Recenzia – Attack of rage – Dogma – Bizarre Leprous Production – 2017

Po dlhšom čase od vydania posledného full-albumu z roku 2011 (Sväté zlo) sa v tomto roku hlási k slovu grind-core stálica z Bánoviec nad Bebravou – Attack of Rage (ďalej len skrátene ako AoR). Bol to dlhšie očakávaný album, takže správa o jeho dokončení a vydaní naozaj potešila, a určite nie len mňa. Súčasná zostava sa skladá z ostrieľaného štvorčlenného jadra – Hoyas (bicie), PtR (gitara), Daniel (Bass gitara) a Michal (spev). Členovia AoR pôsobia aj v iných spolkoch (Depresy, Craniotomy, Embolism), takže ide naozaj o vyhratú partiu hudobníkov. Pred rokom zo skupiny z rodinných dôvodov odišiel Bebo (druhá gitara), ktorý v AoR pôsobil 15-rokov. Toto uvádzam len z toho dôvodu, že na poslednom albume ste mohli počuť ešte dve gitary. So stratou sa kapelníci vysporiadali a vo štvorici stvorili plnohodnotné dielo skazy s názvom „Dogma“.

Páni si na nás pripravili pol hodinu hudobnej smršte v desiatich skladbách. Dĺžka piesní variuje, od dvoch, až do takmer štyroch minút. Začína sa však zľahka, introm, ktoré je predohrou pred titulnou skladbou „Dogma“ a smršťou, ktorá nasleduje! V tejto skladbe je spev výrazne podporovaný melodikou gitary a celkovo gitara tu tvorí linky, ktoré sa vám vyslovene zaryjú do hlavy. Ide naozaj o kúsok, ktorý si zaslúži robiť zástupcu celej novinky. Klasickou grind-core vypalovačkou, aspoň podľa mňa je nasledujúca „Stratený v klamstve“. Pieseň „Dvere k minulosti“, v druhej časti prechádza až do temných HC, ťažkých tónov. Mne osobne sa textovo aj hudobne asi najviac páči „Neviem kde je koniec“. Kompozične ide síce o jednoduchšiu skladbu ako napríklad „Dogma“, no je podľa mňa veľmi úderná a veľa v nej robí vokál. Nebudem vám však prezrádzať ďalšie detaily k jednotlivým trackom, nakoniec každý môže hudobné prevedenie hodnotiť a cítiť odlišne. Asi netreba zdôrazňovať, že dlhodobé účinkovanie všetkých zúčastnených pánov v hudobnej sfére sa samozrejme podpisuje na kvalite, od bicích, cez gitaru, až po basgitaru. Všetko je sprevádzané zrozumiteľným vokálom, niekedy je potrebné sa viac započúvať, no vo väčšine skladieb nie sú texty v ruke vôbec potrebné. Vrásky na čele mi robí len zaškatulnovanie, či sa AoR prikláňajú viac k Amerike, či k severu. Myslím si, že vplyvy je cítiť z oboch strán a preto túto tematiku nie je potrebné až tak riešiť. Každý tu totiž nájde niečo z Napalm Death, aj niečo z napríklad z Rotten Sound.

Zvuk je samostatnou kapitolou! Skúste si vypočuť AoR a potom dať do prehrávača inú grind-core slovenskú kapelu (nič v zlom). Nech sa na mňa nikto nenahnevá, ale ten rozdiel je veľmi dobre počuteľný. Všetko vyladené do najmenších detailov, všetky nástroje vyrovnané, krištáľovo čisté, no nepôsobiace umelo. Tento masakrálny zvuk je zásluha štúdia Blast Production z Čiech.
Texty u AoR tvoria dôležitú časť. Tak ako na predošlých albumoch, je aj na novinke použitá slovenčina. Texty napísala Zuzana Repková. Čo sa týka obsahovej stránky, je vidieť, že ide z veľkej časti o zhudobnené básne (rýmujú sa), ktoré majú svoj začiatok a koniec, nie sú useknuté v myšlienke, ako to niekedy býva. V každom texte je možné nájsť odkazy, je možné sa nad ním zamyslieť. Veľa obsahovej stránky tvoria zamyslenia, o zlobe v nás ľuďoch, otázky, na ktoré si môžeme odpovedať, a aj nie. Jediná maličkosť, čo by som možno podotkla ohľadom textov je pomerne malý font a husté riadkovanie, tým znižuje čitateľnosť.

O cover sa postaral Jan Ksinsky, dvorný grafik, a jeho štúdio GRAPHICORES. Ide už o akýsi tradičný dizajn, podľa ktorého ihneď viete, že ide o AoR. V podobnom grafickom duchu sa totiž niesol už album „Grindpeace“, samozrejme od albumu k albumu ide o čoraz väčší posun aj v tomto smere. Že ide naozaj o detailnú a premakanú prácu profi grafika je vidieť na prvý pohľad. Je tu mnoho detailov, ktoré si na prvý pohľad možno nevšimnete, pretože pozornosť upútavajú predovšetkým zmutované ľudské embrya. Keď budete mať v ruke fyzické CD, určite nájdete mnohé maličkosti, na prvý pohľad ukryté.

Ak teda zoberiem do úvahy všetky stránky nového počinu AoR (hudba, texty, prezentácia – cover) pôsobia všetky vyrovnane, ako jeden komplex. Oproti predošlým albumom ide pre mňa o vážnejšiu a dá sa povedať aj vyspelejšiu záležitosť, ktorá ma v sebe podľa mňa väčšiu temnotu. Album je menej hopsavý, viac nátlakový, vyzývavejší, ukričanejší. Mám pocit, ako keby tu bolo strašne veľa nahromadenej energie, ktorá sa hudbou derie na povrch a všetkým odkazuje: „strčte sa niekam, lebo vás nakopem….“ Na album sa určite oplatilo niekoľko rokov počkať, pretože skladby „dozreli“ spolu s kapelou (nemyslím to tak, že by predchádzajúce albumy boli na zahodenie!). Album síce stále má podpis AoR, no je odlišný od predošlých. Myslím si, že novinka doslova, doslova vystihuje názov, ktorí si chalani dali – je to naozaj Attack of rage!

Hodnotenie: 9/10

Mrtvolka

Autor: Mrtvolka

Zdieľaj