Recenzia – Bloodcut – The old cemetery stories – Support Underground – 2017

Pamätníci, aj mladšie generácie určite poznajú švédsku kapelu GRAVE a ich album s názvom „Into the grave“ alebo „Back from the grave“! To bola moja prvá asociácia, keď som uvidela cover slovenskej kapely Bloodcut. Bude to však asi predovšetkým kvôli podobnosti tém tejto skupiny s Bloodcut. Aké príbehy teda rozpráva martinský Bloodcut? Hnilobné, prašivé, temné, s atmosférou zo záhrobia, cintorínov a predovšetkým old school death metalové. Poslednú menovanú hudobnú škatuľku spĺňa Bloodcut v tom najlepšom zmysle slova, presne takto si predstavujem, že má old school death metalová kapela znieť!

K histórii kapely sa veľmi vyjadrovať nebudem, povedal to za mňa už Janek v nedávnom rozhovore pre MetalExpress. Zaujímavosťou je, že album nahrali v podstate len dvaja ľudia. Janek na gitare a vokály, Slavek na bass gitare, bicie boli naprogramované. Debut tvorí sedem skladieb a pridané sú aj štyri, z dema s názvom „Remains of the decaesed“. Nosič aj so skladbami z dema má dohromady len 37 minút (36:55 aby som bola presná). V podstate sa vďaka pridanému demu dajú sklady pekne porovnať. Nedá sa však povedať, že bol medzi nimi štýlový alebo výrazný zvukový posun, práve naopak, pekne do seba zapadli.

O zvuk sa postaralo štúdium SPK v Badíne. Ako inak, práca odvedená na jednotku. Dovolím si spomenúť hlavne dva aspekty, ktoré považujem sa silné stránky Bloodcut – spev a bass gitaru. Pre mňa osobne má práve bass gitara výborný zvuk, dominantné postavenie, je výrazná a to sa mi do celkového vyznenia hudby veľmi ráta. Dodáva dielu hrubosť, hutnosť, tú správnu valivosť. Je libo texty? Musím vás sklamať, ale ich tvorca sa rozhodol ich neumiestniť do bookletu (dôvod nájdete v rozhovore). Našťastie je však všetko dobre rozumieť a s tým prechádzam k druhej pre mňa silnej stránke nahrávky, čiže spevu. Frázovanie je výborné, takže absencia textov až natoľko nevadí. Nakoľko skupina tento rok ohlásila spoluprácu s novým spevákom, som zvedavá ako si s jednotlivými skladbami poradí.

Keď old school, nemôže chýbať intro. Nie sú to však žiadne ukážky z hororu, požičané z filmu. Úvodná skladba má názov „Opening the coffin“, čiže v preklade – „Otváranie rakvy“. Mne osobne tento úvod, podotýkam bez spevu, naozaj evokuje pomalé otváranie náhrobku. Zároveň vás hneď uvedie do deja, do príbehu.
Druhá skladba sa už rozbieha v rýchlejšom tempe a rozpráva o „podivných rodinných tajomstvách“. Veľmi živo a zapamätateľne na mňa pôsobí tretia skladba, na rozdiel od štvorky, ktorá začína ťažkými gitarovými riffmi. Šiesta pieseň s názvom „We are zombies“ mi z nejakého dôvodu pripomenula klasikov ako Benedition už spomínaných Grave alebo Master. Debut uzatvára skladba „Flesh Eaters“ a plynulo sa prechádza na skladby z dema.

Nedá mi nespomenúť aj cover nosiča, ktorý vyrobil Adam Šluch. Je ladený do hnedej farby, kreslený ručne, pekne old school metódou. Z jednej strany znázorňuje cintorín, na zadnej strane sa nachádzajú v popredí zombie a v pozadí dom, v ktorom je možné badať v oknách postavy. Na zadnej strane sú uvedené názvy skladieb, vo vnútri poďakovanie, nahrávacie štúdium, zostava….Keď nadvihnete CD do prehrávača, nájdete tu aj fotku dvoch hlavných tvorcov hudby – Janek a Slavek.

Hoci album neobsahuje žiadne technické vyhrávky, hudba je jednoduchá a priamočiara, no dielo má patinu starých časov, spomínaného old school death metalu, ktorý už pomaly zmizol. Stačí sa len započúvať do slov a príbehov, netreba hľadať žiadne zložitosti, ani si lámať hlavu nad významom skladieb.
V súčasnosti neviem o kapele, ktorá by na Slovensku mala podobné vyznenie ako Bloodcut. Support Underground má v svojej stajni tri skupiny zo Slovenska s nálepkou death metal, no každá z nich je originál a prezentuje iné odvetvie tohto žánru. Bloodcut tak našu scénu spestril o výborne znejúcu old school death metalovú nahrávku!

Hodnotenie 8,5/10

Mrtvolka

Autor: Mrtvolka

Zdieľaj