Len raz za čas sa podarí naplánovať koncert počas turné kapiel tak, aby vyšiel na víkendové dni. Samozrejme, niekomu nemusí ani sobota vyhovovať, ale to tu neplánujem rozoberať. Tento mesiac je na koncerty záhraničných kapiel, ktoré sa zastavili, alebo zastavia v našom hlavnom meste bohatý. Po naozaj dlhom čase k nám zavítala holandská legenda Pestilence, ktorá bola jedným zo základných pilierov rozvíjajúcej sa death metalovej scény konca 80 a začiatkom 90 rokov. Hoci som ich už mala možnosť vidieť pred 9 rokmi na Brutal Assaulte, koncert v klubovom prostredí je vždy iný, častokrát aj kvalitnejší a osobnejší. Pestilence si na tento večer pripravili setlist len z prvých albumov, z prvého obdobia ich tvorby, aj napriek tomu, že na konci januára vydali nový album s názvom „Hadeon. Spoločnosť na turné im robili Rebaelliun z Brazílie a Distillator z Holandska. Obidve zo zmienených supportov som ešte nepočula naživo, takže som bola zvedavá.
Na FB udalosti bol ohlásený začiatok až na ôsmu hodinu, takže som sa veľmi neponáhľala do klubu. Aké však bolo moje zhrozenie, keď som okolo trištvrte na osem vchádzala do Randalu a na pódiu už hrala prvá predkapela Distillator. Časť ich setu som žiaľ zmeškala, čo ma naozaj mrzí. Spočiatku som si pripadala trochu mimo, musela som sa zabývať do thrash metalu, ktorý sa na mňa valil od týchto Holanďanov. Poznáte to, vojdete do miestnosti a chvíľu musíte počkať kým rozmrznete a začnete viac vnímať detaily v prvom okamžiku pre vás nedôležité. V minulom roku tejto pomerne mladej kapele vyšiel album „Summoning the Malicious“, ktorý zožal aj dobré recenzie. Svoj thrash metalový údel ťahajú spolu traja spolubojovníci. Z toho čo sa mi podarilo počuť išlo o 
celkom drvivý old school thrash metal s odkazmi na staršiu školu. Nakoniec, všetci prítomné muzikanti už majú čo to odohrané v iných kapelách, a tak im živé vystupovanie a prezentácia nerobí žiadne problémy. Thrash metal v krvi demonštrovali aj svojim imidžom, ktorý mi nedá pri nich nespomenúť (biele tenisky s veľkým jazykom napríklad). Celkovo išlo o veľmi energický set, taký má vlastne thrash byť. Na záver zahrali skladbu, ktorá mala pre mňa veľmi chytľavú melódiu a pochádzala z ich posledného albumu. A práve keď ma hudba Distillator chytila naplno, bol zrazu koniec.
Čas je však neúprosný a nastupuje ďalšia kapela, na naše pomery celkom exotická, už spomínaná brazílska death metalová skupina Rebaelliun. Opäť ju tvorila trojica hudobníkov, ktorí nám predviedli čo-to, zo svojej tvorby. Ako nám aj sami povedali počas svojho vystúpenia osobne, hrajú proste death metal, nekompromisný, anti-kresťanský, skôr amerického razenia. V mnohom mi pripomenuli svojich brazílskych kolegov Krisiun. Zlovestnosťou mi zas naopak pripomínali Deicide. Nástroje sa mi zdali byť vyrovnané, žiadny z nich extrémne nevyčnieval. Spevák nám takmer pred každou skladbou oznámil, z akého bude albumu a potom zareval názov, ktorý už často krát až taký zrozumiteľný nebol :), ale hold to je death metal.V miestnosti sa počas setu Rebaelliun celkom zahustilo, zdá sa, že títo Brazílčania pritiahli viac pozornosti. Zo svojich albumov nám odohrali aj najnovšieho EP z roku 2017, z full albumu z roku 2016, ako aj zo starších skladieb ešte z roku 1999. Skladbou „At war“ z najstaršieho albumu s názvom „Burn the promised land“ sa s nami aj rozlúčili. Ako predpríprava pred Pestilence boli ideálnou voľbou.
Nasledovala dlhšia pauza, snáď aby sa prichystali aj fanúšikovia, aj kapela. Už úvodné tóny z albumu Malleus Maleficarum dávali tušiť, že to dnes bude kvalita hodná mena. Ako som už na začiatku spomenula, Pestilence som mala možnosť vidieť naposledy na Brutal Assaulte, no na Slovensku sa ukázali naposledy pred štyrmi rokmi. Okrem Patricka Mameliho sa v roku 2016 objavuje na poste bicích nová posila v podobe Septimiu Hărşana, ktorý zaskakuje aj v ďalších známych holandských kapelách (napr. aj Disawoved, Necrovile). Od roku 2017 pribrali nových členov do zostavy na druhú gitaru a bass gitaru. Toto osvieženie v radoch Pestilence padlo podľa môjho názoru na úrodnú pôdu a kapela sa zdá byť prirodzene súdržná.
Niekto by mohol polemizovať, prečo Pestilence nezvolili radšej na svoje turné propagáciu najnovšieho albumu? Nemajú už fanúšikom čo ponúknuť, keď budú hrať len zo starých albumov? Na druhej strane, práve ich prvé albumy sú nadčasové diela a počuť ich priamo od jedného z ich tvorcov už nebýva pri mnohých kapelách z tohto obdobia až tak časté. Naviac, keďže v rannej tvorbe Pestilence som žiaľ ešte bola niekde na prvom stupni ZŠ, počuť tieto albumy naživo je pre moju generáciu zážitok o to väčší. Za všetko hovorí aj fakt, že práve na základe ranej tvorby Pestilence sa inšpirovali aj niektoré iné kapely. Hľadisko sa poriadne zahustilo, vpredu bolo aj niekoľko živších fanúšikov. Miesto, ktoré som si vybrala bolo zhruba v strede, no čas od času som mala úplne zastretý výhľad, takže som len počúvala. Nasledovala teda viac ako hodina olsd school death metalu, popretkávaného technikou aj melodikou. Zvuk sa mi zdal byť ideálny, len druhá gitara sa mi občasne zdala byť až príliš nahlas, prejavovalo sa to hlavne pri sólach, kedy v niektorých miestach úplne prekričala ostatné nástroje. Z Mameliho vokálu mám ešte doteraz zimomriavky. Neviem ako to tí Holanďania robia, ale tak ako Martin van Drunen, aj Patrick Mameli má neuveriteľný vokál. Títo dvaja postarší páni sú u mňa v tomto ohľade špička. Tak chorobný chrapák ako zo záhrobia je pre mňa neskutočnou doménou celej hudby a aj tohto vystúpenia. 
Ako sme mohli predpokladať, set list začal albumom Malleus Maleficarum, pokračovalo sa dvoma skladbami z Consuming Impulse, nasledoval kultový Testimony of the Ancients, odkiaľ toho odznelo naozaj veľa. Nasledovať musel fingovaný odchod, ale samozrejme, že sme ich privolali späť na poslednú skladbu, ktorou bolo „Out of the body“ z albumu Consuming Impulse. Mameli sa nám počas celého večera aj prihováral, takže v hľadisku sa vytvorila príjemná nenútená atmosféra. Na záver aj predstavil svojich spoluhráčov. Takýto dokonalý návrat do ranej tvorby Pestilence som naozaj nečakala. Nedá sa veľmi opísať, ako na mňa tento koncert zapôsobil, ale bolo to jedno z najlepších vystúpení aké som videla. Death metal, nefalšovaný, bez póz, výborné. Kto raz má rád old school death metalovu tvorbu, musel byť s týmto koncertom spokojný. Koncert skončil v pomerne normálnom čase, takže sa aj mimo bratislavskí návštevníci mohli dostať bez problémov poslednými spojmi. Musím sa poďakovať usporiadateľom za výborný zážitok, na ktorý budem ešte dlho spomínať.
Pre Hellmagazine fotil Lichtle
Ďakujem za požičanie niekoľkých záberov
