Druhý novembrový deň bola Bratislava dejiskom dvoch udalostí. Jedna prebiehal v klube Randal a druhá, nepochybne šialenejšia vo Fuge. Samozrejme, ja som si vybrala tú vo Fuge, predsa len mám radšej žánre, ktoré sa tu stretli dnes. Na pódiu sa vystriedal gore grind, death metal, modernejší death core a brutal death grind v podaní hlavnej hviezdy večera – Benighted. Vzhľadom na to, že sa akcia konala vo štvrtok a kapiel bolo až päť, pôvodný plán bol, začať už okolo 19:00, ako to už však býva zvykom, začiatok sa trochu posunul. Hneď pri vchode som stretla párik Rakúšanov, ktorých určite pozná každý, kto bol aspoň na jednom slovenskom alebo českom festivale. Ich prítomnosť zaručovala, že pôjde o poriadny koncert :). Určite aj na potešenie organizátorov sa začal klub celkom zapĺňať, pretože rady na pivo boli v hornom aj dolnom bare ešte pred začiatkom prvej kapely.
Poznáte to, prvé kapely zväčša nemávajú veľa poslucháčov. Toto avšak neplatilo pre Urtikaria Anal z Mexika. Názov kapely asi každému naznačí, čo asi tak chalani môžu hrať, áno, je to gore-grind. Kapelu momentálne tvoria len dvaja ľudia – gitarista a spevák, bicie sú automatické. Práve bicích je trochu škoda, pretože určite sa nájde človek, čo by toto odbúchal a občas to bol pre mňa trochu rušivý element. Podobne ako aj na 
poslednom vystúpení, ktoré som videla, celý set začínal nejakou mexickou hymnou alebo jednoducho hudbou typickou pre Mexiko. Po nej sa samozrejme všetko rozbehlo a ľudia pod pódiom tiež neváhali. Samozrejme, kapela mala typické BDSM doplnky a asi v polovici setu sa spevák vyzliekol do plaviek. Pre niekoho možno negustiózne, pre iných zábavné, pre mňa osobne kus exhibicionizmu a odvahy (myslené samozrejme v dobrom). Za samostatnú kapitolu by som označila spev. Ten sa pohybuje v dvoch polohách, škreku a zároveň v hlbokom „prasacom“ kviku. Mne osobne sa viac páči ten hlbší vokál, keďže škrek je niekedy riadne chaotický. Inak je Urtikaria Anal proste klasický gore-grind, tuca-tuca, na ktoré buď máte náladu a vybláznite sa pri tom, alebo po 4 skladbe odídete. Na otvorenie a dobrú náladu však táto Mexická banda určite zafungovala.
Prichádza však čas na o niečo vážnejšie melódie. Od gore-grindu sa totiž presúvame k death metalu v podaní českej kapely Lupara: The Widowmaker. Naposledy videné pred rokom v Prahe. Títo páni nám predviedli skladby zo svojej doterajšej tvorby, ktorá má na živo dobré grády. Death metal podľa mňa čerpajúci viac z americkej školy, pre mňa veľmi počúvateľná záležitosť. V tomto bode sa asi poslednýkrát zastavím pri zvuku. Pri všetkých kapelách tohto večera platil akcent na vokál a nástroje v úzadí. Buď si na toto nastavenie človek zvykne, alebo môže frflať celý večer. Pri 
Fuge platí aj iný zvuk vpredu a iný v zadných častiach, čo je logické, hlavne ak vezmem do úvahy aj klenbový strop. Samozrejme, najlepšie si človek užije koncert v predných radách, avšak obvykle potom nastáva (aspoň u mňa) mierna hluchota. Ja som teda miesta striedala a preto som sa občasne cítila mierne schizofrenicky. Tak len toľko ku zvuku a vrátim sa ešte v krátkosti k Lupara: the Widowmaker. Aj túto kapelu si väčšina účastníkov užívala a klub začal byť poriadne plný.
Stercore prinášajú ešte väčšiu hudobnú zmenu. Od gore grindu a death metalu sa presúvame do modernejšieho poňatia metálu. Kapela tento rok vydáva nový a dlhšie očakávaný album Eternal Sunlight, ktorý vychádza u SMA. Ľudia boli preto náležite zvedaví aj na nové songy. Prvú ochutnávku sme mohli počuť už pred koncertom, pretože kapela nám naservírovala svoj nový videoklip. Túto skladbu sme samozrejme počuli aj na koncerte. Opäť mám trochu výhrady k zvuku. Basa mi dosť zanikala, podobne ako gitary. Čo však stojí za zmienku je určite spevákov koncertný prejav a „vzťah k publiku“. 
Dokáže so sebou svojou dravosťou stiahnuť ľudí a spolu s poriadnym vokálom, ktorý Stercore nechýba, je jedným z pilierov úspechu. Na plagáte bol oznámený aj krst nového albumu a tak sme asi všetci nedočkavo čakali, kedy sa tak udeje. Tento okamžik však nenastal, pretože nedorazili CD a tak by sme mohli krstiť akurát tak pivom po hlave. Tak snáď niekde inde a inokedy. Inak si myslím, že išlo o vcelku vydarený set a hlavne s veľkou účasťou a zainteresovanosťou všetkých prítomných.
Hudobne sa vraciame späť k začiatku večera, a to ku gore-grindu. Kapelu Gutalax si už bez bielo-hnedých igelitových oblečkov asi ani nedokážeme predstaviť. Čo bola možno kedysi recesia, dnes už patrí ku folklóru tejto českej bandy. Gutalax vedia strhnúť ľudí, v tom sú úplne perfektní. Majú veselé príhovory, ktorými zabávajú všetkých prítomných, vtipné názvy skladieb, toto proste zaberá. Samozrejme, ich humor sa nemusí páčiť každému, avšak myslím, si že na tomto koncerte si svojich poslucháčov nemuseli hľadať. Tento večer sa mi páčilo ich vystúpenie viac ako naposledy cez leto. 
Možno to bolo tým, že bolo trochu komornejšie, možno mojou náladou. Keďže skladby nemajú veľmi dlhé, stihli odohrať cca 10 – až 15 skladieb. Zazneli klasicky „Toi toi story“, Strýček Donald farmu měl, Shit of it all, Polykaní semena z postaršího jelena atď. Nemám veľmi čo dodať, bolo to fajn vystúpenie.
Na rad prichádza vrchol večera v podaní Francúzov Benighted. Túto kapelu som nevidela veľmi dávno a moje očakávania teda boli primerane veľké. Celý set som si užila v prednej časti a neľutujem to, hoci mi ešte aj ďalší deň hučalo v hlave. Dravosť a brutalitu, ktorú má táto kapela v sebe má sa len tak nevidí. Perfektný výkon podali aspoň podľa mňa všetci zúčastnení hudobníci. Samozrejme, v predných radách sa to celkom 
rozbláznilo a ľudia podobne ako na Gutalax utvárali nekoordinovaný „kotol“. Bolo to jedno z najlepších vystúpení za tento rok, čo som videla po hudobnej stránke. Títo páni jednoducho splnili moje očakávania. Zo začiatku sme počuli skôr staršie záležitosti ako Carnivore Sublime, Asylum Cave a pod. Zhruba v polovici setu došlo aj na nový album Necrobreed. Zahrali z neho práve titulnú pesničku, v doprovode so skandovaním zúčastnených. Ľudia v predných radách zo začiatku hulákali plnými hrdlami „Necrobreed“. Po dvoch nových skladbách sme sa ešte vrátili k starším veciam a celý koncert ukončila ak sa nemýlim skladba z Carnivore Sublime. Ani som sa nenazdala a zrazu bol koniec….
Táto akcia bol doslova deadly error! Myslím si, že snáď všetci zúčastnení by mi potvrdili, že sa oplatilo prísť. Takže, len vďaka za tento super večer zúčastneným kapelám a dúfam, že sa čoskoro vidíme na podobnej akcii!
Za fotky ďakujem Martinovi Mayerovi, viac nájdete na Flickr:
https://www.flickr.com/photos/101601909@N07/sets/72157688842020424
Metalirium
http://www.metalirium.com/reportaz/deadly-error-fest-fotoreport
