Sobota a zvony zvonia? Aj vás zobudili na metalovom festivale? Toľká nehoráznosť sa len tak nevidí! Tak a teraz vážne! Žiadna apokalypsa sa cez noc neudiala a zobudili sme sa aj napriek zlým predpovediam počasia do ďalšieho slnečného rána. Čakal nás nabitý deň, plný zvučných mien s headlinermi Cattle Decapitation, Napalm Death a Asphyx.
Začiatok sobotňajšieho rána začína thrash metalom a to naozaj poriadnym a poctivým, v podaní Majstra Kata. Slnko nám zas pálilo, no aj napriek tomu sa pod pódiom na dovalilo o niečo viac ľudí ako na včerajších Coldblooded. Spevák Slymák sa navliekol do outfitu ako popravca, majstro kat. Gitaristi a bass gitarista dodržali thrash dress code ako sa patrí, aj napriek výpeku statočne potili krv v texaskových bundách a dlhých nohaviciach. Už som spomínala tie „Zvony“, ktoré pochádzajú z posledného albumu Memento. Nezabudlo sa na moju radosť ani na staršie veci ako „Na Gilotine“, či „Kat“. Večer pred koncertom sme do jedného člena s kamarátkou dobiedzali, nech nám zahrajú pieseň Discodiletante. Odpoveď bola vtedy záporná. O to väčšie bolo naše prekvapenie, keď ju zahrali. „Smutným odkazom“ dali bodku za svojim vystúpením. Neviem či tri dni na zvukára zapôsobili devastačne, ale rada by som spomenula aj menšiu chybičku krásy. Losova gitara sa mi zdala niekedy až príliš nevýrazná, zanikala pod Lukášovou a jeho vokál bolo počuť tiež menej ako by som si priala. Nemôže byť však všetko dokonalé! V súhrne bol snáď Majster Kat pre spachtošov dobrým nakopnutím do nového dňa a pre nás zúčastnených, myslím vydarený set plný energie a thrashovej údernosti.
Niektorí členovia Gutalax sa asi trochu nudia alebo je na českej scéne nedostatok hudobníkov? Nech je to akokoľvek, dvaja z členov (gitarista a spevák) tejto populárnej gore grind kapely prichádzajú na pódium, aby nám trochu viac predstavili svoj nový hardcore projekt Natural Born Fuckers (ďalej ako NBF). Okolo pódia sa to však až smutne vypráznilo. Postávalo tam len pár ľudí, ktorým slnko nevadilo. V tomto roku im vyšlo nové promo CD s názvom „Seeking the truth“, na ktorom sa nachádzajú len tri skladby. Z neho nám aj dnes hrajú. Zvukovo sa mi javilo všetko v poriadku a nebyť toho tepla, určite by mali aj väčšiu divácku odozvu. Na posluch celkom príjemný materiál, aj keď mi trochu chýba väčšia dávka originality. Verím, že sa ešte s touto skupinou v blízkej budúcnosti stretneme.
Banská Bystrica sa hlási k slovu! Prichádza Brainscan a s ním závan modernejšie poňatého metalu na štýl Textures, alebo Suicidal Tendencies. Svoju popularitu aj medzi komerčnejšou hudbou si vydobili naozaj zaslúžene. V súčasnosti na ich vystúpeniach hosťuje pre ozvláštnenie Paľo Chodelka a bubeník z Grexabat – Hollub. Či to kapele dodalo na zaujímavosti, ako sa sami vyjadruje, by mohli posúdiť asi najlepšie ich skalní fanúšikovia. Ešte v minulom roku vydali EP s troma skladbami, ktoré si zachováva štandardnú tvár Brainscan tvorby. Dnes som ich teda po prvý krát videla so spomínanými dvoma hosťujúcimi hudobníkmi. Žeby som bola doslova uchvátená sa povedať nedá, ale zvukovo to bolo fajn, len mi trochu vadila Chodelková gitara, miestami až príliš v popredí. Predpokladám, že to bol avšak zámer. Osobne mám radsej staršiu tvorbu Brainscan a tak ma celkom potešila v závere vystúpenia pieseň „Scan my Brain“.
Presúvame sa k progresívnejším melódiám Holotropicu z Bratislavy. Kapela má vo svojej hudbe použitých veľa zaujímavých nápadov a keď k tomu všetkému pripočítate naozaj dobrých a talentovaných hudobníkov, vznikne vám Holotropic. Popisovať ich hudbu je asi trochu zbytočné, musíte si ju vypočuť! Pred pódiom sa to opäť celkom naplnilo a medzi členmi kapely dominoval Kamil (gitara), ktorý sa kadejak krútil, pobehoval, bol proste vo svojom živle. Ich nový spevák Vlado (aj skupina 0N0), ktorý sa ku kapele pridal po odchode Veina, sa myslím celkom dobre zabehol. Viac mu podľa mňa sedia growlové spevy, čisté uňho znejú trochu opatrne (len môj pocit asi). Celkovo to bol ako vždy s predcíznosťou odohratý set, ktorý som si aspoň ja vychutnala v tieni. Dovolim si len jednu naozaj malú kritickú poznámku. Druhá gitara sa mi zdala miestami málo počuteľná a týmto môj pohľad na vystúpenie Holotropicu končím.
Môže sa začať dnešná prvá poriadna grind-core tancovačka v podaní Attack of rage. Aj napriek silnému úpeku sa pozbierala okolo pódia slušná hŕstka fanúšikov. Bánovčania odohrali aspoň pre mňa klasický set zložený z piesni z albumov Sväté zlo, Grindpeace aj z jednej z najstarších skladieb nazvanej „Deštrukcia“. Dúfam, že sa už pomaly schyľuje k novému materiálu, nie že by bol starý zlý, práve naopak, ale chcelo by to aj novinku. Takže kedy? Verte mi, že nasledujúce riadky nepíšem s radosťou, pretože Attack of rage patria k mojim obľúbeným skupinám po hudobnej aj ľudskej stránke. Nemôžem si pomôcť, obehla som snáď všetky dostupné miesta na porovnanie a z každého do mňa išiel zlý zvuk, nazvem to jednoducho bordel. Priznávam, že sú to trochu silné slová, ale ešte sa mi pri vystúpení Attack of rage nestalo, že by som poriadne nedokázala rozoznať, ani ktorú pieseň hrajú. Čo bolo „ubraté“ na zvuku, nebolo na nasadení a energii, ktorá je prítomná pri každom ich koncerte. Samozrejmosťou bola už všetkým známa Šampónova (bass gitara) prechádzka, resp. pobehovanie medzi divákmi. Ak si teda odmyslím zvuk, bola to ako vždy nenudiaca zverská grind-core zábava.
Bánovčanov striedajú košickí Obliterate, alebo radšej OBrutEugrate (sorry)? Bubeníka Barbieho už nejaký čas zaskakuje Eugene Ryabchenko (áno, hral aj v Posthumous Blasphemer) a pre zdravotné problémy nemohol koncert odohrať ani bass gitarista Stu, ktorého pre zmenu na poslednú chvíľu nahradil Rado z Brute/Pain Purification. Eugene celý koncert odbúchal opäť ako zo štúdiového albumu, je to jednoducho profík. Rado aj napriek tomu, že pôsobil zo začiatku strnulo (oproti Brute) odohral svoje party ako keby tam Stua stál. Gabiho (spev) som ešte medzi ľuďmi pobehovať nezažila. Naposledy som totiž Obliterate videla v Prahe na minuloročnej Fekal Party, kde by som si takúto vec určite všimla. Bolo to super oživenie celého ich setu. Vzdialene mi to pripomenulo dávnejší Brutal Assault (ešte Svojšice), kedy sa do davu ľudí hodil spevák kapely Disavowed. Tento krát som bola spokojná so zvukom, takže som si mohla vychutnať ich vyjebaný metalcore, death core, death metal, grind core, black death metal, proste všetky tie aj nehodiace sa nálepky, ktoré im už boli pridané….asi sa dohodnime, že to je proste Obliterate.
Duša zaplesala všetkým gore grinderom, pretože nasleduje jednými zatracovaný, inými milovaný Gutalax. Na pódiu sa objavujú opäť Matty a Kojas z rána (spomínate si na ten Natural Born Fuckers?) a zvyšok kapely, tento krát však v charakteristických bielych overaloch potretých akože výkalmi. Nad areálom začali pri ich príchode zo všetkých strán poletovať toaletné papiere. Po prvý krát v tomto dni sa vytvára aj vcelku veľký circle pit. Gutalax odohrali notoricky známe hity ako „Toi toi story, či „Polykání semene z postaršího jelene“, zabávali nás svojimi intrami aj vtipnými predslovmi. Aj neprajníci tejto zábavnej (povedzme trochu primitívnej) kapely snáď uznajú, že to proste robia dobre! Ruku na srdce, mnohé kapely s väčším hudobným potenciálom ako Gutalax sa mnohokrát nedočkali takého ohlasu ako oni.
Po vystúpení Gutalaxu sa priestor pred pódiom vyprázdnil a ako spomienka tu zostali len porozhadzované kusy toaletného papiera. Nasledovala brutal death metalová jazda Devangelic z Talianska. Ich pozíciu im nezávidím, dokonca mi ich prišlo vyslovene ľúto. Pred pódiom sa to totiž až smutne vyprázdnilo. Slnko asi počas Gutalaxu dorazilo hlavne tancujúcich a pobehujúcich ľudí, takže aj napriek tomu, že Devangelic odohrali kvalitný a hudobne zaujímavý set, nestretli sa takmer so žiadnou odozvou. Je to ešte pomerne mladá kapela, založená v roku 2012, takže sa s ňou ešte určite stretneme :)!
Pauzu medzi brutálnejšími metalovými žánrami vypĺňa gothic doomový Weeping Silence. Žiaľ na mňa veľký dojem neurobil práve ženský spev, ktorý mi vadil miestami aj svojou falošnosťou. Niektorí prirovnávajú speváčku s Whithin Temptation, pri všetkej úcte, podľa mňa má Diane Camenzuli od nej dosť ďaleko, hlavne rozsahovo aj farebne.
Na Divine Chaos som bola celkom zvedavá. Hoci som ich set pozerala zo vzdialenejšieho tienistého miesta, myslím, že úplne splnili moje očakávanie príjemného death metalu s nádychom thrashu. Divine Chaos strieda švédska death metalová klasika Diabolical. 
Teraz ma kľudne môžete zabiť, nemôžem si pomôcť, aj napriek tomu, že odohrali set dobre, celý čas som mala pocit, že bubeník bol opitý. Nech už to bolo akokoľvek a aj keby to bola zrovna pravda, nemení to nič na veci, že nám naservírovali poriadnu dávku old school death metalu. Dalo by sa polemizovať, či bol koncert Diabolical dostatočne divácky ocenený a tu by som povedala, že tí ktorí sa na nich tešili a poznajú hlbšie ich tvorbu boli iste spokojní.
Prichádza všetkými očakávaný prvý headliner – Cattle Decapitation. Ich posledný album „The anthropocene extinction“ je ospevovaný snáď všetkými recenzentmi ako jeden z najlepších počinov v roku 2015. Je to dielo brutálne, extrémne po hudobnej, no aj po textovej stránke, ktorú považujem za mimoriadne vydarenú. Má v sebe zároveň dávku originality a nezameniteľnosti, ktorá v dnešnej dobe u mnohých kapiel proste absentuje. Posledný album považujem v histórii tejto skupiny za najlepší a myslím si, že nie som jediná. 
Za vyslovene najzaujímavejší a zároveň charakteristický element Cattle Decapitation pokladám vokál Travisa Ryana. Ťažko sa opisuje celková atmosféra, ktorú so sebou a svojou hudbou priniesli na festival. Z môjho pohľadu to bol veľmi silný zážitok, až by som to nazvala úlet, proste som sa po prvý krát za tri dni nechala unášať tónmi a tou brutalitou, ktorú okolo seba rozosievali. Už spomínaný spevák mal celú dobu tak presvedčivý psycho vokál a výraz, že som naňho len neveriacky civela. Zahrali nám ak sa nemýlim štyri skladby (Manufactered Extenict, The prophets of loss, Plagueborn, Cladestine Ways) z nového albumu aj zo staršieho Monolith of humanity, či singel Your Disposal. Neviem či to bol len môj pocit, ale nezdalo sa vám to krátke? Mne to totiž ubehlo až podozrivo rýchlo.
Nedá sa nič robiť, členovia Cattle Decapitation odchádzajú z pódia, aby sa pripravili Napalm Death. V areály sa zdržiavali už niekedy od poobedia a s mnohými fanúšikmi sa fotili. Charakteristický vzhľad pána Embury-ho sa totiž pomýliť nedá. Páni momentálne brázdia Európu, aby predstavili viac fanúšikom svoj posledný album Apex Predator – Easy meat. Hľadisko praskalo vo švíkoch, ľudí bolo neúrekom. Hneď prvá pieseň bola práve zo spomínaného albumu a ľudia sa začali jašiť vo veľkom circle pite, ktorý pretrval až do konca. V ich repertoári nemohli chýbať overené klasiky ako „Scum“, „Deciever“, či „Suffer the children“,“From enslavement to obliteration“….Myslím, že takmer ku každej piesni odznel nejaký ten príhovor krásnou britskou angličtinou. Medzi poslednými odohrali aj cover od Dead Kennedys – „Nazi punk fuck of“! Ich vystúpenie malo tie správne gule a atmosféru, no ja osobne som opäť nebola až tak spokojná so zvukom. Možno to bolo miestom, kde som stála (zhruba v strede), ale občas sa mi zdal ako z nekvalitnej kazety. Namiesto zachytávania kritických okamžikov som sa radšej mala hodiť do circle pitu a bolo by po starostiach. Inak to bolo štandardne kvalitné vystúpenie Napalm death, celá kapela pôsobila uvoľnene, nenútene, hrali pre nás s radosťou (aspoň to tak vyzeralo) a tak to má byť!
Mám pre vás veľké priznanie. Asphyx som až do tohto večera naživo nevidela. Vždy, keď boli v mojom okolí, nejako mi unikli. Ich vystúpenie som očakávala s miernym napätím, ako im to vypáli. Žiadne obavy som však mať nemusela, pretože ma úplne tým svojim death metalom dostali a budem na tento koncert ešte dlho spomínať! Spolu s Cattle Decapitation u mňa vyhrali prvú priečku na Gothoom. Ich set mal všetko od atmosféry, cez výraz, dobrý a vyvážený zvuk, až po vynikajúce hudobné výkony týchto pánov v rokoch. Oproti Napalm Death trochu ubudlo ľudí, to však vôbec neprekážalo, aspoň bolo dosť priestoru. Zahrali nám piesne zo starších albumov („The Rack“, „Last One on Earth“) no i z najnovšieho Incoming Death. Charizmatický spevák Martin Van Drunen nás niekedy v závere pozval s nimi piť. Mne sa ich odchytiť po koncerte už nepodarilo, tak sa priznajte, kto si s nimi pripil?
Lemmy nezomrel, nech žije Mötorhead! Aj takto by sa dalo inými slovami opísať energické rock and rollovo, crust-punkové řádenie nestarnúcej klasiky, Malignant Tumor. Už tradične boli oblečení v roztrhaných rifliach s dierami, v sidoviciach, na hlavách parochne a nalepené falošné fúzy. Zvuk zostal aj počas ich setu čistý, takže som sa mohla oddať ich hudbe. Priznám sa, že som sa o ich setlist veľmi nestarala, snáď mi to odpustíte, proste som sa nechala unášať vo víre rock and rollu.
Rozvášnená po Malignant Tumor som skupinu Infernal Tenebra z Chorvátska počúvala len jedným uchom dnu a druhým von. Na dvojkombo Asphyx a Malignant Tumor sa to proste nechytalo, nedokázali ma už vtiahnuť do ich piesní a presvedčiť pre svoju „vec“. Viem si ich predstaviť asi viac v piatkovom programe a priznám sa, že mi ich bolo trochu ľúto, lebo veľa ľudí na nich nezostalo.
Nech zdvihne ruku, kto videl Totem! Títo Poliaci sa nám zo začiatku prihovárali po anglicky, ale po druhej piesni už prešli do svojho rodného jazyka. Bližšie k pódiu ma pritiahlo hlavne kvôli ženskému spevu. Líderka skupiny, Wera, má celkom zaujímavé vokálne vybavenie, k dokonalosti jej však podľa mňa chýba väčšia dravosť. Pre tých, čo im toto zoskupenie nič nehovorí, predstavte si skupinu Jinjer na trochu jemnejší spôsob. Štýlovo ide skôr o modernejší metal s typickými sekanými prvkami a HC prímesami. Už počas ich setu som si začala uvedomovať, že to je pre tohtoročný Gothoom všetko, koniec pekným trom dňom plným hudby. Pokračovanie, až v budúcom roku!
Na záver chcem vyjadriť poďakovanie organizátorovi (Petrovi Beťkovi) tohto veľmi príjemného podujatia. Ani si nechcem predstavovať, koľko námahy stojí za týmito troma dňami. Hoci to znie ako klišé, naozaj je to pre mňa také malé rodinné stretnutie s kamarátmi, známymi aj menej známymi ľuďmi, ktorých často krát stretnem len raz za rok. Zároveň by som chcela vyzdvihnúť realizáciu vegánskeho stánku a jeho milú crew! Aj napriek tomu, že vegán nie som (aspoň zatiaľ) dúfam, že v budúcom roku bude tento stánok opäť v prevádzke! Bola to (aspoň pre mňa) skvelá alternatíva pre tých, ktorí nemali chuť na prepečené mastné klobásy a pod. Poďakovanie samozrejme patrí aj celej crew, ktorá sa o nás starala a špeciálne čašníčke v bare na chate, ktorá nikdy nestratila nervy, aj keď jej tam robili ľudia kadečo! Dúfam, že sa vidíme o rok aspoň v takej dobrej nálade ako bol tento ročník!
Ďakujeme za tento festival!
Galéria fotiek od Veroniky Klimovej aj na našej FB stránke a v náhľadoch dole pod týmto reportom
