Report – Rejuvenation Tour – Randal Club – 1.6. 2016 – Bratislava

Ja osobne kategorizujem koncerty na niekoľko druhov. Niektoré vo vás zanechajú nezmazateľnú spomienku, sú dokonalé, od niektorých možno očakávate viac, iné vás doslova vytočia (či už zvukom, zlými výkonmi atď.) a potom sú koncerty, z ktorých mám pocity natoľko zmiešané, že ich neviem označiť ani za dobre, ani za zlé, lebo si v mnohom protirečia. Dokonca často prevláda skôr pozitívna stránka, ale aj napriek tomu vo mne pretrváva pocit, že tomu k dokonalosti niečo chýbalo. Posledný opisovaný koncept som ja osobne zažila práve na koncerte, o ktorom bude tento report. Keďže sa však nedá spoliehať len na svoje zmysly a nálady, pokúsim sa do opisu jednotlivých kapiel nezapájať svoje osobné dojmy.

Koncert v réžii Burn_Booking som v tomto roku navštívila po prvý krát. Čo sa týka ich organizácie, nemám krivého slova. Začiatok naozaj niečo po 20:00 a hracie časy sa viac menej dodržiavali, aj keď isté omeškania sa samozrejme vyskytli. Viem, že pre kapely pripravili aj catering, čo na Slovensku nie je vždy pravidlom, no jednoducho sa o „svojich“ starajú. Ako prví to odpálili Levičania – Achsar. Svoju hudbu síce neprirovnávajú k žiadnym špecifickým „škatuľkám“, no ak si môžem dovoliť, popísala by som ich ako melodický folk metal s black metalovými prvkami. Posledný album „Septentrionalis“ im vyšiel u prestížneho vydavateľstva Gothoom Productions v roku 2014. Na stredajšom koncerte nám zahrali až 40 minút. Zvukovo všetko bolo ako malo a aj na hudobníkoch bolo vidieť zohranosť, no dovolím si označiť ako najslabší článok bicie. Občas som zachytila mierne nezrovnalosti, klávesy mali tiež svoje muchy, no celkovo to nebolo nič, za čo by si mali vyslúžiť väčšiu kritiku. Ako celok bol výkon pánov z Achsaru dobrý, ľudí pomaly priťahovali do diania aj atmosféry. Mne osobne síce akosi na úvod nesadli (to je jeden z tých vyššie spomínaných dojmov), skôr si ich viem predstaviť ako predkapelu na nejakej vyslovene folk-metalovej veselici.

Transceatla bola pre mnohých návštevníkov (vrátane mňa) veľká neznáma. Ukážky z ich hudby som nevedela poriadne nikde nájsť a podobne je to aj s celkovými informáciami ku kapele. Pôvodne sa totiž kapela volala Makrothumia a od roku 2014 sa premenovali na Transceatla. Pôsobí tu aj gitarista Edmond z Dordeduh a tak sme ho mali možnosť vidieť tento večer až dvakrát. Pre mnohých bol ich koncert veľmi pozitívne prekvapenie večera. Ich hudba sa nesie v stredných, niekedy až pomalých tempách s dominantným postavením gitár. Dôležitá je aj nazvem to, atmosferická stránka ich hudby. Na hudobníkoch bolo vidieť ich vyhranosť, umenie, naozaj ovládať svoj nástroj. Po zvukovej a technickej stránke to bolo vystúpenie de luxe. Piesne Transceatla sa mi zdali byť miestami až neskutočne dlhé, kvôli rôznym vyhrávkam (opäť hlavne gitarovými) a ani občasný čistý spev mi moc nezapasoval (či už bol čas od času falošný schválne, alebo nie). Opäť však upozorňujem, že to je hlavne môj dojem, pretože okolie nešetrilo chválami. Možno nabudúce budem vnímať ich vystúpenie aj ja úplne inak, no mňa až tak neuchvátili.

Musím sa priznať, že po prvom vydarenom koncerte Ravenariumvo februári tohto roku, po 13 rokoch pauzy som sa na ich ďalšie tohtoročné vystúpenie tešila. Na rozdiel od Transceatla som postrehla úbytok ľudí počas ich setu. Ja som si ich vystúpenie užila v predných radách a nemôžem povedať, že by bolo o niečo horšie ako predošlé. Kapela aj tento večer podala výborný výkon. Hudobné nápady (a že ich tam je požehnane), technicky náročné kompozície a celkové vyznenie, drive, kombinácia black metalu, progressu, občas aj jazzových prvkov, čiastočne death metalu, jednoducho rozmanitosť veľká a nikdy nenudiaca. Z novších vecí zahrali napr. Big Bang, či Voyage. Jednu pieseň (Tram ta dam), venovali aj svojmu fanúšikovi. Rozlúčili sa s nami prerobenou ľudovou skladbou – „Na Kralovej Holi“. Za doprovodu gitár a bass gitary to malo fakt grády. Spev bol v tejto piesni zo začiatku v poriadku, len vo vyšších polohách (však viete asi čo myslím) už sa mi nezdal tak sebaistý…Pieseň to však bola silná a dobre prevedená, myslím, že na mnohých zapôsobila. Jediné, čo ma zamrzelo, že Ravenarium svoj set museli kvôli nedostatku času skrátiť, takže dúfam, že ich čoskoro uvidíme opäť v plnej paráde.

Prichádza rad na záver večera – Dordeduh. Na pódium sa dostavili až niekedy pred pol dvanástou. Čakalo nás pomerne dlhé a atmosferické vystúpenie sprevádzané tradičnými nástrojmi z rumunského prostredia. Myslím, že všetky ich skladby presahujú dĺžku nad päť minút, predposledná trvala dokonca až nad 15 minút. Pred pódium sa zhrčilo oproti vystúpeniu Ravenarium množstvo ľudí. Celkové prevedenie bolo jednoducho dokonalosť sama o sebe, od zvuku až po jednotlivé hudobné nástroje a malo to aj poriadnu dávku atmosféry. Edmond s publikom často komunikoval a aj po koncerte nemal problém vyfotiť sa so svojimi fanúšikmi. Ako posledná odznela skladba Dojana, kde sa využívajú dlhé trúby. K tejto skladbe existuje aj oficiálny videoklip, ktorý si dovolím umiestniť pod článok, aby ste videli, o čo ste došli. Záverečné vystúpenie Dordeduh vypálilo viac ako dobre a kvalitou všetkých vystupujúcich sa môže určite porovnávať aj s väčšími koncertami, ktoré sa tu tento rok odohrali. Nakoniec sa nás v strede týždňa nazbieralo až okolo 80 ľudí, čo mohlo byť pozitívnym znamením pre organizátorov, že keď koncert niečim zaujme, ľudia prídu! Takže, týmto len chcem povzbudiť Burn_Booking v ďalších aktivitách a patrí im moje poďakovanie.



Za fotografie ďakujem – Veronika Klimová

Mrtvolka

Autor: Mrtvolka

Zdieľaj