Ataraxia – Mordum-Zhor-Machina Baphometa – Riders Pub – Liptovský Mikuláš – 26.1.2018

Posledný januárový piatok som sa rozhodla po prvýkrát navštíviť Riders pub v Liptovskom Mikuláši. Priznám sa, že na koncerte v tomto meste som už nebola naozaj dlhé roky. Bola som teda zvedavá na tunajšiu scénu aj atmosféru. Pôvodne mali na koncerte odohrať Dáni s názvom Baest. Niekoľko hodín pred koncertom však organizátori oznámili, že táto skupina žiaľ zo zdravotných dôvodov neodohrá a ruší aj zvyšné koncerty na svojom turné. Náhrada za Dánov sa našla priam bleskovo v podobe skupiny Zhor. Predo mnou bol teda večer so štyrmi slovenskými skupinami, jednou skôr grind-core (Ataraxia), dve black metalové (Zhor a Machina Baphometa) a jedna death metalová legenda (Mordum). Tri z vystupujúcich kapiel som ešte nemala možnosť vidieť a počuť naživo, takže som bola náležite zvedavá.
Do Ridersu sme dorazili asi okolo pol ôsmej, prvá kapela sa pomaličky rozbiehala, zvučilo sa. V miestnosti bolo celkom dosť ľudí, väčšina stolov bola obsadená, takže to vyzeralo na státie po celý večer. Pre tých, čo nikdy tento klub nenavštívili, Riders pub je v zásade jedna veľká miestnosť na poschodí s menším vyvýšeným pódiom, po bokoch sa nachádzajú boxy na sedenie. Interiér, aj bar je celý drevený, po stenách sú obrázky rôznych umelcov a iné dekorácie. Vo vnútri sa nefajčí, len vonku na chodbe. Celkovo je klub dosť malý, ale na UG koncerty, kde sa väčšinou nazbiera do 100 – 150 ľudí maximum je postačujúci. Pri dverách sa nachádza mix pult a dokonca je tu aj osvetlenie.

Ako prvá odohrala skupina Ataraxia z Ružomberka, s jedným členom z Košíc. Minulý rok som na ich vystúpenia akosi nemala šťastie. Keďže sa mi ich prvý zárez s rovnomenným názvom z konca roku 2016 páčil, bola som zvedavá aj na živé prevedenie. V kapele pôsobí niekoľko postavičiek, ktoré si dovolím označiť ako ostrieľaných hudobníkov a podľa mňa to vidieť hlavne na uvoľnenom a nenútenom pódiovom prejave, komunikácii s publikom. Prekvapil ma aj celkom dobrý zvuk, ktorý sa podarilo urobiť. Z debutu sa hrali napr. skladby ako „Vývrat, Parazit, Obžerstvo alebo Realita“. Na konci chalani zahrali aj jednu novú skladbu s názvom „Možnosť voľby“, takže snáď čoskoro bude ďalšia várka. Texty sú po slovensky a zostala som milo prekvapená, pretože niektoré časti skladieb bolo Gabimu dobre rozumieť. Výhody bezdrôtovej basy sú tiež nesporné. Basak s tričkom Košice Represent (aby bolo každému jasné, že on je z KE) si niekoľkokrát vyliezol na stôl. Na umocnenie uvoľnenej atmosféry si počas koncertu niektorí členovia aj pripili s pol deci. Koncert sa mi páčil, lebo mal energiu, grind-core odviazanosť a ľudia sa vyslovene bavili.

Po skončení setu sme na chvíľu odbehli skontrolovať Kolotočovo. Veľmi sa to tu nezmenilo, a to je dobre. Keď sme sa vrátili do Riders Pubu, skupina Zhor už bola na pódiu a predvádzala svoje podanie black metalu. O tomto zoskupení z Podolínca som toho nevedela veľa, asi len, že hrajú black metal. Celkovo si kapela udržiava status najhlbšieho UG, keďže sa mi ich nepodarilo nájsť ani na Facebooku, ani na Bandcampe, majú len profil na Bandzone, kde sa dajú vypočuť skladby z dema. Potom je tu ešte možnosť, že len zle hľadám, ale niekoľkokrát som si to overovala. Tento typ black metalu je presne podľa môjho gusta, a ak ste ešte túto kapelu neobjavili, určite ich odporúčam. Nezľaknite sa trochu garážovejšieho zvuku na deme. Niektoré skladby majú viac atmosféry, bude to asi tým, že do nich vkladajú pomalé lyrické gitarové linky bez vokálov. V iných piesňach naopak využívajú klasický, až punkový rytmus, samozrejme, od zmieneného štýlu to má vďaka gitare, spevu a bass gitare na míle ďaleko. Basa mala v živom prevedení dosť veľké slovo, čo mi opäť imponuje, pretože mám rada, keď je tento nástroj dobre počuteľný. Celkovo si dovolím konštatovať, že už som takýto black metal s vlastnou tvárou dávnejšie nepočula. Hudba je podľa mňa nápaditá, už len sa trochu viac zviditeľniť (ak by to teda samotným tvorcom nevadilo). Všetko sprevádzal podobne ako predošlú skupinu dobrý zvuk, takže zatiaľ dva vydarené sety.

V black metalovom duchu zostávame. Na pódiu sa pripravuje Machina Baphometa, no chystajú sa pomerne dlho. Myslím si, že ani po dlhšej príprave to zvukovo nebolo ideálne, neviem kde bol problém. Skupina predstavuje oproti Zhor-u podanie klasického black metalu podľa nórskych vzorov. Priznám sa, že som si ich tvorbu vopred nevypočula, čakala som jednoducho, aký dojem na mňa urobia. Keď porovnám informácie so Zhorom, majú o niečo lepšiu prezentáciu, od FB profilu, až po účet na Bandcampe a Bandzone. Taktiež kladú viac dôrazu aj na image, opäť v štýle klasického black metalu (war paint, opasky, koža). Započúvala so sa teda do ich hudby, ale žiaľ nemôžem povedať, že by som bola unesená. Predovšetkým mi vôbec do hudby nepasuje farba vokálu. Pre mňa osobne bol miestami až rušivý element. Druhým strojovo pôsobiacim prvkom sú bicie, ktoré aspoň na mňa pôsobia strašne strojovo. Na bicie tu hrá Robo Kuzma, ktorý má status vychýreného bubeníka. Je pravda, že všetko bolo presné, takže v tomto ohľade naozaj nie je čo vytknúť, ale ako som už spomenula, neubránim sa pocitu stroja. Hudobne naozaj ide o black metal, ktorý avšak nezapôsobil na mňa ničím výnimočným, jedna skladba ako druhá, veľmi jednotvárne, aspoň pre mňa. V súhrne, určite nie je na zahodenie, že táto skupina vznikla, obohacuje black metalovú tvorbu zo Slovenska, no žiaľ pre mňa nepredstavuje nič výnimočne, k čomu by som sa vrátila, proste klasika.

Na rad prichádza posledná kapela tohto večera, Mordum z Košíc. Na rozdiel od Machina Baphometa predviedli, ako sa dá nazvučiť za pár minút. Zostava sa od posledného koncertu, kedy som ich videla, dosť obmenila. Chýba basa, na bicie hrá opäť Robo Kuzma, musel to byť celkom zaberák, odohrať dva koncerty. Priznám sa, že tej basy mi je celkom ľúto, ale taký je „život“ slovenských UG metalových kapiel. Mne osobne pripadala druhá gitara občas trochu utopená, ale inak sa dá hovoriť o celkom dobrom zvuku. Obdivujem nasadenie a Ľubov vokál, ktorý strieda hĺbky so škrekom a hlavne v hĺbkach je vokál dobre zrozumiteľný. Mordum sa v minulom roku prezentovali prvým plnohodnotným CD s názvom „And what is the truth?“ Skladby z posledného kúsku preto tvorili gro vystúpenia, aj keď v playliste sa našli aj staršie veci zo „Systems“. Bolo trochu smutné, že hrali už len pre niekoľkých ľudí. Pravdou však je, že bola už aj pokročilá hodina a tak mnohých asi skolilo. Ja som si občas aj jemne pokývla hlavou, pretože death metal na tento spôsob mám jednoducho rada a skladby mám napočúvané. Oproti prvým kapelám už bolo vidieť, že už to nebola až taká „pohodička“, išlo sa bez zbytočných dlhých obkecov od jednej skladby k druhej. Trochu ma mrzí, že sme nezostali až do konca, odchádzali sme počas skladby „the process of digitizing“ a mali nasledovať ešte dve ďalšie skladby. Koncert tejto skupiny ma vždy poteší, takže sa teším na ďalšie vystúpenie.

Riders pub sa mi osvedčil, ak budem mať cestu, ešte sem určite zavítam a odporúčam návštevu aj vám. Panuje tu príjemná atmosféra a pre menšie UG koncerty je to ideálne miesto. Týmto sa teda chcem poďakovať aj za realizáciu tohto koncertu. Bolo zaujímavé vypočuť si kapely z rôznych kútov Slovenska, ktoré sa na západ nevyberú až tak často.

Za fotografie ďakujem Filipovi Hrubému z Rocker.sk

Mrtvolka

Autor: Mrtvolka

Zdieľaj