PSYCHIC čerí vody progresívneho metalu už od roku 2010, spočiatku ako sólo projekt Milana Malíka (exANIMAL SENSE, DIVNÉ SEMENÁ) zo Skalice. V roku 2013 po kolaborácii na singli “8mm eyes” sa tento jednobunkový organizmus rozširuje o nového člena, a to bratislavčana Mateja“Vein Shadow” Ferenčíka (exHOLOTROPIC, exDRIFTED SHADOW) na vokáloch. Po štyroch rokoch od vydania inštrumentálneho rovnomenného debutu “Psychic” prichádza toto duo a ich hostia s novým albumom “Synesthesia”.
Novinka bola nahraná v Milanovom štúdiu M2 Recording Studio a tak ako na predchodcovi, aj tentokrát má takmer všetky nástroje na rováši práve pán domu, pochopiteľne okrem vokálov, ktoré zaobstaral Vein a na skladbách “Slowtime” a “Forest Bitches” hosťujúca Barbora “Bloom” Drahovská. Ďaľším hosťom na albume je taktiež Martin Gucek, ten obšťastnil túto nahrávku svojou hrou na saxofóne v skladbách “Buck Row” a inštrumentálnej “Grotesque”.
PSYCHIC sa na novinke prezentuje ako variabilné progresívne teleso, ktoré sa nebojí rozširovať svoje obzory. Na albume tak naďabíte nielen na moderné metalové skladby ochutené zasnenými leadmi a klavírom (úvodná “Highway of Tears” či “Catharsis”) ale aj na výrazné ambientné plochy (záverečná “Spiritual Echoes”), trip hopovú melanchóliu (“Forest Bitches”) či až avantgardné vyčínanie (“Buck´s Row”, “Grotesque”). Nechýbajú ani riadne agresívne nálože, akou je skladba “8mm eyes”, za ktorej úvod by sa nehanbili ani američania BORN OF OSIRIS.
Celý album má extremne kvalitnú produkciu, zvuk je kryštáľovo čistý a stále hutný, či už kapela tlačí na pílu alebo iba hladí poslucháča atmosferickým brnkaním. Zvuk nahrávky svedčí o tom, že hlava kapely presne vie, aký zvuk chce dosiahnuť a ako ho dosiahnuť. Práve preto môžu vyniknúť naozaj hutné gitary s oveľa jemnejšími leadmi a v tom všetkom sa nestráca ani lahodná basgitara. “Synesthesia” sa neskutočne dobre počúva, avšak našťastie nie iba po zvukovej stránke.
Hádam každý song má svoju tvár, hlavu a pätu, výrazne nápady a najmä aranžmá. V mnohých skladbách si človek až neskôr všímne rôznorodé doprovodné zvuky a malé detaily v pozadí, ktoré výborne dotvárajú celok. Veĺmi dobre pôsobia aj rôzne elektronické zvuky, ktoré dochucujú celú nahrávku, ale aj klavírne a saxofónové vsuvky. Album je taktiež dynamický a variabilný, čo aspoň pre mňa je znakom skutočne progresívnej kapely. Nuda nemá šancu sa dostaviť, nanajvýš až pri záverečnej ambientnej deväť minútovej “Spiritual Echoes” a aj to iba ak na niečo podobné nemáte zrovna chuť.
Vein sa vokálne taktiež nebojí experimentovať, dočkali sme sa tak výborného growlu, chytlavých melodických liniek a dokonca aj bizarne znejúceho chrapláku. Asi týždeň pred počutím tejto nahrávky som sa zamýšľal ako by znela metalová hudba s vokálom Louisa Armstronga a aj vďaka „Synesthesia“ bola moja otázka zodpovedaná. Po prvých posluchoch som bol z tejto polohy zmätený a nesedela mi, avšak ďaľšie spôsobily, že nielen úvod “Highway of Tears” som mal značnú dobu zaseknutý v hlave. Celkovo mám pocit, že to je práve Vein, ktorý svojími vokálmi posúva celú nahrávku smerom k avantgardným vodám francúzskeho strihu (PSYKUP), a aj napriek prvotným pochybnostiam si ma tým získal a nahrávku si o to viac užívam, pretože narozdiel od mnohých iných kapiel obdobného strihu znie PSYCHIC svojsky, a to aj za cenu, že to nesadne každému.
Na konci ešte nemôžem opomenúť využitie oboch hostí na nahrávke. Výborné. Takto sa narába s hosťami, obaja majú dostatok priestoru a využívajú ho naplno a ešte k tomu dodávajú celej nahrávke tú správnu príchuť fúzie.
A negatíva nahrávky? Bicie nie sú príliš výrazne. Lenže aj vďaka tomu je nahrávka jednak prístupná a hlavne dynamická. Nejaká prehnaná onania na rytmičáku by tejto nahrávke nesedela. Celkovo je fascinujúce, ako sa chalanom podarilo z tak mnohovrstvého a rôznorodého materiálu ukuť až prekvapivo pohodové dielo, ktoré by mi nevadilo počúvať aj vo volajakej kaviarni niekde v meste. “Synesthesia” je proste výborne zvládnutý progresívny album, ktorý nielenže poteší, ale aj prekvapí.
8,5/10
Linky Na kapelu:
