Report – Nile, Terrorizer, Exarsis, Veins – 27. 2. 2018, Randal Club, Bratislava

Takto nabušený mesiac koncertami väčších mien, ako je tento február, tuším ani nepamätám. Minimálne death metaloví maniaci mali doslova hody, behom 10 dní Pestilence, Cannibal Corpse, teraz Nile a Terrorizer a to hovorím iba o Bratislave. Pridajme k tomu ešte Napalm Death v Košiciach a kvantum undergroundových koncertov a našinec nevie kam skôr.

Ale aspoň to človeka v tomto mrazivom počasí ohreje. Predsa len, keď som prišiel dnu, trvalo mi kým som sa dostal do prevádzkovej teploty. Po príchode do klubu som zostal trošku zarazený. Začiatok koncertu bol písaný na 18:30 a klub zíval prázdnotou. Preto mi prvej kapely, Talianov Veins prišlo až ľúto. Hrali pre publikum, ktoré a to asi neklamem, čítalo 5,5 človeka. Ich set preto nemal veľmi koho zaujať a ak mám byť úprimný, tak ani nemali čím. Ich hudba mi prišla taká jalová a ničím nevynikali. Ich výkon pripisujem prázdnej sále, ale ako hovorím, ich skladby sú proste zložené zrejme pre iné publikum ako je to death/grindové, ktoré si dalo “dostaveníčko” tento večer.

Zato v poradí druhá kapela Exarsis z Grécka to už bolo iné kafe. Thrash metal ostrý, ako keď si miesto toaletného papiera pretriete svoje zakončenie brúsnym papierom. Ak sa povie thrash metal z Grécka tak mi vlastne vypadne iba jedno meno a to Suicidal Angels, o existencií Exarsis som vlastne až do tohto koncertu nevedel. Pritom už majú vonku štyri albumy. S okolo sediacimi sme sa zhodli, že vokál speváka Nicka Tragakisa v hlbších polohách pripomínal Chucka Billyho z Testament, ale najviac to sedelo na Schmiera z Destruction. Až sme sa na seba viacerí pozreli a všetkým nám vypadlo meno tejto germánskej legendy. Ale ťahal to až niekam do powermetalových výšok. Celkovo bola radosť pozerať na to čo sa dialo na pódiu, až som mal pocit, že im je malé. Hovorím najmä o basákovi, ktorý bol neustále v pohybe a pútal na seba asi najväčšiu pozornosť. Proste ako keby si pýtal miesto v nejakej známejšej kapele. Výborné vystúpenie.

A prišiel čas na prvú legendu večera, grindový allstar band Terrorizer. Kto by nepoznal kultový album World Downfall, po ktorom keď ho nahrali, tak to zabalili a vyniesli meno Terrorizer na svetlo sveta zase až v novom miléniu. Aktuálnu zostavu tvoria samozrejme Pete “Commando” Sandoval (ex – Morbid Angel) ako jediný pôvodný člen a dopĺňa ho dvojica Lee Harrison (Monstrosity) a Sam Molina (ex – Monstrosity). Tí ktorí ste boli pred pár rokmi v už neexistujúcom klube U Očka na koncerte Terrorizer LA vedených pôvodným spevákom Oscarom Garciom, kde prehrali celý debut (vlastne neprehrali, lebo polícia vtedy koncert ukončila, aj také veci sa stávajú…), tak ste mali teraz šancu porovnať. Ja som bol aj tam a je to u mňa remíza. Pohľad na bubenícku mašinu ako je Sandoval proste stojí za to. Lee Harrison neustále komunikoval s publikom a hádzal do nás tie najpekelnejšie grimasy aké sa len dajú. No a Sam Molina všetko držal pokope vokálom silným ako výbuch v Hirošime. Najväčšiu odozvu mali samozrejme skladby z debutu ako klasika Fear of Napalm, ale prešlo sa aj ostanými albumami a dokonca zaznela aj skladba z pripravovaného albumu (meno som zabudol, sorry) Sharp Knives. Zdá sa, že album bude znova masaker, taký ako bol aj tento koncert, grind zvukom podobný k naštartovanej, nasranej embéčke.

No a po prestavbe pódia, samozrejme hovorím najmä o bubeníckej zostave pána Kolliasa, ktorá zaberala 3/4 pódia, prišiel čas na hodinu egyptológie, kde hlavným pedagógom bol maestro Sanders. Nile som mal toto možnosť vidieť po tretí krát, ale po prvý krát pri tom nebol Dallas Toler-Wade. Tak som bol zvedavý ako sa jeho nástupca, Brian Kingsland popasuje s úlohou nahradiť tohto výrazného chlapíka. Môžem povedať, že mu to išlo na výbornú. Do temných útrob egyptských hrobiek nás vrhli skladbou Ramses Bringer of War a začalo peklo. Medzitým sa už aj klub pomerne zaplnil, tak obavy zo začiatku sa našťastie rozpŕchli, ako zrnká piesku v piesočnej búrke. No ale hrabali sme sa v útrobách chrámov ďalej a prišla obeta Sebekovi, čiže klipová vec z albumu Annihilation of the Wicked, Sacrifice Unto Sebek. Nasledoval blok venovaný veciam z posledných albumov, ktoré ma už toľko neoslovujú, ale musím uznať, že Kafir! (v dave premenovaná na kefír) mala gule ako hroch vyliezajúci z Nílu. Mimochodom, tento rok sa oslavuje 20 rokov od debutu Amongst the Catacombs of Nephren-Ka a mimo úvodnej Ramses Bringer of War, sme si na tento skvelý album mohli spomenúť aj prostredníctvom skladby The Howling of the Jinn. Ako som vravel, tak pozornosť smerovala najmä na Karla Sandersa, jeho gitarové umenie a talent skladať výborné skladby musí byť dar od samotného Ra. Ale taktiež pohľad na Kolliasa, ktorý ako keby pri každom údere do bubnov prežíval orgazmus, stál za to. Technicky zrejme takmer bezchybný koncert, kde zvuková stena bola sťa blok kvádrov pri stavbe pyramíd, ukončili Nile dvojicou najznámejších skladieb Sarcophagus a Black Seeds of Vengeance, kde si hrdlo vykričal nejeden fanúšik v dave. Len jedna malá výčitka, nezaznelo nič z môjho obľúbeného albumu Ithyphallic, tak snáď nabudúce.

Ku zvukovej stránke koncertu nejaké extra výčitky nemám, možno Sandersova gitara mi miestami prišla dosť vyhulená, ale tak stál som vpredu, takže to neviem úplne dobre posúdiť. Niečo okolo 150 platiacich divákov v takto nabitom období koncertov nakoniec nie je zlé a chalanom z Loud Farm Booking želám kvantum podarených akcií.

PS: Fotky sú žiaľ, robené iba telefónom, preto kvalita nie je extra, ale aspoň je zachytená tá surová energia, ktorá sálala takmer celý večer z pódia.

Mrkva

Autor: Mrkva

Zdieľaj