Solfernus – Neoantichrist – Satanath Records, 2017

Dlhých 12 rokov trvalo, kým sa moravská horda Solfernus dopracovala k novému albumu. Táto dlhá prestávka bola, okrem iného, spôsobená zmenou na bubeníckom poste, ale aj ďalšími problémami, čo v konečnom dôsledku znamenalo prerušenie činnosti na takto dlhé obdobie. Členovia kapely medzitým ale nezaháľali a venovali sa svojim ďalším kapelám (Root, Hypnos, Asgard…).

Ak mám byť úprimný, tak som už v nástupcu Hysteria in Coma ani nedúfal. Zrazu tu mám pred sebou album, z obalu ktorého na mňa smutne hľadí svojím vyglobnutým okom Ježiš, ktorého trhá na framforce trojica supov. Za týmto pôsobivým výjavom stojí Thomas Bruno, taktiež mal prsty aj v coverarte posledného albumu Root – Kärgeräas – Return from Oblivion. Mimochodom booklet je podarený. Všetkými stránkami sa prelína už spomínaný motív. Zaujímavo vyzerá aj samotné CD, vrchná strana má podobu vinylovej dosky.

To hlavné ale, o čo tu ide, je predsa hudba. No máme tu dočinenia s naozaj rôznorodým dielom, kde základ tvorí samozrejme black metal, ktorý ale na seba ako statickou elektrinou nabitá prachovka nabaľuje ďalšie vplyvy a prvky. Výraznú stopu tu majú akustické nástroje, ktoré album otvárajú (intro skladby Ignis – Dominion) a takisto aj uzatvárajú (outro skladby Stone in a River). Pomedzi to sa ale vyskytnú aj v úvode songu nazvaného My Aurorae. Ďalším výrazným prvkom sú melodické vyhrávky, či sóla napríklad v Glorifired, Pray for Chaos! či Between Two Deaths, ale myslím, že týmto bola kapela povestná už aj predtým. Zaujali ma aj mrazivé klávesy na spôsob Dimmu Borgir, ktoré dotvárajú perfektnú náladu skladby Mistresserpent. Spolu s už spomínanou Mistresserpent vyčnieva nad ostatné ešte úvodný vyhladzovák Ignis – Dominion (s neustále hulákaným názvom Ignis – Dominion, ktorý sa vám zavŕta do lebky ako veľmi prierazný projektil), Pray for Chaos! (kde hosťuje Big Boss), Neoantichrist (tam platí podobná vec ako pri Ignis – Dominion) a najmä záverečný ťahavý opus Stone in a River, ktorý mi svojou ťažkou náladou a pomalým tempom pripomína niečo z posledného albumu švajčiarskych temnopánov Celtic Frost, resp. ich pohrobkov Triptykon.

Rozmýšľam čo by som na albume vlastne skritizoval, lenže nič také tu nenachádzam. Zvuk sa taktiež podaril. Album počúvam zhruba týždeň a nejaký týždeň ešte asi bude trvať, kým ma omrzí. Určite jeden z naj albumov na česko-slovenskej scéne v tomto roku, to bez debát.

Hodnotenie: 10/10

Pre viac info odporúčam prečítať na našich stránkach nedávny rozhovor s gitaristom Igorom HubíkomRozhovor – Igor Hubík (Root, Solfernus): „Nejedná se tedy o žádný totalitní režim, ale o vynikající manažery satanistické kapely.“ 

Avatar photo

Autor: Mrkva

Zdieľaj