Report – XIII. Století, Gloom – 27. 10. 2017, Bratislava, Randal Club

XIII. Století, priekopnícka kapela, čo sa týka gotického rocku Česka a Slovenska, sa po dlhom čase predstavila aj slovenskému publiku. V pláne mali dva koncerty. Najprv si zobrali na paškál bratislavský Randal, deň na to potešili svojou prítomnosťou Banskú Bystricu v klube Tartaros. Ja som si zobral na starosť piatkový koncert v Bratislave.

Do pozície zahrievača publika sa na oboch koncertoch pasovala sabinovská formácia Gloom. Banda fungujúca od roku 2001, aktuálne hrajúca v zostave Martin Pazdera (spev), Igor Tinak (gitara), Miroslav Maľcovský (basa), Barbora Petrášová (klávesy) a Radoslav Priputen (bicie, ex-Insepultus, Perversity), nám predviedla svoju verziu gotického metalu. Človek ani nemusí mať veľmi napočúvané, aby cítil v ich hudbe výrazný vplyv Fínov HIM. Ale je tam badať aj pach iných velikánov, The 69 Eyes, The Cure miestami, kamarátovi vedľa mňa nejaká pasáž pripomenula Paradise Lost, mne zase Amorphis. Keď si tieto prísady zmiešate a dáte na tanier pred seba, máte plne výživnú porciu Gloom. Partia nám teda naservírovala zmes z dvojice ich albumov Nostalgia a tento rok vydaného Catharsis. Po zvukovej stránke by som asi nemal veľmi čo vytknúť, aspoň čo sa týka Gloom. So zvukom mali problémy XIII. Století. Ale po poriadku.

Po sete Gloom nasledovala česká legenda, kde príprava pódia zabrala, povedal by som, prekvapivo dosť času a zvukovka tiež trvala dlhšie. Takže avizovaný začiatok 21:20 sa posunul zhruba o 25 minút. XIII. Století teda odštartovali dvojicou skladieb z albumu Dogma – Kabarette VoltaireKatakomby. A problémy so zvukom trvali aj počas nich, keď gitaru Petra Štěpána nebolo takmer vôbec počuť. Až myslím v tretej skladbe Transylvanian Werewolf sa zvuk ako tak dal do poriadku, ale ideál to stále nebol. No ale legendárni gotici nám namixovali pekný prierez ich kariérou. Mimo už spomínaných skladieb zazneli aj Upír s houslemi, Absinth, Elizabeth, Justýna či Karneval… . Nezabudlo sa ani na posledný album Intacto, z ktorého zaznela skvelá Phobia Nocturna. V prídavkoch prišlo ešte na dvojicu FatherlandRúže a kříž. Trochu mi je ľúto, že neodohrali moju obľúbenú Nosferatu is Dead, ale pri veľkosti ich diskografie je jasné, že sa proste na všetky pecky nedostane. Zaujímavé bolo aj sledovať kapelu na pódiu, kde samozrejme najväčšiu pozornosť na seba strhával svojou charizmou spevák a gitarista Petr Štěpán, jeho neustále gestá atď. Tak isto bola radosť pozerať aj na jeho brata, bubeníka Pavla Štěpána, na ktorom bola vidieť úprimná radosť z hry.

U mňa teda po koncerte zavládla spokojnosť, predsa len to bola jedna z mojich obľúbených kapiel, ktorú som doteraz ešte nemal to štastie vidieť naživo. A myslím, že podobne spokojná bola aj väčšina návštevníkov slušne zaplneného Randalu.

Za foto ďakujem Martinovi Mayerovi, viac fotiek tu: https://www.flickr.com/photos/101601909@N07/sets/72157687709074401 

Mrkva

Autor: Mrkva

Zdieľaj