Recenzia – Žriebädlo – Najsamprv

13226663_455681524628726_2522129582038853359_nNiekedy v roku 2012 sa zrodil základ seredskej black metalovej skupiny Žriebädlo. Prešlo niekoľko ďalších rokov, kým sa zostava stabilizovala do dnešnej podoby a vznikli skladby, ktoré dnes na môžeme počuť na ich debutovom albume, ktorý si skupina vydala sama. Ako to tak už býva, častokrát sa k mnohým veciam dostaneme až neskôr a tak hoci album vyšiel už dávnejšie, v lete tohto roku, k recenzii sa dostávam až v týchto dňoch.

Zostavu tvorí päť hudobníkov, zväčša zo Serede a okolia. Mnohí z nich nabrali skúsenosti aj v iných kapelách ako napríklad – Chemotherapy, Krvel, Azyl, Cosmic Eden, Manyac, či Immorality, kde spevák Maťo aktívne funguje popri Žriebädle. Tieto skúsenosti sa myslím celkom odrážajú v hráčskych schopnostiach členov. Nahrávka a výsledný mastering vznikol v štúdiu Shaark. Hoci gitary a basa boli nahraté ešte v roku 2015 v štúdiu u Fullera, bicie a vokály boli dohraté v štúdiu Shaark. Novinka má necelých 40 minút a 10 skladieb, resp. len deväť, pretože prvá je intro.

Ak ste sa ešte nestretli s tvorbou tejto skupiny, hrajú klasickú formu melodického black metalu. Ich tvorbu by som asi prirovnala najskôr k ranému black metalu ako Immortal, Bathory, Darkthrone a pod.. Celkový zvuk na albume je vyčistený, jednotlivé nástroje sú pekne zrozumiteľné, v prípade bicích ide vo väčšine prípadoch o slušný náklep. Práve bicie a spevy hodnotím ako veľké plus „Najsamprv“. Spev na black metal v celku dobre zrozumiteľný, má dve polohy. Black metalový škrek a zreteľný chrapľavý black metalový spev. V mnohých skladbách nájdete aj povestné black metalové „ugh“, tak príznačné napr. pre Kampfar, či už spomínaný Immortal. Väčšina skladieb má rôzne melodické chytľavé gitarové linky, basa sa dostáva taktiež k slovu (napr. skladba „Posledná cesta kráľa, ale aj iné), takže ide v tomto ohľade o vyrovnanosť. Čo sa týka ešte tých gitarových pasáži, niekedy sa mi zdá byť sólová gitara trochu neistá, ako keby sa hudobníkovi mala ruka už, už pošmyknúť a zahrať iné tóny. O rôzne nápady nie je núdza, no nie je to nič, čo by tu ešte nebolo. Na druhej strane si myslím, že to nevadí, pretože album sa dobre počúva a má atmosféru už momentálne nie tak často hraného „tradičného“ black metalu na slovenský spôsob. Niektoré skladby sa mi zdajú až príliš dlhé a tým pádom vo výsledku trochu nudné. Takou je napríklad posledná skladba „Drakkar s čiernou vlajkou“. Niektoré opakovania a riffy by sa možno mohli vynechať, napríklad úvod, ktorý trvá až 1:22, kým sa dostane k slovu spev. Za mňa vyslovene najchytľavejšia je hneď druhá v poradí – „Nehasnucí plameň čiernej sviece“. Jedna z najrezkejších je napríklad „Éra ohňa“ alebo aj „Posledná cesta kráľa“. Na albume teda nájdete širokú paletu rôznych skladieb, od pomalších, až po vyslovene rýchle, kde bubeník drtí ako o život. Vo výsledku je to teda celkom príjemné dielo, len ako som už naznačila, možno by to chcelo niektoré skladby trochu osekať.
0008115914_10
Musím sa vyjadriť trochu viac ešte k bookletu, coveru a celkovému vizuálu, ktorý považujem za z časti vydarenú vec, no mám aj niektoré negatívne poznámky. Cover albumu pokrývajú hory zahalené v hmle. Na spodnej časti vidieť postavy a text – „Najsamprv“. Vo vnútri nájdete texty, rôzne trefné obrázky, ktoré sa viažu k téme skladieb, na predposlednej strane sú zobrazení členovia kapely. Posledná stránka patrí stelesneniu predčasne zosnulého kamaráta Maca, na ktorého počesť sa aj už niekoľko rokov za sebou koná aj festival In Memoriam v Seredi. Debutový album venovala skupina práve Macovi. Pekné je logo Žriebädla, ktorým je potlačené CD. Za veľmi nešťastné považujem umiestnenie textov na čierno-bielom podklade písaných červenou farbou. Pri slabšom svetle sú texty nečitateľné, je to vyslovene lúštenie.

Texty, ktoré sú použité v jednotlivých skladbách pochádzajú z pera kamaráta skupiny, Petra „Ropáka“ Dobrovodského, okrem skladby „Nesvätý black metal“, ktorú napísal zosnulý Maco. Sú všetky po slovensky, majú hlavu a pätu, väčšina z nich je pochmúrneho charakteru, však posúďte sami („Krajina hrobov, Pustá planina“ a pod.), tematicky sa k sebe hodia. Ak to môžem zhrnúť jedným slovom, textová náplň dokonale zapadá do škatuľky black metal. Z tohto hľadiska teda ide o vydarenú prácu, ktorá výborne dopĺňa atmosféru albumu.

Debut Žriebädlo – „Najsamprv“ má niekoľko negatív, ktoré by podľa mňa bolo do budúcna treba trochu vylepšiť. Má však aj svetlé stránky, ako napríklad schopných muzikantov, dobrú textovú náplň aj veľa nápadov, ktoré však aspoň podľa mňa bude treba zladiť do premyslenejších celkov. Momentálne totiž niektoré skladby pôsobia dojmom „urobme to, aby sme mali čo hrať“. Držím palce do ďalšej tvorby a na Povianočnú depresiu si teraz pustite „Najsamprv“.

Hodnotenie 6,5/10

Mrtvolka

Autor: Mrtvolka

Zdieľaj