Nakoľko mi toto CD už pomaly začalo zapadať prachom, bolo potrebné s tým konečne niečo urobiť. Keď sa povie Praha, napadne mi hneď niekoľko kapiel ako Heaving Earth, Perfecitizen, Psychotic Despair, Ahumado Granujo a množstvo ďalších. Kapela Diphteria sa mi do uší dostáva až v posledných rokoch, hoci na scéne pôsobia už od roku 2007. Pätica má na konte štvrtý full album, ktorý podobne ako predošlé EP („Diphteria“ 2014) vydali u L´inphantile collective v minulom roku (2016). Diphteria bola hneď od svojho vzniku činná a tvorivá kapela, pravidelne nahráva, vydáva nové veci a koncertuje. Aj napriek tomu, že sa nevyhla malým personálnym zmenám, stále fičia na plné gule a že im to ide naozaj dobre, dokazuje aj ich posledný album – „The human exuberance“.
Tak ako je u nás na Slovensku obľúbené nahrávacie štúdio napr. SPK v Badíne, zdá sa mi, že snáď dobrá polovica metálových kapiel v Čechách chodí nahrávať do štúdia Davos k Otynovi. V podstate sa ani nečudujem, pretože zvuk na nahrávkach z tohto štúdia je naozaj výborný, možno až trochu vyšperkovaný, ale myslím si, že pre štýl, ktorý hrá Diphteria ako uliaty. Nakoniec každá kapela má na zvuk určite iné požiadavky. Jedným slovom na najnovšej nahrávke je zvuk veľmi valivý, hutný.
Album pozostáva z deviatich skladieb v celkovej dĺžke 25 minút. Za tú necelú pol hodinu dostanete do ušných bubienkov dávku deathcoru, metalcoru, death metalu, grind-coru, brutality, techniky, rýchlosti, podladených gitár, break-downov, elektronických prestávok, samplov, intier, outier. Z vyššie opísaného teda vyplýva, že o pestrosť nie je ani náhodou núdza, viac menej je tu možnosť stále niečo nové v jednotlivých skladbách nájsť. Horeuvedené pražské kapely som neuviedla náhodou. Každá z nich je aspoň podľa môjho názoru niečím originálna. Ako s tým súvisí Diphteria? Novinka má z môjho pohľadu niečo z každej z nich, no predsa sa aj u nich nachádza jeden výrazný aspekt. Za ten považujem vokál, ktorý je natoľko šialený, že si ho proste zapamätáte. Drží sa v niekoľkých polohách, buď je to modernejší deathcore škrek, alebo hrdelný growl, poprípade škrek a dokonca sa objavuje aj „hovorené slovo“. Za zmienku z hľadiska vokálov stojí siedma skladba nazvaná „Monuments of hope“, kde môžete počuť hosťa, Danielu Dahlien Neumanovú (Keep on rotting, Dilligence, Corona Latern). Vokály tejto dámy sú bez nadsádzky uchvacujúce a celkovo to dodáva na nahrávke zvláštny dojem, resp. ponúka sa tu priestor na porovnanie vokálov.
Oproti predošlým albumom je posledná novinka z dielne Diphterie o poznanie náročnejšia na techniku a kompozíciu, zároveň viac preráža do popredia moderný metál (deathcore). V mnohých piesňach vyniká aj basová gitara, ktorá je u mnohých kapiel skôr ako doplnok pre zhutnenie zvuku. Diphteria však práve tento nástroj dokázala povýšiť na rovnocenný s gitarami a tak sa prejavuje napr. v skladbe Monkey Dance. O výbornej hre gitár snáď ani netreba hovoriť. Ako môžete tušiť z tohto popisu, myslím si, že každý jeden člen z Diphterie je hráčsky na veľmi vysokej úrovni. Hoci Diphteria je ako som už naznačila dosť špecifický úkaz, prirovnať ich snáď možno ku Decapitated, ku grindcore klasikom ako Nasum, Afgrund, či Rotten Sound a z moderného deathcoru snáď k Despised Icon alebo ku kapelám ako Carnifex, či Whitechapel. Ako však už bolo popísané niekoľkokrát, v prípade Diphterie nejde o nejakú napodobeninu, či zlátaninu všetkých vyššie opísaných kapiel.
Cover obálky tvorí akási monštruózna gorila, ktorá drví v jednej ruke bielu holubicu. Vo vnútri nájdete texty k jednotlivým skladbám písané po anglicky a na konci všetky potrebné informácie ako nahrávacie štúdio, poďakovanie, aj kto má na svedomí texty. O možno trochu bizarný hore opísaný artwork a cover sa postaral Tomáš Andrejoviš z Mörkhimmel. Titulným coverom je potiahnuté aj CD, takže ide o ústredný motív.
Záverom môžem nový album skupiny Diphteria určite odporučiť všetkým tým, čo majú radi žánrovú pestrosť popretkávanú technikou, brutalitou a valivosťou. Zároveň odporúčam vypočuť pre porovnanie a vývoj aj staršie albumy. Posledný album sa mi zdá byť asi najpestrejší z celej diskografie, no zároveň svojim spôsobom miestami až príliš prekomponovaný, takže na zapamätanie jednotlivých skladieb vám jedno vypočutie určite nebude stačiť!
Hodnotenie 9/10
