Mikuláš je síce až o dva mesiace, no do bratislavského Randalu prišiel o niečo skôr. Však prečo si neurobiť tento sviatok trochu netradične v októbri? Hoci v časoch dávnejších bola Mikulášska Tancovačka spojená aj s nejakým tým darčekom pre návštevníkov koncertu (nezabudnuteľná bola napr. v už neexistujúcej Oblude), tento rok by to bolo naozaj trochu pritiahnuté za hlavu. Táto, hoc milá aktivita ČAD-u dnes odpadla. Ako je už zvykom, okrem kapely ČAD sa udalosti zúčastňujú aj prizvaní hostia. Pôvodne tu mali vystúpiť Depresy, na ktorých sa asi mnohí tešili, no žiaľ kvôli zdravotným problémom sa nezúčastnili. Organizátorom sa našťastie podarilo zohnať adekvátnu náhradu. Počas tohto večera sme teda mali možnosť vidieť samozrejme okrem ČAD-u, Me against all z Bratislavy, skupinu Morna z Dubnice nad Váhom a Human Humus až z Popradu.
Večer otvorili Me against all, o ktorých existencii som až do tohto večera veľmi nevedela a tak som bola zvedavá, ako sa mi na prvé počutie bude ich hudba pozdávať. Priznávam, že na ich vystúpenie som išla bez predsudkov a bez podkladov. Tento prístup je však aspoň podľa mňa niekedy lepší. Po koncerte som si kapelu trochu preklepla a zdá sa, že sa im darí so svojou hudbou preraziť. Avšak späť k nášmu večeru. Chalani hrajú svižný HC-punk rock,smerujúci až do death coru, ktorý ma na začiatok poriadne nakopol. Hlavnou doménou celej kapely je spevák, ktorý má výrazný vokál a presvedčivý prejav. Asi najviac z kapely komunikuje s divákmi a je najmenej statický. Dokonca zbehol aj k nám smrteľníkom pod pódium. Ľudia sa však ešte len dostávali do varu, pretože okolo speváka sa vytvoril v úctyhodnej vzdialenosti kruh a všetci len civeli. Chalani odohrali asi 30 – 40 minútový set, ktorý bol poznačený na Randal aj celkom dobrým zvukom, takže na úvod spokojnosť!
Morna je slovenská progressívna death metalová kapela, ktorá vystrelila na našej scéne ako raketa. Doslova všetkých zrovnala svojim výborným albumom Nuisance, za ktorý dostala FM_Music Awards. Hoci sa v Bratislave a okolí vyskytli už mnohokrát, nemala som na nich šťastie. O to viac som sa tešila na ich dnešné vystúpenie. Pred pódiom sa zhromaždilo slušné množstvo ľudí, klub sa začal pomaly zapĺňať. Chalani z Morny vyzerajú veľmi skromne, žiadne veľké frázy, žiadna prehnaná show. Trochu mi svojim image a relatívne mladíckymi zjavmi pripomínajú chalanov z Leprous. Ľudia, ktorí sa nachádzali v mojom okolí sa už koncertu tejto kapely zúčastnili neraz. Presne totiž vedeli, kedy mávať rukami, kedy si pohmkávať melódie. Pre mňa osobne výborné vystúpenie, výborné výkony všetkých muzikantov, naozaj dobre sa mi počúvalo celý koncert. Samozrejme, odzneli skladby z už spomínaného albumu Nuisance, no aj staršie kusy z Tale of woe a dokonca aj skladba z ich prvého dema z roku 2011. Myslím si, že aj kapele sa dobre hralo, pretože publikum ich doslova hltalo skladbu po skladbe.
Po zádumčivejších tónoch prichádza prebudenie, resp. rovno by som to nazvala poriadnou fackou, ale v tom dobrom slova zmysle. Podobne ako Morna, ani Human Humus som až do dnešného večera nemala akosi možnosť počuť naživo. Štýl, ktorý hrajú chalani mám najradšej live, pretože práve tu vynikne cela dravosť, nasratosť, proste to všetko, čo z nahrávok môžete len počuť a cítiť, ale naživo je to niečo iné. Vystúpenie ma tejto kapely ma dostalo! Podobne ako pri predošlej Morne som celý set odsledovala jedným dychom. Celý čas som bola len v prednej časti, takže zvuk som mala možno značne skreslený, z môjho pohľadu avšak dobrý. Samotní kapelníci toho veľa nenahovoria. Vždy len v krátkosti okomentovali svoje skladby. Tento rok im vyšiel nový album, z ktorého sme si tiež vypočuli nejakú tú pieseň. Ústrednú postavu opäť tvorí spevák, ktorý sa škrtí, búcha si o hlavu mikrofón atď. Podobnú show som už dávnejšie u slovenskej kapely nevidela. Aj to je element, samozrejme okrem hudby, ktorý pritiahne pozornosť. Set Popradčanov za mňa parádny.
Keď som po prvýkrát videla ČAD niekde v zapadnutom Hellraiseri v Bratislave, už vtedy na ich koncerte bola plnka. Asi u tejto kapely vždy bola istá výnimočnosť, ktorá ľudí priťahovala. Pri tom, povedzme si otvorene, ČAD neoplýva zrovna filozofickými textami a traktátmi pre vedátorov. Hudobne sú skladby úderné od začiatku do konca, tú nasratosť bolo hlavne v starších doskách doslova cítiť, ale v podobných tónoch sa nesú aj ďalšie kapely nie len zo Slovenska. Tak čo je potom úspechom ČAD? Slová k starým aj novým skladbám sú však veľmi umne zložené a zapamätá si ich každý na prvú šupu, a to je to, čo považujem za časť umenia :), ktoré azda mnohé kapely podceňujú. Nezapamätali ste hneď napr. „Sekery a budzogáne“ alebo také „P..e idú do Polusu“? Dosť však bolo filozofovania, treba sa vrátiť k Mikulášskej Tancovačke. Dnes totiž pre kapelu pripadala veľmi milá udalosť, krst v poradí piateho albumu nazvaného „Bastard“. Na túto špeciálnu príležitosť si zavolali aj patričných hostí Všeumňetel von Karimora a Hula z Testimony (a ďalšie kapely) na bass gitaru. Už som spomínala na začiatku tú plnku a bolo to zámerne! Aby som opäť všetko dobre videla, postavila som sa k jednému z rohov ešte pred začiatkom setu. To však bola strategická chyba, keďže hneď v prvej skladbe – „Rabovačka“ to vyzeralo ako skutočná rabovačka a do pol minúty som bola celá pooblievaná pivo a asi aj ďalšími nápojmi. Ľudia sa v predných radách došli na skladby ČAD vyblázniť a nie stáť! Počas druhej skladby „Čertova kovadlina“ som sa išla dať trochu do poriadku a v tomto bode som urobila strategickú chybu začiatočníka a podcenila som obľúbenosť ČAD. Na dobré miesto som sa už nedostala. Celá sála bola totiž úplne narvatá, skoro ako na koncerte Obituary cez toto leto. Po zvyšok koncertu som sa teda nachádzala v zadnej časti a občas som si musela podskočiť, aby som ako tak videla, čo sa deje na pódiu. Každý, čo i len raz zažil hrať Čad, určite vie, že žiadna skladba sa nezaobíde bez nejakého komentára od Pištu Vandala. 
Nebolo tomu inak samozrejme ani tento večer. Kedysi som si niektoré „hlody“ zvykla aj zapisovať, no keďže som dnes bola rada, že ako tak stojím na nohách, túto moju obľúbenú činnosť som si dnes večer odpustila. Otázkou však stále zostávalo, kto pokrstí album? K tejto slávnostnej chvíli došlo o dvanástej a čuduj sa svete, „Bastarda“ pokrstil bývalý kulturista z východného Slovenska. Tak takéhoto zaujímavého hosťa a krstného otca si ČAD vymysleli. Avšak, keď sa pozriete na obal novinky, určite vám ten kontext dôjde. A čo bolo zvyšok večera? Po krste odznela ústredná skladba „Bastard“ z nového albumu, takisto nová „Štvaná zver“, no napríklad aj staršia „Konflikty“ aj moja obľúbená „Psia krv“. Išlo o predstavenie, ktoré trvalo snáď (aj s krstom) viac ako hodinu aj pol. Čo viac dodať k celému koncertu? Ruku na srdce, ktorá kapela by si nepriala pokrstiť svoje nové CD za takejto účasti a s toľkými fanúšikmi, ktorí vašu hudbu majú radi? Myslím si, že ČAD určite nemusia byť „Frustrovaní, dojebaní a nasratí“ :).
Inak všimli ste si, že každá kapela hrala iný štýl, no každá mala niečo do seba, čo ma upútalo? ČAD beriem ako samostatnú kapitolu večera. Tomu sa hovorí podarený večer. Z tohto koncertu som odchádzala spokojná a vysmiata a bez kritických komentárov a myšlienok (ako to u mňa býva zvykom). Takže na budúci rok sa asi vidíme na Mikulášskej Tancovačke v septembri? Čo poviete?
Za fotografie ďakujem Veronike Klimonovej
https://www.facebook.com/Werdza.photography/
