Recenzia – Krajiny Hmly – Na konci ciest – Art of the night production and Echoes of Koliba Production

Názov tejto kapely naznačuje hudobný štýl, ktorým sa uberajú. Áno, Krajiny Hmly sú pagan black metalová skupina zo Slovenska. V minulom roku, trochu netradične vzhľadom na štýl a názov, v tom najväčšom sparne, na konci júna im vyšiel ich debutový album nazvaný „Na konci ciest“. K histórii kapely len v krátkosti podotknem, že vznikli v roku 2011 a zo začiatku pôsobili len ako dvojica – Namtar (gitara, kompozícia, texty) a Samos (hlavné vokály). Od svojho vzniku stihli nahrať jedno splitko spolu s Misty Forest (2012) a jeden singel v roku 2013. Pri nahrávaní debutu zostavu doplnili klávesy a spev – Svarthen, známy aj z mnohých ďalších kapiel a projektov (Aeon Winds, Concubia Nocte atď.), čisté vokály mal za úlohu Skald a X.C.M. sa pridal s basou.

Nahrávalo sa ako inak v štúdiu SPK v Badíne. Zvukovo je tým pádom nahrávka na výbornej úrovni. Gitara a spevy sú síce viac v popredí ako ostatné nástroje, ale považujem to za dobrý krok, pretože práve tieto dva aspekty sú dominantné. Bicie sú automatické, takže niekedy idú v tempách, ktoré by zvládol len naozaj dobrý bubeník. Práve tá občasná prílišná rýchlosť ich prezrádza, inak pôsobia prirodzene. Debut vyšiel zatiaľ len ako štúdiová nahrávka, s materiálom kapela nekoncertuje, možno tak urobia v budúcnosti.

Album má šesť skladieb, niektoré sú dosť dlhé (najdlhšia má nad osem minút), celkovo je to nad 40 minút. V hudbe je veľká dávka black metalovej melodiky, ktorú obstaráva hlavne už spomínaná gitara, no klavír podčiarkuje často melódiu a dotvára atmosféru. Basa celú hudbu jemne dopĺňa, no nedá sa povedať, že by bola natoľko dôležitou zložkou ako vyššie menované dve nástroje. V každej skladbe sa striedajú rýchle pasáže s pomalými. Niektoré melódie sú veľmi chytľavé (napr. Cesta do temnoty ukrytej za hviezdami), iné pôsobia na mňa trochu ako typické black metalové klišé (napr. začiatok „Plameň už tíchne“). Hlavný vokál je výborne rozumieť (asi jeden z najzrozumiteľnejších na Slovensku), v podstate je to niečo medzi hovoreným slovom, no s prímesou škrekľavého a zachrapčaného black metalového podtónu. Čisté vokály mi však vyslovene vadia, nepáči sa mi žiaľ ani farba hlasu, ani celková prezentácia. Nemôžem si pomôcť, ale zdá sa mi, že to vokalista ťahá úplne na hrane, byť to živé vystúpenie, je to podľa môjho názoru falošné. Jednou z takýchto skladieb, kde je počuť niekoľko falošných tónov alebo prešľapov už na nahrávke, to je spomínaná „Plameň už tíchne“, ktorá sa mi zdá z celého albumu zároveň najslabšia.

Texty sú všetky po slovensky, len názvy boli preložené aj do angličtiny. Textová náplň sa aspoň mne páči, hoci tematicky sú neveselé, k hudbe výborne pasujú a dodávajú tomu všetkému atmosféru. Názvy ako „Pustina“, „Cesta do temnoty ukrytej za hviezdami“, či „V reťaziach spútané naveky“ hovoria sami za seba. Texty teda považujem za naozaj silnú stránku tejto nahrávky. Cover, vizualizácia, booklet, o takmer všetko sa postaral Folkingrimm Art (viac k práci tohto umelca si môžete pozrieť tu), s výnimkou strany 1 a 5 v booklete, ktorú realizoval Tomas, otec Samosa, ktorému je In Memoriam venovaný celý album. Opisovať v detailoch cover asi nemá veľmi zmysel, ale podľa môjho názoru ide o veľmi pekný a umelecky prepracovaný obal. Celkovo môžem povedať, že čo sa týka šatu, považujem ho snáď za jeden z najvydarenejších z roku 2016! Výborná práca! Okrem toho, ak si CD objednáte, získate okrem už spomínaného coveru, CD potiahnuté motívom z front coveru a tiež obal na CD.

Debut Krajiny Hmly v sebe naozaj ukrýva aj hmlisté stránky, má silné aj slabé miesta. Ako som už spomenula, za najväčšiu slabinu považujem čistý spev. Za silnú stránku možno považovať chytľavé melódie, zrozumiteľný vokál aj pokusy o vytvorenie atmosféry. Textovú a grafickú prácu by som možno vyzdvihla aj nad hudbu, pretože oko aj dušu tieto dve zložky naozaj potešia. Myslím, že na tieto dlhé mrazivé večery vám Krajiny Hmly urobia peknú spoločnosť.


Hodnotenie 8/10

Mrtvolka

Autor: Mrtvolka

Zdieľaj