Report – Death Revival – Dogma Inc. – All against nothing – Immersion – Randal Music Club -15.12.2017

Už po niekoľko rokov sa vždy v decembri v Bratislave koná akcia, ktorej hlavným posolstvom je spomienka na Chucka Schuldinera. Samozrejme, je to hlavne hudobná spomienka, pretože jeho skladby zostali a ovplyvnili nejedného hudobníka. Každý rok sa zúčastňujú na akcii aj ďalšie kapely ako hostia a tento to bola slovenská trojica – Dogma Inc., All against nothing a Immersion. Organizátori usporiadali aj malú anketu, kde mali ľudia možnosť hlasovať za jednu z dvoch skupín – Immersion alebo All against nothing. Keďže rozdiel medzi oboma skupinami bol cca 7 hlasov, nakoniec sa rozhodlo, že vystúpia obe. Zhodou náhod pochádzajú obidve kapely zo severného Slovenska. Do Bratislavy zatiaľ zavialo len All Against Nothing v rámci súťaže „Rocková maturita“ a Immersion tu mali myslím svoju premiéru. Tento večer na nás čakali 4 skupiny, hudobne rôznorodé.
Začiatok bol ohlásený približne okolo 19:00, ale naozaj len približne, a tak som zhruba v tomto čase vchádzala bránou. Prvá kapela sa už nazvučovala, takže to vyzeralo, že už možno budú aj hrať. Keďže však ešte nebolo veľa ľudí, pravdepodobne sa rozhodli, že začiatok trochu posunú a bola to aj dobrá voľba.

Immersion je pomerne mladá (aj čo sa veku týka) kapela z Čadce a Svrčinovca. Ich história sa začína písať niekedy v roku 2013 a odvtedy makajú, koncertujú a snažia sa predstaviť ľudom. Immersion si vytvorili akýsi špecifický štýl s prvkami melodického death metalu, black metalu aj death core, či groove core. Dôležitou súčasťou je spevák, ktorý strieda growling s čistejšími polohami a so škrekotom. Na to, že ide o naozaj mladú krv majú ich skladby premyslené texty a rovnako aj hudbu. Bola som teda zvedavá, ako budú pôsobiť naživo, pretože nahrávky majú naozaj vydarené. Žiaľ ako to už býva, utrpeli syndróm tzv. prvej kapely. V predných radoch sa nachádzalo niekoľko fanúšikov, ktorí asi prišli spolu s kapelou, aby ich povzbudili, ale väčšina ľudí sa držala v ústraní, v strednej časti miestnosti. Spevák sa snažil pred každou piesňou trochu predstaviť o čo pôjde. Kapela nám predviedla aj niekoľko nových skladieb, no zahrala aj piesne, ktoré som poznala už z predošlého počutia na youtube. Občas sa vyskytli aj malé chybičky krásy, hlavne na poste bicích a gitary, ale komu občas neujde, že? :) Vidieť, že už nejaké tie koncertné skúsenosti tam sú a ak Immersion bude pokračovať aj naďalej v tomto duchu, určite oslovia časom čoraz viac ľudí. Ku koncu setu sa ľudia začali viac odväzovať a viacerí sa postavili aj do predných radov. Myslím, že presvedčili každého, aby sa aspoň na chvíľu prišiel popočúvať ich hudbu.

Priznám sa, že kapelu All against nothing som do dnešného večera poznala skôr podľa názvu. Vznikli niekedy v roku 2012, aktívne sa však rozbiehajú až okolo roku 2014. Hrajú melodický metalcore a dokonca im v roku 2015 vyšiel debutový album. V roku 2016 sa prihlásili do celoslovenskej súťaže Rocková Maturita a podarilo sa im obsadiť 5 priečku. Bola som teda náležite zvedavá, čo prevedú títo páni. Čo sa týka pódiového prejavu, treba povedať, že to bolo omnoho dravejšie a energickejšie ako predchádzajúci Immersion. Kapelníci sú vďaka mnohým vystúpeniam zžití s pódiom, komunikujú s publikom, nie sú statickí a jednoducho vedia si poslucháčov získať. Ľudí v miestnosti samozrejme opäť pribudlo a mnohí opustili svoje pivá, aby si kapelu vypočuli. Dlhšiu dobu som rozmýšľala ako sa vysporiadať s týmto vystúpením. Nasledujúce slová totiž skupinu asi moc nepotešia, takže ich prosím berte s ohľadom na to, že som bola možno jedna z mála, čo vystúpenie takto vnímala. Pre mňa to bol jeden z tých koncertov, kedy sa tešíte, kedy kapela dohrá. V podstate išlo o dve podstatné veci, ktoré ak sa udejú, nedokážem skupinu počúvať – falošný spev a rovnako falošná gitara. Neviem, či sa muzikanti navzájom nepočuli, alebo to bolo spôsobené niečím iným, ale pre mňa doslova nepočúvateľná záležitosť. Ospravedlňujem sa teda za negatívne hodnotenie, a verím, že to bol len lapsus tohto konkrétneho koncertu.

Na pódiu sa chystá Dogma Inc. zo Šale. Tento rok vydali svoj tretí radový album u Slovak Metal Army. Nové skladby som ešte naživo nepočula. Album Blacksun Flowers znie síce dobre, ale predsa len, živé prevedenie môže dopadnúť častokrát inak, ako na CD. To však nepoznáte Dogmu Inc., resp. tí, čo poznajú určite vedia! Nenechajú totiž nič na náhodu. Tak ako ma predošlé vystúpenie „zničilo“, tak ma toto naopak dostalo. Naozaj profesionálny zvuk ako z CD, no aj perfektné hráčske výkony a energia. U tejto grupy musím povedať, že sa mi viac páčilo živé prevedenie, ako počúvať ich hudbu na CD. Podľa mňa omnoho viac vynikne živelnosť skladieb, kde na CD je to možno až príliš dokonalé. Ako som teda očakávalo, prišlo aj na staršie, no hlavne aj na novšie veci. Ak môžem porovnávať, túto na slovenskú scénu štýlovo unikátnu kapelu, najviac vplyvov vidím v Pantere a Machine Head. Silný koncert, viem si Dogmu predstaviť ako predkapelu ktorejkoľvek veľkej kapely na spôsob vyššie menovaných. Asi netreba ani spomínať, že ich koncert konečne trochu rozhýbal ľudí a hlavne pritiahol veľa hláv pod pódium. Myslím, že aj kapela si svoje vystúpenie užila.

Death Revival som nevidela už poriadne dávno, myslím, že to budú aj 4 roky. Hrať skladby Death môže byť pre mnohých muzikantov doslova výzva. Naša slovenská verzia to avšak za tie roky dotiahla vyslovene do dokonalosti. V repertoári každoročne odznejú tie najväčšie „hity“. Skladby nemajú usporiadané od najstaršej, po najmladšiu. Napríklad „Spirit Crusher“(posledný album) zahrali až po „Zombie Ritual“ (jedna z najstarších skladieb). Ako som už na začiatku písala, tento každoročný koncert na počesť Chucka sa stretáva s veľkou odozvou a vždy je plná sála. Nebolo tomu samozrejme inak ani dnes večer. Predrať sa do predných radov bola celkom fuška, ľudia skákali a vyvádzali. Dnešný koncert sa naozaj vydaril aj po hudobnej a zvukovej stránke. Atmosféra bola ako vždy priateľská a väčšina ľudí si naspamäť „spievala“ slová k jednotlivým skladbám. Gitaristovi a spevákovi opäť o niečo viac podrástli vlasy, takže dokonale začína imitovať Chucka. Ako keby sa narodil pre túto rolu. Samozrejme, nemohlo sa zabudnúť na hosťovanie Feďa, ktorý každý rok zahrá pár skladieb spolu s chalanmi. Death Revival opäť raz ukázali, že aj kapely tohto typu majú svoj význam. Väčšinou revivalové skupiny nemám až tak v obľube, ale Death je proste Death a keď je kvalitne zahratý, nie je tomu čo vytknúť.

Na záver len pár slov vďaky organizátorom, ktorí nám túto každoročnú akciu prinášajú. Tento ročník bol naozaj vydarený, takže ďakujeme a snáď sa vidíme opäť na budúci rok!

Amatérske fotky by Mrtvolka

Mrtvolka

Autor: Mrtvolka

Zdieľaj