Report – Splattered – Stillbirth – Gutslit – Carnivore Diprosopus – Nové Korzo – Ruzomberok – 28.08.2017

Keď sa niekedy na začiatku jari rozletela svetom internetu správa, že sa bude v Ružomberku konať koncert s účasťou štyroch prevažne brutal death metalových kapiel z rôznych kútov sveta, mnohí zbystrili pozornosť. Viacerým sa snáď vynorilo pred očami toto mesto z pred cca 10 rokov dozadu. Mesto, ktoré žilo metálom a pódium, ktoré navštívili svetové kapely (napr. Origin a mnohé ďalšie). Potom náhle nastalo ticho. Mnohí (vrátane mňa) sme si vo víre udalostí ani neuvedomili, že Ružomberok náhle zmizol z mapy slovenských miest, kde to metálom žilo a chodili sem kapely. Až v minulom roku sa všetko začalo meniť. Ako predvoj tu odohrali lokálne kapely, či UG skupiny z vedľajších štátov (napr. Anime Torment z Čiech) a celá snaha vyvrcholila práve tento pondelok, deň pred SNP. Kto má tento death metalový sviatok na svedomí? Rovnako, ako pred rokmi, všetko zabezpečil Immortal a jeho SMA.

Prvotná propagácia na všetkých dostupných kanáloch a webzinoch po týždni, dvoch ustala a počas ďalších mesiacov sa uskutočnili koncerty, festivaly, až tu zrazu bol koniec augusta. Musím sa priznať, že som dlhší čas zvažovala, či vôbec na tento koncert prísť. Tour totiž viedlo cez pražskú Fekal Party, o deň na to do Brna a odtiaľ pokračovala štvorica skupín do Ružomberku. Keďže sa však na Fekal Party človek musí častokrát zmieriť s mizerným zvukom, akosi sa mi tam ani nechcelo ísť, najskôr budúci rok. Nedeľňajšie vystúpenie v Brne, kvôli nasledujúcemu pracovnému dňu odpadlo úplne a tak v hre zostal klubový koncert v Ružomberku, ktoré bývavajú aj tak najlepšie. Dnes už viem, že to bola výborná voľba, hoci som sa rozhodla vyslovene v hodine dvanástej. V pondelok som priamo z práce, ako jediný zástupca z Bratislavy brázdila diaľnicu, aby som stihla prísť možno 10 min. pred začiatkom. Čo ma dnes vlastne čakalo? Štvorica brutal death metalových kapiel z USA, Nemecka, Indie a Kolumbie. Po tomto mega dlhom úvode už by sa aj patrilo prejsť priamo k veci.

Priestor Nového Korza je ideálny na menšie koncerty, maximálne pre 150 ľudí, oproti takému Randalu, či Collosseum je to citeľný rozdiel. Z celého priestoru mám po tých rokoch zafixované hlavne pódium, ktoré sa zmenilo minimálne. Práve nie veľmi vyvýšené pódium, ktoré neoddeľuje divákov od kapiel natoľko, ako vo veľkých kluboch, dodáva celému priestoru viac domácu atmosféru.
Na pódiu pri mojom príchode už stála pätica hudobníkov z kapely Splattered z USA. Až do turné so Stillbirth to bola pre mňa dosť veľká neznáma. Ide o mladú brutal death metalovú kapelu, založenú v roku 2012. Na konte majú zatiaľ len jeden full album z roku 2014. Turné po Európe bol teda ideálny nápad, ako sa predstaviť aj európskemu publiku. V opačnom prípade by mnohí o tejto skupine doteraz možno netušili. Hoci sa nachádzali v nezávideniahodnej situácii prvej kapely, myslím si, že s odozvou fanúšikov mohli byť viac ako spokojní. Zo začiatku sa mi nepáčil zvuk, ktorý bol veľmi rozbitý, speváka miestami nebolo vôbec počuť, a to som videla, že zo seba dával maximum! Hudba Splattered sa mi aj napriek všetkému nezdá veľmi výnimočná, alebo výrazne odlišná od iných brutal death metalových spolkov. Bol to, aspoň podľa mňa priemerne odohraný aj hudobne nie až tak záživný BDM. Druhou stránkou vystúpenia bol level show, ktorá zohrala podľa svoju úlohu. Tú amíci zvládli na výbornú, pretože ako som písala vyššie, ľudia sa už počas ich vystúpenia dobre zabávali. Vo výsledku, celkom príjemné uvítanie.

Nemeckí Stillbirth, ktorí sú vlastne iniciátori celého turné nás tento rok už navštívili. Prišli si zahrať na vnútornú Flesh Party v Seredi. Keďže som tu robila v distre, ktoré sa nachádzalo mimo sály, z celého ich vystúpenia som videla asi len jednu skladbu. Dnešný večer som ich videla vlastne prvýkrát a tak som bola patrične zvedavá, čo predvedú. Stillbirth majú síce nálepku brutal death metalovej kapely, no v ich tvorbe počuť aj odkazy deathcore, či slamu. Celkové vyznanie tak nadobúda v niektorých pasážach sekanejší charakter. Na dnešnom večierku to oproti predošlej kapele roztočili o niečo viac. Je vidieť, že už toho majú odohraného naozaj veľa, a to hlavne na komunikácii v s divákmi. Ľudia v predných radách to počas ich vystúpenia poriadne roztočili! Technicky aj zohranosťou sa mi zdali byť o triedu vyššie ako Splattered. Čo viac dodať, ľudia sa pri tejto nemeckej svorke poriadne odviazali.

Neviem koľko krát v živote ste videli indickú brutal death metalovú kapelu, ale ja som takéto niečo videla po prvýkrát. Odkaz na svoj pôvod bol stelesnený hlavne prostredníctvom bass gitaristu, ktorý mal na hlave turban. Keď som písala, že žiaľ prvá kapela ma až natoľko neuchvátila, o Gutslit môžem povedať presný opak. Majú prepracovanú štruktúru skladieb, miestami technické pasáže, bubeník tlakuje svoj nástroj na 100 percent, takú rýchlosť som už tiež dávnejšie nevidela. Svoje nástroje títo páni ovládajú na výbornú a celá hudba má grády, neskutočný spád, ktorý vás strhne a ani si neuvedomíte a je koniec skladby. Spevák je síce útly, no vydáva z hrdla neskutočné zvuky. Takto si predstavujem brutal death metal! Kultúrny odkaz Indie tu môžete nájsť len vo fyzickej podobe, hudobne ide o čistý death metal na svetovej úrovni. V tomto roku im vyšiel nový album, z ktorého nám samozrejme zahrali, zaujímavé avšak bolo, že sa setlist zameral skôr na predchádzajúci album z roku 2013 – „Skewered in the sewer. Hoci som bola väčšinu času skôr v prednej časti, myslím si, že zvukovo tiež nebolo veľmi čo vytknúť. Hudbu Gutslit myslím ocenili aj všetci prítomní, niektorí len pokyvkávaním hlavy a ďalšia časť aj moshpitom. Kto ešte túto parádnu skupinu nepozná, odporúčam si ich vypočuť, vyrovnajú sa ktorejkoľvek svetovej BDM skupine.

Čo čakať na záver? Samozrejme, vyvrcholenie, niečo, špeciálne, niečo, na čo sa bude spomínať ako hudobný vrchol. Nie vždy sa takáto symbióza podarí, no dnešný večer to bolo, ako sa hovorí, naozaj famózne ukončenie. O to sa postarali Kolumbijskí Carnivore Diprosopus (ten názov je inak celkom krkolomný, skúste si to sami vysloviť). Ide o v UG svete uznávanú brutal death metalovú kolumbijskú skupinu. Od tohto roku tu na bicie hrá Fabio Ramirez, ktorý hral aj v Internal Suffering. Bicie boli samozrejme nablastované, extrémne rýchle, vlastne, čo iné by mal človek očakávať :), ale späť k vystúpeniu. Bolo rozdelené na tri časti, kedy v prvej sa hralo z posledného albumu z roku 2013 (Condemned by the Alliance), potom sa prešlo k starším záležitostiam a končilo sa niekoľkými novými skladbami. Celý tento set bol jednak zahratý od podlahy, brutálne, bez štipky zľutovania a s ľahkosťou množstva odohraných koncertov. Zvuk samozrejme tiež výborný. Neviem, či to bolo schválne, no na začiatku nebolo pódium osvetlené, čiže kapela hrala skoro v absolútnej tme. Už to naznačovalo, ich hráčske umenie. Samozrejme, odozva prítomných na poslednú kapelu večera bola masívna. Myslím si, že dostali každého jedného účastníka. Podobne, ako pri predošlých Gutslit bolo po celej paráde veľmi rýchlo.

Vrátil sa do Ružomberka v tento večer opäť death metal, alebo tu vlastne celé tie roky bol a čakal na vhodnú chvíľu? Nech už to je akokoľvek, ak by sa aj podobná akcia nezopakovala, tento večer určite vstúpil do dejín Nové Korza, Ružomberka, aj do dejín slovenských UG koncertov. Nedokážem presne odhadnúť, koľko ľudí sa celkovo zúčastnilo, no bolo to dosť na to, aby som mohla povedať, že koncertná miestnosť praskala vo švíkoch. Nové Korzo síce nie je veľký klub, no je tu jedinečná priateľská atmosféra, bez hviezdnych manierov. Dúfam, že sa tu uskutočnia aj ďalšie podarené koncerty, na ktoré budeme môcť spomínať. Táto akcia za to naozaj stála!

Za fotky ďakujem Zmok Photography
Viac fotiek z koncertu nájdete buď na FB stránke alebo pod reportom na Rocker.sk

Mrtvolka

Autor: Mrtvolka

Zdieľaj