Loud Farm začína tohtoročnú koncertnú šnúru. V minulom roku zorganizovali v British Rock Stars v Bratislave svoj prvý koncert a toto rozhodnutie sa ukázalo ako výborný nápad. Viac ako po roku tak opäť začíname na mieste, kde sa všetko začalo. Tentokrát si pre nás organizátori pripravili žánrovo rôznorodý večer. Hlavným ťahákom bola kapela Zornheym, ktorá momentálne prechádza v rámci svojho turné po Európe. Keďže vznikli relatívne nedávno, majú snahu, dostať sa ľudom do povedomia. Títo Švédi ťahajú šnúru spolu s francúzskou death metalovou kapelou Ghusa, ktorú na Slovensku registrujem prvýkrát. Je avšak celkom dobre možné, že mi nejaký ich koncert unikol. Support doplnili dve slovenské kapely – Žriebädlo a Dehydrated.
Pre istotu som došla už okolo siedmej, kedy bol ohlásený začiatok a dobre som urobila. Hoci to spočiatku vyzeralo, že kapela bude hrať pre „päť“ ľudí, ku koncu setu sa začala sála zaľudňovať. Prvá sa na pódium postavila formácia Ghusa z Francúzska. Už pri prvých tónoch bolo jasné, že pôjde o kvalitný death metal. Hoci táto kapela existuje už od roku 1989, nemala som o nej žiadne povedomie. V minulom roku vydali svoj druhý full album Öswedeme. Poloprázdnou sálou sa teda začali rozlievať death metalové tóny, popretkávané množstvom melodických častí. Kapelu tvoria skúsení hudobníci, ktorí s istotou predvádzali svoju dávku tohto smrtiaceho kovu. Zároveň som bola prekvapená čistotou zvuku. Na to, že som počula veľa sťažností na zvuk v tomto podniku, musím poznamenať presný opak. Na moju radosť si dostatočne nahlas brblala aj basa svoje party. Za najslabší článok hudby považujem občasný „čistý“ (bolo to mierne falošné) druhý spev gitaristu. Keď sa k nemu pridal hromový a dravý vokál speváka, vyznieval jeho vokál značne slabo. 
Táto maličkosť mi trochu pílila uši, ale inak voči pánom nič nemôžem namietať, pretože skladby, ktoré som mala možnosť počuť boli naozaj premakané. Je trochu škoda, že kapela sypala jednu skladbu za druhou a veľmi nekomunikovala s okolím. Výnimkou bola jedna skladba, kedy snáď išlo o pokus zistiť, či ľudia vôbec vnímajú. Na otázku, či chceme „love song“, väčšina ľudí zareagovala spôsobom „aaaaa, daaaavaj“, tak nám teda kapela zahrala love song vo svojom ponímaní :). Ako som už písala, väčšinu času hrali len pre poloprázdnu sálu, ale aj tých pár hláv dávalo značne najavo, že sa im hudba tejto kapely páči. Nakoľko som do dnešného večera nepoznala tvorbu, nedokážem odhadnúť, koľko z odohraných skladieb pochádzalo z nového albumu a koľko tvorili staršie veci. V každom prípade, naozaj vydarený koncert.
Žriebädlo je na domácej scéne pomerne známy fenomén. Stretávajú sa skôr s pozitívnymi ohlasmi a obľúbenosťou (tak ako všade, nájdu sa aj hejteri). Na ich vystúpenie sa zišlo oproti Ghusa viac ľudí, možno práve preto, že už ich všetci dobre poznáme. Hoci v Bratislave sa predstavili niekoľkokrát, ja som sa ich živého vystúpenia dočkala až dnes. Ešte v roku 2016 sa podarilo vydať prvotinu „Najsamprv“ a s tou sa kapela prezentuje na živých koncertoch. Z fotiak som videla, že súčasťou býva čas od času mníšsky habit gitaristu Ivana. Dnes sa mu asi nechcelo, neboli mníšske háby, ale 
koncert sa nezaobišiel bez obráteného krížika na retiazke a holých nôh pána speváka. Kapelu povzbudzoval Jerry so svojou česko-slovenskou mini zástavou. Hoci Žriebädlo spadá hudobne asi najviac pod klasický black metal na štýl Immortal, spevák sa pohybuje aj v hlbokých death metalových vodách a tak pridáva na zaujímavosti. Niektoré časti mu je aj celkom dobre rozumieť. Oproti Ghusa mi pripadali Žriebädlo v komunikácii s publikom omnoho viac uvoľnene. Podarilo sa im vytvoriť priateľskú, domácu atmosféru. V pamäti mi utkvela hlavne skladba Nesvätý Black Metal. Ako posledná odznela Drakkar a spevák ju venoval okrem nás, aj kamarátovi Macovi, ktorý už nie je medzi nami.
Black metal strieda death metal v podobe výbornej slovenskej kapely Dehydrated. Posledný ich koncert som zažila v Nitre v komornejších, UG podmienkach. Hneď na úvod som si všimla, že chýba bass gitara. Nevadí, chalani to bravúrne zvládli aj bez nej, hoci prítomnosť tohto nástroja ma vždy veľmi poteší. Stále si stojím za svojim, že momentálne je to jedna z najlepších death metalových spolkov u nás. Doteraz všetky ich 
koncerty, ktoré som mala možnosť vidieť, vrátane dnešného boli aspoň z môjho pohľadu vynikajúce kvalitným podaním vo všetkých smeroch. V minulom roku vydaný album Ressurection to len potvrdzuje. Za najväčšiu doménu považujem originálny Draganov vokál. Kapelu odlišuje od šedého priemeru a v kombinácii s dobrými muzikantami a nápadmi vám vznikne dnešné Dehydrated. Ich set bol od začiatku do konca jednoducho výborný. Možno to trochu preháňam s tou chválou, ale nemám voči ich vystúpeniu žiadne vážnejšie výčitky. Hralo sa hlavne z Resurrection, vrátane coveru od Massacre a dve skladby z Ideas.
Záver večera obstarala kapela Zornheym. Kapela je patrí medzi mladšie prírastky do sveta metalu, vznikli len v roku 2014 a v minulom roku vyrukovali s debutovou nahrávkou. Priznám sa, že prienik symfoniky a black death metalu, ktorý reprezentujú, nie je veľmi mojou šálkou kávy. Treba však ochutnať aj takéto veci, pretože metál je hudba rôznorodá. V miestnosti bolo už pomerne plno ľudí, mnohí ľudia boli zvedaví, čo predvedú. Na pódiu sa zjavujú traja páni, v imidžovom oblečení, ako z metálového časopisu pre dievčatá. Celkom mi odľahlo, keď som zistila, že tento večer sa zaobíde bez kláves a samplov. Neviem prečo, ale cítila som sa, ako keby som bola na koncerte nejakej hviezdy. Ako som spomenula, kapela je ešte nie veľmi známa, no už teraz pôsobí veľmi sebaisto a miestami značne teatrálne. Spevák hádzal počas celého vystúpenia rôznorodé grimasy, hecoval ľudí. Z hľadiska showmenstva si úlohu splnil na 150 percent. Hudobne boli skladby odohraté kvalitne a ani zvukovo nemám výhrady. Je to však len môj pocit, že mi vo výsledku mi prišli všetky skladby až moc preumelkované a hudba trochu umelá? Predpokladám, že áno, lebo ľudia okolo mňa sa dobre zabávali. Gro skladieb ako sa dalo predpokladať, tvoril nový album. Záver večera mal pre mňa nádych akejsi pompéznosti.
Večer ako taký to bol naozaj vydarený a obohacujúci o nové hudobné zážitky. Loud Farm Booking, ktorý ho spískali si za to zaslúžia palec hore, pretože ako som sa už mnohokrát presvedčila, nie len veľké mená dokážu zaujať, k šťastiu stačia aj menšie kapely.
Za fotografie ďakujem Filipovi Hrubému z Rocker.sk
Viac fotografii nájdete TU
