Report – Immolation – Melechesh – Azarath – Sincarnate – Bratislava – Randal Music Club – 21.09.2017

Immolation, death metaloví králi z USA sa v Bratislave už dávno nezastavili. Vlastne, od ich poslednej návštevy uplynulo sedem rokov. Odvtedy stihli vydať dva albumy (2013 a 2017), pričom ten najnovší Atonement sme si mali možnosť vypočuť aj naživo. Všetko však pekne po poriadku. Koncert, resp. časť turné na Slovensku a v Čechách, zabezpečovali Obscure Promotion. Koncert sprevádzalo pomerne málo informácií, pretože ani v deň konania nikomu nebolo jasné, kedy sa vlastne začína. Prekvapením bolo aj pridanie o jednej kapely naviac, o ktorej sme sa dozvedeli až tesne pred koncertom.

Večer odštartoval pre mňa neznámy pojem – kapela Sincarnate z Rumunska. Pri tej krajine pôvodu by som sa ešte v krátkosti pozastavila. Na koncerte sa totiž predstavili ako Sincarnate zo Slovinska. Týmto ma teda dosť zmiatli a keďže som sa nedostala na kus reči s kapelníkmi, neviem vlastne ako to je s tým pôvodom. Až po koncerte som si zisťovala aj niečo z histórie tohto zoskupenia. Začali už v roku 2006, prvý full album vydávajú v roku 2010 a druhý, nazvaný „In nomine homini“ tento rok. Ich koncert bol tým pádom promom na ich nové veci. Kapela hrá doom death metal, štýl nie tak častý, takže určite zaujme. Moje dojmy z ich vystúpenia a z prvého vypočutia by sa dali zhrnúť slovami – určite neurazili, zaujímavé otvorenie celého koncertu. Zvukovo však boli všetky nástroje vytiahnuté hore, takže mi išlo už pri prvej skupine uši vytrhať. Hudobníci na mňa pôsobili dosť staticky, ale pri štýle, ktorý prezentujú ani niet divu. Myslím si, že doom u nich vyslovene prevláda nad smrtiacim kovom. Spočiatku ešte mala skupina ako taký drive, no ku koncu nasledovala ťahavá skladba za ťahavou. Keďže som ich tvorbu doteraz nesledovala, neviem, či ťahavejšie skladby patrili do kategórie nových, alebo naopak starých.

Azarath je pojem známy, snáď aj celosvetovo, v našich zemepisných šírkach myslím obľúbenou kapelou. Ak by ste sa však s nimi náhodou doteraz nestretli, hrajú black death metal, rýchly a nesvätý, pekelný, krutý a neodpúšťajúci, miestami pripomínajúci kolegov ako Hate, či Behemoth. Tento rok majú na konte ďalší zárez a tak bolo ťažisko skladieb postavené hlavne na novinke. Na bicie tu obvykle hrá „Inferno“, ktorý je známy zo už spomínanej kapely, Behemoth. Dnes avšak zasadol za mašinu jeho kolega – Adam Sierżęga, pretože “Inferno“ sa nemohol zúčastniť turné z rodinných dôvodov. Túto absenciu bolo cítiť hlavne v začiatkoch, kedy som ešte počula malé nezrovnalosti medzi ostatnými nástrojmi a bicími. Po druhej piesni sa však nástroje vykryštalizovali a mohli sme si vychutnať naozaj dobrý set po zvukovej aj hudobnej stránke. Trochu bolo škoda, že druhú gitaru bolo počuť len málo, takže zanikala. Samozrejmosťou bol patričný image kapely, kožené nohavice, gigantické reťaze, za ktoré by sa nemusel hanbiť ani Jerry, nábojnicové opasky. Rozlúčili sa skladbou z najnovšieho albumu, čo bolo trochu netradičné, keďže väčšinou sa kapely lúčia nejakými vykopávkami.

Melechesh sa u nás zastavili už druhý rok za sebou. Minulý na tomto istom mieste odohrali koncert ako predkapela Nile. Ako jediní z koncertujúcich kapiel tento rok nevydali nový album, takže sme mali možnosť len staršie veci. Na rozdiel od Azarath ma trochu zarazil ich zvuk, ktorý bol ako keby zahmlený, málo ostrý, nazvem to zahuhňaný. Všetky nástroje sa do seba zlievali, neboli zrozumiteľné, ale zvukovo mi celok prišiel nevýrazný. Oproti vystúpeniu z minulého roku sa mi zdal dnešný koncert o niečo slabší (možno to bolo tým zvukom). Aj napriek tomu, nemožno uprieť Melechesh, že po hudobnej stránke to bolo viac menej dokonalé. Mnoho robí aj image speváka a gitaristu, ktorý tu je jasným ťahačom, oči vám proste naňho padnú zakaždým najviac z celej kapely. Nasadenie a celková prezentácia bola ako sa na skupinu tohto formátu patrí. Možno nie každý obľubuje až prílišnú melodickosť, ktorou je táto kapela príznačná, no myslím si, že tento večer bol zaujímavý práve rôznorodosťou štýlov, ktoré sa tu stretli na jednom pódiu. Skupina má proste svoje čaro aj atmosféru. Skladby, čo som postrehla odzneli hlavne z posledného albumu Enki, no aj z Emissaries alebo The Epigenesis.

Prichádza záver večera a všetkými očakávaní Immolation. Na pódium sa postavili všetkým známe postavičky, z ktorým musím spomenúť hlavne R. Vigna a Ross-a Dolan-a. Hneď od začiatku spustili na plné pecky a s obrovským nasadením. V predných radoch sa rozpútal aj menší headbanging. Spočiatku som bola v eufórii z toho, že počujem svoju obľúbenú kapelu, no po druhej skladbe sa mi prestal pozdávať zvuk. Možno by som urobila lepšie, keby som túto stránku až natoľko neriešila, ale nedalo mi. Keď som sa vzdialila do iných častí sály Randalu, zostala som dosť zaskočená, že v podstate bolo počuť hlavne spevy a bicie, tie prehlušovali ostatné nástroje. Gitary sa pod návalom kopákov miestami úplne strácali. Gitara ma naozaj mrzela, pretože práve Vigna sa do koncertu vžíval štýlom, na ktorom bolo tušiť radosť a precítenosť z hrania. Zároveň v jeho prejave bolo cítiť istú dávku showmana a úplnej hráčskej istoty. Nakoniec, po tých rokoch sa ani niet čo čudovať. Čo musím taktiež vyzdvihnúť do výšin je skvelý vokál Rossa, ktorý je zakaždým vďaka super artikulácii zrozumiteľný. Môj druhotný pohľad však už ovplyvnil celé moje ďalšie vnímanie koncertu, pretože som zistila, že mnohé skladby som rozoznávala až po chvíli. Ako sa dalo predpokladať, odzneli hlavne piesne z posledného Atonement, no vyskytli sa kúsky z Kingdom of Conspiracy, Majesty and Decay, z Dawn of possession a na koniec sme si dali Unholy Cult z rovnomenného albumu. Niekoľko dní som premýšľala, prečo som vo výsledku bola z koncertu Immolation rozčarovaná. Žiaľ, nie každý koncert ma dostane do kolien od začiatku do konca a to bol aj prípad dnešného večera. Som však rada, že ostatní ľudia vnímali celé podujatie set omnoho pozitívnejšie a celkovo som zaznamenala len pozitívne ohlasy.

V tento večer sa nás v Randáli nenazbieralo masakrálne veľa, ako to bolo napríklad na koncerte Obituary, kedy bol klub preplnený. Naopak, klub bol zaplnený možno len do tri štvrtiny. Bolo však príjemné, že počas všetkých setov sa dalo flexibilne hýbať po miestnosti. Ďakujem teda organizátorom, že sem pritiahli takéto mená a dúfam, že podobnú death metalovú jazdu si čoskoro zopakujeme.

Amatérske fotky boli zhotovené mobilom, autorom tohto reportu.

Mrtvolka

Autor: Mrtvolka

Zdieľaj