Report – BelUSA Death Fest vol. 11– DK Beluša – 21.10.2017

Beluša, malá obec na Považí, ktorá bola už po jedenásty krát dejiskom veľkej udalosti. Raz za rok sa tu zíde množstvo slovenských aj zahraničných kapiel. Spočiatku sa táto akcia uskutočňovala v jarných mesiacoch, no už dosť dlhú dobu sa s ročnou pravidelnosťou koná vždy v októbri, ľudia si už na ňu zvykli. Aj napriek jedenásťročnej tradícii sa mi podarilo zúčastniť sa tohto podujatia po prvýkrát až v tomto roku. Súpiska zúčastnených kapiel sa ešte pred koncertom niekoľkokrát zmenila. Odpadli Depresy, kvôli zdravotným problémom jedného z členov, nezúčastnili sa ani pôvodný co-headlineri Aborted a v deň konania odpadli aj Švajčiari Carnal Decay. Aj napriek týmto zmenám bolo čo počúvať a nebolo toho veru málo. Dokopy osem kapiel, z toho štyri slovenské (TYPHOID, KILLCHAIN, SUBURBAN TERRORIST, BLOODY REDEMPTION), dve české (SHAMPOON KILLER, SPASM), jedna francúzska (DARKALL SLAVES) a jedna švédska (CUT UP). Inak povedané, pomenovanie BelUSA death fest, je naozaj výstižné, pretože to je naozaj malý outdoor festival.

V deň konania koncertu vládlo typické sychravé a upršané jesenné počasie. Cestu som zvolila vlakom, ktorý po ceste nabral aj ďalších kamarátov a známych. Hoci sme prišli asi hodinu pred začatím koncertu, na mieste sa už kumulovalo množstvo ľudí. Vyzeralo to ako malý festival, všade skupinky ľudí, každá s dobrou náladou. Vo vnútri už boli rozbalené distrá, občerstvenie bolo pripravené a na pódiu sa už ozvučovala prvá kapela – Killchain. Keďže som sa na mieste nachádzala prvýkrát, môj záujem vzbudila aj budova. Dom kultúry v Beluši je typickou, trochu nadrozmernou stavbou z čias socializmu. Sála ponúka veľké množstvo priestoru, pódium nie je priveľmi vysoké a tak sa naňho dokážu dostať aj fanúšikovia. Nad sálou sa vypína veľký balkón, ktorý však nebol prístupný. Hoci Beluša nie je Praha alebo Viedeň, uvedené priestory sú podľa môjho názoru možno priestrannejšie a lepšie, ako niektoré veľkomestské sály.

Desať minút po údere piatej hodiny sa spustila prvá skladba kapely KILLCHAIN z Košíc. Začalo sa teda načas. Z vonkajších priestorov sa po prvých tónoch dovalila väčšina ľudí, ktorí ako tak zaplnili priestor. Na prvú kapelu myslím slušne veľa divákov. Spočiatku ma zarazil až extrémne plechový a hrkálkový zvuk bicích, spev, ktorý bol v popredí, nástroje v úzadí. Po prvej skladbe sa bicie dali ako tak do poriadku a na zvyšné podmienky, ktoré si „nadiktovala“ kapela som si proste zvykla. Ako som už spomínala, veľkosť sály má svoje výhody, pretože som sa mohla dobre pohybovať a striedať miesta. Zažila som už množstvo tvárí Killchain, množstvo koncertov. Dá sa povedať, že každý bol iný a každý niečím špecifický. Tentokrát mali chalani zhoršenú pozíciu, pretože začínali ako prví. Gabi (spevák) sa snažil ľudí hecovať a čiastočne sa mu to i podarilo. Vždy obdivujem čo je zo seba schopný vydať počas koncertov a koľko energie z neho srší. Celý set poriadne tlačili na pílu a nenechali nás vydýchnuť. Z odohraných skladieb sa mi zafixovali hlavne dve z posledného albumu „Where is your savior“, odkiaľ odznela „Lifetime a I enjoy the smell of your mouth“. Celkovo išlo o vydarený set, ktorý ľudí správne nakopol.

Dejá vu z leta, len v opačnom poradí? Tento rok totiž Killchain aj Shampoon Killer odohrali na Flesh party open air. Poradie však bolo presne naopak. Na pódium sa teda postavili títo death metaloví chlapíci z Prahy. Pod pódiom sa to rozbehlo opäť o niečo viac. Kapela mala totiž veľkú podporu od svojich krajanov z Moravy, ktorí do Beluše chodia zavítajú každý rok. Niekedy ku koncu setu ich chalani zo Shampoon Killer aj pozdravili a zahrali pre nich skladbu. Opäť sa mi spočiatku nepáčil zvuk, ktorý kládol dôraz na vokály, ostatné nástroje zanikali pod ich paľbou. Pristavím sa v tomto bode rovno pri bicích, ktorých nazvučenie sa mi nepáčilo snáď ani u jednej kapely okrem domácich Suburban Terrorist. Asi to bude vyslovene otázka vkusu jednotlivca s kapely. Čo sa týka zvuku sa mi viac páčili na letnej Flesh party. Pri tejto skupine je výborné zapojenie už spomínaných dvoch vokálov. Priberá to na sile celej hudby. Osobne mám veľmi rada „hromový“ growling Žlababu (Brutally Deceased, Heaving Earth), s týmto sa musí niekto asi narodiť. Keďže má táto smečka zatiaľ len jeden album, odzneli skladby hlavne z neho, väčšinu skladieb kapela aj uviedla s nejakým tým komentárom. Účasť Shampoon Killer na tomto podujatí ma v každom prípade potešila, vždy si ich rada vypočujem.

Z Francúzska k nám prišli svoju dávku brutal death metalu odohrať DARKALL SLAVES. Priznám sa, že som si nerobila nejaký hlbší prieskum. Pätica si to valí od roku 2008 a v roku 2014 vydali svoju prvú dosku. Hudobnícky ide o ozajstný výkvet, naozaj kvalitný brutal death metal. Ako najvýraznejší element na mňa zapôsobili extrémne rýchle náklepové bicie a hlboký intenzívny vokál, ktorý bol opäť akousi dominantou. Niekedy však nie je všetko len o technike a hudobníckej dokonalosti. Brutal death metal síce nepatrí medzi oblasť, kde by to prekvitalo experimentom, no predsa, sú kapely v tomto štýle, ktoré vo vás zanechajú spomienku spojenú s nejakou emóciou? Darkall Slaves vo mne po asi piatej skladbe vyvolali pocit všednosti a jednotvárnosti a zároveň áno, brutality. Hoci nátlak a energia z týchto chalanov doslova sršala, chýbala mi variabilita, zapamätateľné elementy, prvok zaujímavosti a jedinečnosti. Tento môj výlev však samozrejme treba brať z pohľadu jednotlivca. Ľuďom pod pódiom totiž určite nič nechýbalo, pretože počas tejto kapely sa tu nachádzalo pomerne veľa ľudí, ktorí si hudbu užívali.

Pôvodne mali podľa plánu vystúpiť ako ďalšia kapela Carnal Decay. Na poslednú chvíľu však svoju účasť zrušili a až vo vlaku smer Beluša som sa dozvedela, že nakoniec namiesto nich odohrajú BLOODY REDEMPTION z Revúcej. Táto skupinsa je pre mňa osobne objav tohto roku, pretože vďaka Support Underground im vyšiel debutový album Infected Minds. Hoci už nejakú dobu existujú, do povedomia sa mi dostali až niekedy v minulom roku. Hrajú pre niekoho možno jednoduchý old school death metal, ktorá si zakladá na melódii, zrozumiteľnom vokáli, aj nemilosrdných a priamočiarych linkách. V ich hudbe cítiť vplyvy velikánov ako Morgoth, Obituary, Death, alebo aj Autopsy. Pre mňa osobne to bolo pekné oživenie k prevládajúcemu brutal death metalu. Asi nemusím spomínať, že sa mi opäť nepáčil zvuk bicích a chvíľu mi trvalo, kým som začala rozoznávať inak dobre napočúvané skladby. Keďže som však Bloody Redemption počula naživo po prvýkrát bola som zvedavá ako budú znieť a vystúpenie ako celok ma zaujalo natoľko, že som sa odvážila prísť vypočuť si jednu skladbu aj dopredu, kde sa pohybovalo len niekoľko jedincov. Táto kapela má podľa mňa čo ponúknuť a je výborným oživením scény, pretože tento štýl death metálu nehrá v súčasnosti na Slovensku veľa kapiel.

SUBURBAN TERRORIST som už nevidela poriadne dávno, možno aj tri roky. Bolo vidieť, že kapela je tu proste doma. Tým myslím od podpory fanúšikov, až po spomínaný zvuk, ktorý určite nenechali na náhodu. Na svoj set sa starostlivo pripravili a ak aj nie, minimálne mňa o tom presvedčili. Nového speváka Šimona som počula premiérovo, na jeho vokál som bola celkom zvedavá. Žiaľ, zapracovala uňho choroba a tak spevy trochu strácali na intenzite, ktorá musí byť pri stopercentnom zdraví poriadna. Šimon si asi povedal, že choroba ho nezastaví a naozaj nezastavila, takže klobúk dole. Verím, že na budúce to bude naozaj masaker! Za celkom zaujímavý prvok v jeho speve považujem škrekľavé iiiiii, ktoré mi pripadá natoľko špecifické, že by mohlo byť v budúcnosti poznávacím znakom. Myslím si, že vokálne do kapely výborne zapasoval. Na druhej strane vidieť, že nepísaným lídrom celej kapely je Tomáš, ktorý mal väčšinu času slovo, snažil sa fanúšikov hecovať. Na Suburban Terrorist sa to totiž v predných radách poriadne rozbehlo, najviac oproti predošlým kapelám. Spočiatku odzneli staršie, všetkým známe skladby, no došlo aj k sľúbeným novinkám, štyrom novým skladbám. Som zvedavá na nový album, pretože ukážky zneli poriadne agresívne. Podľa môjho názoru novinky idú viac do modernejšieho vyznenia brutal death metalu, akcent na rýchle bicie, málo melodiky a vyhrávok, zrozumiteľný growling v stredných hĺbkach. Na záver si kapela dala aj spoločnú fotku z pódia s fanúšikmi. Myslím, že Suburban Terrorist mohli byť s týmto koncertom spokojní, pretože vypálil vynikajúco.

Do konca koncertu zostávajú tri kapely a večer sa prehupol do časti, kedy už všetci netrpezlivo očakávate, čo predvedie headliner tejto akcie – Švédi CUT UP. Koncert mal o to väčšiu exkluzivitu, že bol jediný na Slovensku a špeciálne len pre Belušu. Kapela nie je momentálne na žiadnom prebiehajúcom turné. Ak ma moja pamäť neklame, bol to zároveň premiérový koncert tejto formácie na Slovensku. Kto však videl Vomitory, určite sa stretol minimálne s troma zo štyroch členov. Cut up je totiž voľným pokračovaním tejto legendárnej kapely. Majú zatiaľ vonku dva albumy, z toho jeden vydaný tento rok, takže o nové skladby nebola núdza. Pod pódiom, a vlastne aj na pódiu sa rozpútalo doslova švédske death metalové peklo. Ľudia skákali z pódia, šantili na všetky skladby…Celý set som sledovala len v okrajových častiach sály, pretože v strednej časti sa tlačili ľudia. Takto si predstavujem poctivý švédsky death metal! Bolo tu všetko, od nasadenia kapely, cez búrlivú podporu fanúšikov, až po dobré hráčske výkony. Oblak pary z parostroja, ktorý bol takmer pri všetkých kapelách vystúpeniu dodal tú správnu atmosféru hviezd. Zvuk už som si privykla a aj keď mal podľa mňa svoje muchy, nenechala som si tým pokaziť toto vystúpenie.

Človek ani nestihol poriadne rozdýchať švédsky nával a čochvíľa sa spustili do koncertovania TYPHOID. Pri pohľade na túto kapelu sa budem asi s mnohými účastníkmi rozchádzať, je možné, že budem jediná. Začnem najprv pozitívnymi vecami a to je, že už čoskoro sa snáď dočkáme nového albumu. Ukážky sme mali možnosť počuť aj na tomto koncerte. Typhoid si zachováva svoju hudobnú tvár, rovnako ako aj témy, mne osobne to vyhovuje. Vzhľadom na to, že do svojich radov získali Seada na bicie, novšie skladby sa mi zdajú v tomto smere omnoho prepracovanejšie ako na predošlých albumoch. Čo sa mi na vystúpeniach Typhoid páči je ich nehraná prirodzenosť a možno aj trochu skromnosť? Na pódiu mi nepripadajú ako keby chceli dobyť svojou hudbou svet, prídu, odohrajú a mnohí zostávajú stáť s otvorenými ústami, asi ako keď som ich pred rokmi prvýkrát počula ja. Stále ma ich hudba do seba niečo svojské, čo ich vyslovene oddeľuje od hordy iných kapiel v podobnom štýle. Čo mi teda na vystúpení Typhoid vadilo a chýbalo? Predovšetkým Jožovu basu som aj napriek snahe počula len minimálne a ja osobne ju považujem sa dôležitý element Typhoid, či už v nových alebo starších skladbách. To isté sa dá povedať aj o jeho vokáli, ktorý značne zanikal. Zvuk mi pripadal síce brutálny, ale mdlý, ako keby pridusený. Romanová gitara sa mi zdala byť nazvem to zahuhňaná, jedine vokál bol taký, ako ho poznáme z nahrávok. Keď po hudobníckej stránke nemám čo vytknúť, oproti ostatným vystupujúcim kapelám sa mi zdal byť zvuk najkatastrofálnejší, až mi to došlo trochu ľúto. Veľkú časť setu som sa pokúšala nájsť taký priestor, kde by mi neprekážal zvuk. Odhliadnuc od tohto, myslím, že by to bol set de luxe. Ako som už na začiatku uviedla, predpokladám, že vystúpenie Typhoid som vnímala takto možno ako jedna z mála ľudí. Pod pódiom to vyzeralo podobne ako pri predošlých setoch. Ešte stále sa našlo dosť ľudí, ktorí si koncert užívali strkaním do seba, metaním, proste v kotly a určite to potešilo aj samotnú kapelu.

Záver večera patril gore grindu v podaní českých SPASM. Ako inak, nesmeli chýbať boratovské plavky u Radima. Pod pódiom vládla odviazaná nálada a mnohým podľa mňa bolo možno aj trochu jedno, ako hrajú. Ospravedlňujem sa, ale nejako ma táto miestami zábavná formácia tento večer vôbec neoslovila. Každá skladba sa mi zdala byť rovnaká. Vzdala som to asi po 10 minútach, takže sa ospravedlňujem, možno mi ušli nejaké detaily. Pevne však dúfam, že ich veľa nebolo. V každom prípade, ľudia sa zabavili dobre a koniec koncov o to hlavne ide!

Na záver tohto dlhočizného reportu sa chcem poďakovať organizátorom za tento mini festival. Cítila som sa v Beluši naozaj dobre, stretla som množstvo známych, ktorých častokrát vidím len raz za rok a samozrejme vypočula som si množstvo pre mňa zaujímavých setov. Organizačne sa nedá nič vytknúť, robíte to dobre. Takže snáď sa vidíme aj o rok!

Za použité fotografie ďakujem Mjöllnir Photography
Viac fotiek nájdete na FB stránke

https://www.facebook.com/Mj%C3%B6llnir-Photography-903088306395293/

Mrtvolka

Autor: Mrtvolka

Zdieľaj