Recenzia – DISTANT SHAPES – Autumn Fall (2016, Werewolf Promotion, EP)

V dnešnej recenzii sa budem venovať „hĺbkovej“ analýze EPčka „Autumn Fall“ od slovenských DISTANT SHAPES. V prvom rade niečo o samotnej kapele. Tvoria ju dvaja muzikanti a to Svarthen na vokáloch (AEON WINDS, CONCUBIA NOCTE) a Igric zastrešujúci všetko ostatné (IGRIC), čiže žiadni nováčikovia na scéne. Svoju tvorbu opisujú ako melodic death/doom metal s post-rockovým vplyvmi a áno, ide o veľmi presný popis ich hudby. Kedže EPčko pozostáva iba zo štyroch relatívne krátkych skladieb, rozhodol som sa napísať niečo málo ku každej skladbe.

EPčko otvára svojím post-rockovým introm skladba „Melancholy of Being“. Po chvíli sa pripája rytmická gitara a hneď na to gitarová melódia ako vystrihnutá z encyklopédie melancholického metalu. Čerešničkou je ale nečakaný prechod do agresívnej až black metalovej klepačky, kedy sa pridáva aj vokál. Skladba Vám od toho bodu už nedá vydýchnuť. „Melancholy of Being“ sú štyri minúty dokonalej gradácie.

Rovnomenná „Autumn Fall“  je iný typ skladby. Tu sa kapela menej hrá s dynamikou skladby ale spolieha sa na jeden ústredný motív, a ten rôzne pretvára, pridáva rôzne ingrediencie, uberá z nich. A ono to funguje, lebo toto je jeden z tých motívov, ktoré môžte počúvať stále dokola. V tejto skladbe som si asi najviac spomenul na kapely Mikka Kotamäkiho (SWALLOW THE SUN, BARREN EARTH). Tie totiž taktiež skladali hudbu podobným spôsobom, ale tých podobností by sme našli určite aj viac.

Tretiu skladbu „Emptiness of Existence“ otvára riadne spotvorená basgitara avšak dojem mi trocha pokazili gitarové linky. Tie totiž až nápadne pripomínajú skladbu predchádzajúcu, pôsobia žiaľ genericky. Asi od polovice skladby sa však začnú diať zaujímavejšie veci, čo sa aranžmá a najmä práce s bicími týka. Aj tak však považujem túto skladbu za najslabší kúsok EPčka.

V poslednej skladbe „Burial of Humanity“ sa znova vraciame do agresívnejšich vôd. Vytknem iba jednu vec. Po troch skladbách, kde ústredné motívy boli zahrané tapovaním (technika gitarovej hry), v štvrtej to už pôsobí trocha otravne. Viem, že taping znie vždy skvelo, ale treba skúšať aj iné veci. Mimo to je však skladba výborná, veľký plus za chorály v ústrednom motíve, pôsobia naozaj epicky bez toho aby boli patetické. Neustály tlak, nádherné chladné gitary a agresívna ale pritom zaujímavá rytmika. Výborný záver.

Prejdem k celkovým dojmom. Zvuk nahrávky je výborny, tak isto aj aranžmá na nahrávke. „Autumn Fall“ pripomína prácu nordických kapiel hrajúcich melodickejší doom. Gitarám a bicím niet čo vytknúť. Svarthen zvládol vokály na jednotku, perfektný mix deathovej hĺbky a blackovej agresivity, veľmi ľahko môžem práve vokály označiť za môj obľúbený element nahrávky. Basgitara žiaľ nevýrazná ale to celkový dojem nekazí, esá tejto kapely sú inde. EPčko „Autumn Fall“ znie ako veľká pocta kapelám 90tých a skorých 00tých rokov, a to kvitujem.

7/10

 

 

Sarkast

Autor: Sarkast

Zdieľaj