Recenzia – The Tower – MC Demo 2015 – L´inphantile collective

0005719628_10Do rúk sa mi dostala táto pre mňa veľká neznáma z Čiech až v tomto roku. Hoci existencia kapely siaha do roku 2012, nepodarilo sa mi o ňu akosi zakopnúť, jednoducho mi unikli. Možno to však bude aj tým, že štýl, ktorý hrajú (doom metal) až tak nevyhľadávam, no o to zaujímavejšie bolo moje prvé zoznámenie. The Tower teda pochádzajú z Prahy a kapelu tvoria štyria hudobníci. Ako som neskôr zistila, zahrali si napríklad aj na minuloročnom Brutal Assaulte, takže ich hudba musela organizátorov tohto veľkolepého podujatia niečím upútať.

V mojej poštovej schránke pristála kazeta a s ňou aj dilema, kto z mojich kamarátov a známych by mohol vlastniť tento druh prehrávača. Ešte šťastie, že na rodinu sa dá vždy spoľahnúť a tak som vyriešila aj túto komplikáciu. Celkovo to The Tower zobrali na riadny old school. Keď totiž otvoríte kazetu s nádejou, že tam možno nájdete aj slová k jednotlivým piesňam, fotky kapely, alebo obsiahlejšie informácie, budete trochu sklamaní, lebo túto stránku pojali na minimalistický štýl. Na prednej strane obalu je nenáročné na old school spôsob urobené logo kapely, vo vnútri uvedená zostava, štúdio, v ktorom sa nahrávalo a samozrejme tu nájdete aj názvy jednotlivých piesní. Kazeta je biela so zmenšeným logom a má označené strany ako A a B. Piesne sú rozdelené po dvoch na každú stranu a dokopy je to počúvanie na tridsať minúť. Dĺžka jednotlivých skladieb presahuje päť minút, najdlhšia skladba (Mausoleum) má skoro deväť. Zostáva mi čitateľov oboznámiť, čo sa teda deje v jednotlivých trackoch?
0005719625_10
Nahrávanie sa uskutočnilo v overenom Davose. Je to náhoda, že sa mi do rúk dostávajú samé nahrávky z tohto štúdia, alebo sem chodia nahrávať „všetky“ české kapely :)? Zvukovo teda ide o vydarené dielo a na rozdiel od iných nahrávok cítiť, že v každej piesni boli nástroje upravené, buď viac v popredí, či viac v pozadí, asi podľa požiadavky kapely? Zvuk je špinavo tvrdý, hrubý a najčastejšie vynikajú hlboké bahnité gitarové party.

Nebolo pre mňa žiadnym prekvapením, že sa hneď v úvode na mňa začali valiť pomalé, veľmi pomalé, neveselé ťahavé tóny. Po chvíľke sa v úvodnej piesni Messiah pripája k nástrojom aj čistý a pomerne vysoko postavený spev. Vokál k celkovej atmosfére piesne zapadá, ale aj napriek tomu som mala pocit, ako by sa spevákovi mal hlas zlomiť, jak keby to už bolo príliš…beriem to ako súčasť, tak to proste má byť. V druhej piesni nazvanej Blood of the Romans, prichádza vokál hneď na začiatku. Gitara tu na viacerých miestach využíva efekt a zhruba v strede piesne prichádza podmanivý nápaditý rif, ktorý si ma vyslovene získal. Texty sú celkom dobre zrozumiteľné, ale treba sa na nich trochu sústrediť.

Obraciam na druhú stranu, aby som si vypočula najdlhšiu pieseň na albume – Mausoleum. Opäť začiatok pomalý, ťaživé dlho doznievajúce rify, podladené gitary, trochu ponurá atmosféra ako sa na miestnosť mauzólea patrí. Zhruba v piatej minúte sa pripája aj druhý spev, ktorý mi však pripadá trochu komicky, ale nič v zlom. Od šiestej minúty sa skladba pomaly uzatvára a vynikajú len nástroje.
V piesni Ageless Slumber frontman zo začiatku len šepká, trochu mi to vzhľadom na názov a slová v piesni pripadá, ako keby nás nechcel nechať spať a vyjadroval desy noci, nočných besov, ktorých chce byť súčasťou a máme ňou byť i my. Neskôr sa skladba rozbehne, po tom úvode by človek očakával, že sa bude celá skladba niesť v pomalých tempách. Gitarista opäť využíva efekt a skladba končí v strednom tempe, jak keby naznačovala, že týmto to nekončí, obráť ma opäť na začiatok.

Prvý počin The Tower môžem označiť ako poctivý doom na starý spôsob s prvkami sludge, ktorý v dnešnej dobe určite zaujme. Na českej scéne je The Tower zaujímavý úkaz, vyplnili podľa mňa „dieru“ na trhu, rada by som si ich pozrela aj naživo. Nahrávka nesie v sebe istú dávku smútku a ťaživosti, páči sa mi neafektovaný a často meniaci sa vokál, atmosféra nahrávky, ktorá vo mne nezanecháva depresívne nálady, skôr ma udržala v akomsi stave sústredenosti, keď človek netuší, „čo bude nasledovať za ďalším rohom“.

8/10

Mrtvolka

Autor: Mrtvolka

Zdieľaj