokedy pískačky, niekde sekané party, jednoducho dodávajú nahrávke tú správnu šťavu. Za veľké plus považujem variabilitu vokálov, ktoré sa striedajú od growlingu, cez „prasačí kvik“ až k vreskom. Takmer v každej skladbe prevládajú sypačkoidné bicie (klobúk dole pred bubeníkom!!!), ktoré sa vhodne striedajú so strednými tempami. Keď si to teda spojíme dohromady, vyjde nám, že FB na The Perfect Suicidal Act perfektne pracuje s dynamikou a kompozíciou v jednotlivých skladbách. Celý album je nabitý obrovskou dávkou energie aj akejsi nevypovedateľnej agresie. „Vývoj“ jednotlivých skladieb poslucháč nedokáže predvídať a tým pádom album ani v najmenšom nenudí. Jednotlivé hudobné nápady sú vhodne zmixované a dohromady pôsobia jednotlivé skladby ucelene.
Celkovo, túto nahrávku môžem len odporučiť všetkým vyznávačom smrtiacich kovov skôr americkej školy. Kvalitou a prevedením by som FB bez obáv postavila ako rovnocennú skupinu k velikánom tohto štýlu. Je nasiaknutá a správnym pomerom vyvážená brutalitou, technikou, variabilitou a energiou. Myslím si, že tento kúsok neobsahuje miesta, ktoré by si zasluhovali väčšiu kritiku. The Perfect Suicidal Act momentálne stojí u mňa na prvých priečkach medzi českými death metalovými kapelami spolu s Heaving Earth a trochu „uletenými“ (sorry, myslené v dobrom) Perfecitizen.
9/10
