Report – Malignant Tumour 25th Anniversary Party – Provoz Hlubina – Ostrava – 19.11.2016

tendrV piatok, deň pred koncertom sa vyberám smer Ostrava. Takú luxusnú koncertnú zostavu som si jednoducho nemohla nechať ujsť, o to viac, že v podstate všetky zúčastnené kapely (s výnimkou Tendr), majú na konte nové albumy a Malignant Tumour k tomu ešte aj oslavovali 25 rokov. Keďže je zimný čas, prichádzame za tmy a vidím z tohto industriálneho mesta len siluety fabrík, obrysy budov. Staré mesto nás však víta s otvorenou náručou a prichýli nás vo svojom nočnom živote. Predstavuje nám napríklad Barrák, Arénu a iné miesta, ktoré sa z času na čas stanú tiež centrom kultúrneho diania. Nezabúda ani na pamiatky z dôb minulých. Tento víkend však patril srdcu Ostravy, Důlu Hlbina, baníkom, industriálnym priestorom. Opäť v rúšku tmy v sobotu večer prichádzame do tejto zaujímavej časti Ostravy. Najprv vyrážame na malú prechádzku do okolia, pozeráme Bolt Tower (zvádzalo ma to stále k Bolt Thrower), nazeráme do technického múzea, no na toto už dnes nie je dosť času. Areál má svojho ducha, naozaj pôsobivé, aj za tmy. Presúvame sa k miestu činu, ku Provozu Hlubina. Vo vedľajšej budove, kine Cineport sa premieta v čase nášho príchodu film The Way of Metallist, ktorý mapuje štvrť storočie Malignant Tumour. Žiaľ, na toto premietanie som sa nedostala a tak nám nezostáva nič iné len počkať do začiatku hudobného programu. Priestory Starých Koupelen sa pomaly zapĺňali ľuďmi. Priestranstvo tvorila rozľahlá hala, ktorej kraľoval pomerne veľký barový pult. V tejto miestnosti sa hodovalo, pilo, čapovalo, diskutovalo, boli tu rozložené distrá. Na hornom poschodí bola VIP zóna. agathoclesDruhá, rovnako rozľahlá časť bola určená na koncerty kapiel. Keď sa chýlilo k začiatku celej tejto veľkolepej akcie, v oboch miestnostiach bolo už slušné množstvo metalu chtivých fanúšikov. Bolo počuť Poliakov, Čechov aj Slovákov a samozrejme aj angličtinu, dnešnú novodobú latinčinu. Osadenstvo pozostávalo skôr zo starších ročníkov, no kde tu sa mihol aj niekto mladší, pobehovalo tu aj niekoľko detí.

Na začiatku bol celý koncert uvedený pre nás, divákov, bolo povedané, prečo vystúpia práve tieto kapely, prečo si ich Malignant Tumour pozvali. Ako prví sa postavili na pódium domáci Tendr. Páni hrajú thrash metal už od roku 1989, takže miestni určite zažili množstvo ich koncertov, ja som ich videla prvýkrát. V podstate išlo o znovuzrodenie tejto domácej legendy po 23 rokoch na impulz Bilosa z Malignant Tumour, ktorý ich požiadal, aby nám dnes odohrali koncert. Aj napriek všetkej snahe a vcelku dobrých hudobníckych schopnostiach všetkých členov si nemôžem pomôcť, no Tendr ma za srdce akosi nechytil. Bol to klasický thrash metal, v pomalších a stredných tempách, pre mňa nie veľmi záživný. agathocles-2Chýbala mi thrashová divokosť a možno aj neznalosť piesní. Nesympaticky na mňa zapôsobila aj ich nová pieseň, ktorú si môžete vypočuť na FB profile tejto kapely – „Radikál“. Názor si urobte sami, či už s nimi súhlasíte alebo nie. Prvá kapela zo sebou prilákala väčšie množstvo ľudí a pri bare sa začali po ich sete tvoriť rady.

Prestávka mi tým pádom ubehla naozaj rýchlo a na pódiu už stáli Agathocles z Belgicka. Ich rezký mince core, ako sa označujú mi po pomalšom úvode Tendr padol naozaj dobre. Jedna pesnička rezala za druhou, niektoré extra krátke, iné dlhšie. Pri 25 skladbe som to už naozaj prestala rátať, pretože za ten pomerne krátky čas nám stihli odohrať plus-mínus 35 skladieb. Čo som zachytila, hrali z posledného Commence to Mince, Grind is protest, Lay off me, Teachers, Open the gates a množstvo ďalších, bol to pestrý výber z ich naozaj bohatej diskografie. Kvôli môjmu nižšiemu vzrastu som toho z vizuálnej stránky veľa nevidela, ale dodnes mi utkveli v hlave ksichty, ktoré zavše hádzal na nás spevák. Vystúpenie Agathocles by som označila slovami masaker, brutalita, rýchlosť, energia, grindcore, d-beat alebo teda mince core! Môžem len povedať, že za mňa to bol vydarený set.
asphyx-1
Jednu legendu strieda druhá menom Asphyx. Tento rok som ich videla spolu s Malignant Tumour na festivale Gothoom a tam boli pre mňa vrcholom večera, v mojom osobnom rebríčku porazili v ten večer aj velikánov Napalm Death. Vráťme sa však späť do Ostravy, do priestoru Hlubiny. Sála opäť narvaná k prasknutiu a na pódiu sa vynímal charizmatický Martin van Drunen a jeho spoluhráči. Ako zvukára si Malignant Tumour na akciu privolali Marcusa, ktorému niekoľko krát Asphyx poďakovali, no padlo aj poďakovanie za pozvanie a gratulácia Malignant Tumour k výročiu a novému CD. Počas ich vystúpenia na mňa doľahla úplne iná atmosféra ako pri Agathocles, ťaživá deathová, malo to atmosféru. Martin pobehoval po pódiu, komunikoval s divákmi, nechýbala energia, nechýbal šmrnc. Zahrali nám pomerne veľa piesní z najnovšieho albumu, od titulnej Incoming Death, cez Forerunners of the Apocalypse, až po Candiru, či Subterra incognita. Odzneli však aj staršie kúsky ako Deathhammer, alebo The Rack, Death…the brutal way… Oproti Agathocles sme sa síce dostali do roviny old school death metalu a občasných doomových melódii, no mne osobne táto pestrosť u Asphyx veľmi vyhovuje. Koncert bol odohraný s nemeckou presnosťou bubeníka, cez do hlavy režúcu gitaru, doprevádzanú bass gitarou a charakteristickým vokálom Drunena, ten je naozaj nezameniteľný. asphyx-2Aj napriek zvukárskemu umeniu Markusa mi trochu prekážali bicie, ktoré boli podľa môjho názoru miestami až príliš hore a zanikali v nich potom ostatné nástroje. Lenže, nazvučiť tento priestor chce tiež istú dávku umenia, takže som zvukárovi vôbec nezávidela, vyťažil z toho čo sa dalo. Na záver nám Martin predviedol, že sa tu cíti ako doma a zahlásil – Banník pííííčo.

Na rad prichádzajú oslávenci z Malignant Tumour. Na pódiu sa objavujú klasicky v parochniach, s bradami, v riflovkách…. Publikum buráca, všetci sa zabávajú, vpredu to vrie, no proste rock´n ´roll ako má byť! Zaznie titulná skladba z nového albumu – The Metallist, ktorý striedajú staršie veci ako napríklad Overdose and Overdrive alebo Earthshaker…Keďže sme sa tu všetci zišli aj kvôli krstu, došlo taktiež na túto slávnostnú chvíľu. Bola som zvedavá, kto sa stane krstným otcom/mamou. malignantNa pódium sa mal dostaviť pre tento akt Martin van Drunen z Asphyx, ktorý sa však niekde „stratil“ (jednoducho nedošiel) a tak sa krstilo bez neho. The Metallist sa pokrstil, resp. oblial pivom a potom už len letel do davu, ktorý ho s nadšením pohltil. Nebol by to dobrý koncert, keby sa kapela po skladbe Saddam Hussein Is Rock’n’Roll naoko nerozlúčila a neodišla na chvíľu do zákulisia. Samozrejme, že nás nechceli ukrátiť a tak sa čochvíľa vracajú späť, aby nám ešte zahrali tri songy. V predných radoch to opäť zavrelo a ľudia tancovali, skákali až do poslednej skladby na podlahe mokrej od piva…Atmosféra bola slávnostná, ale aj uvoľnená zároveň. V hlave mi akosi dodnes utkveli slová, ktoré použil frontman kapely myslím niekoľko krát: „Tak decká…“. Pripadala som si pri tej vete mladšie, menej dospelo, uvoľnene. Setu Malignant Tumour nechýbala energia a radosť z podareného koncertu. A zrazu bol koniec! Celý večer bol za nami, ubehlo to akosi rýchlo, ale čo už, snáď sa stretneme o ďalších 5 rokov. malignant-krst
Na záver si to dovolím niekoľkými slovami zhrnúť túto naozaj podarenú akciu. Veľmi vysoko musím hodnotiť celú organizáciu! Všetko fungovalo ako malo, jednoducho tip-top organizácia, ako niekde v ďalekom zahraničí. Treba pochváliť aj zaujímavé prostredie, čiže výber miesta a v neposlednom rade ľudí na bare, ktorý išiel na plné obrátky! Samozrejmosťou bolo dodržiavanie stanovených hracích časov, čo tiež nie je vždy pravidlom. Zišlo sa nás tu až okolo 600 – 700 na jednom mieste a tento priestor to uniesol bez veľkých problémov, miesta tu stále bolo dostatok pre nás všetkých.

Za fotky ďakujem Martinovi Mayerovi

Avatar photo

Autor: Mrtvolka

Zdieľaj