Report -CARNIFEX+OCEANO+AVERSIONS CROWN+DISENTOMB

CARNIFEX+OCEANO+AVERSIONS CROWN+DISENTOMB
12.marec 2018, Randal klub, Bratislava

Jarná koncertná sezóna neutícha a ani na chvíľu nám nedovolí vydýchnuť si. Minulý týždeň bol v tomto ohľade opäť dosť krutý, musela som si odpustiť mnoho skvelých akcií, z čoho ma najviac mrzí neúčasť na koncerte brutalistov INTERNAL BLEEDING. Ale aj dnešný koncert v bratislavskom Randale bude poriadne drsný, death core predsa nie je pre žiadne bábovky, hlavne pokiaľ ide o mosh pit v rytme breakdownových sekaníc. Obscure promotion nám prinášajú naozaj luxusnú zostavu v podobe popredných formácií žánru – CARNIFEX a OCEANO, ktorých dopĺňajú mladíci z Austrálie AVERSIONS CROWN a trochu mimo death corový rank vystúpia aj krajania DISENTOMB.

Ale práve DISENTOMB sem dnes prilákali mnoho fanúšikov. Naozaj nemám zrátané, koľkí známi mi spomenuli, že prišli len kvôli nim, no bolo ich dosť. Ich posledný a v poradí iba druhý album „Misery“ vyšiel síce už 4 roky dozadu, ale chlapci boli za ten čas naplno zamestnaní koncertovaním. Veru na živo sú ako nezastaviteľná apokalyptická smršť. A dnes sa im podarilo aj napriek včasnému začiatku celej akcie v okamihu prilákať všetkých od baru a z ostatných skrytých útrob klubu, a to len vďaka hutnému soundu. Chlapci z austrálskeho Qeenslandu sa proste neserú, počas celého svojho setu bušili do osadenstva brutálny death metal toho najhrubšieho zrna. Niektorí odvážlivci si už počas ich setu začali rozhýbavať končatiny s chystať sa na deathcorové peklo. Ale prečo práve DISENTOMB dokážu zaujať a vybočujú z radu desiatok ďalších brutal death metalových kapiel? Nech si každý odpovie sám, ale… Ja by som povedala, že tá štipka temnoty a pomalé zabijácke pasáže v záplave nespočetných klepačiek a ultrarýchlych pasáží stoja za jedinečnou atmosférou ich tvorby. To pre podobné bandy nie je až tak príznačné. Ich set bol pestrý, nekompromisný, proste vynikajúci.

Ja som sa dnes asi najviac tešila na Austrálčanov AVERSIONS CROWN, ktorých minuloročný počin „Xenocide“ ma posadil na zadok hneď začiatkom roka. Veď neskončili u Nuclear Blast asi len šťastnou náhodou, ale vďaka svojím kvalitám. A keďže tohto roku je randalovský zvuk rad za radom viac ako luxusný, mohli sme si dnes vychutnať ich vesmírne death metalové melódie a klepačky ako z CDčka. Proste krása! Gitarové linky a vybrnkávačky na osemstrunovke, ktoré sú občas disharmonické, ale výrazné, nás sprevádzali počas celého setu akoby vytvárali nejakú hudobnú príbehovú líniu. Aj vďaka nim sú AVERSIONS CROWN iní, ani by som nepovedala, že ide o deathcore, skôr je to technický death metal s občasnými breakdownami. Spevák využíva naozaj rozmanitú paletu vokálov, od corovej polohy, cez screamo až k poriadne hlbokému growlu. Bubeník do toho dával všetko, niekedy sa mi zdalo, že hrá trochu kŕčovito, ale všetko bolo odbúchané na sto percent. Jedinú výčitku mám voči basákovi. Ten akoby ani nepatril do kapely, síce zahral všetko ok, ale to jeho znudené žuvanie žuvačky a občasný neprítomný výraz pôsobili dosť apaticky, akoby sa strašne nudil a už chcel aby to čo najskôr skončilo. Ale ani on nemohol pokaziť celkový dojem z ich dnešného vystúpenia, lebo pre mňa bolo dokonalé. Škoda, že nemali v merchi na predaj CDčka, ale ako som si všimla, ani jedna z dnešných kapiel nemala so sebou fyzické nosiče. To je myslím si, veľká škoda, musela som si preto kúpiť tričko, haha. Randalovské osadenstvo aj počas ich setu poriadne vystrájalo, vyskytli sa tu jedinci ako ja vždy vravím, odhadzujúci ruky aj nohy, samozrejme k žiadnym samovoľným amputáciám nakoniec nedošlo, ale kapela tak aspoň dostala nejakú tú vydanú energiu naspäť.

Časový harmonogram šiel takmer ako hodinky a v pravý čas sa na pódiu objavil Adam Warren obkolesený riadnou omladinou na všetkých pozíciách. Minimálne bubeník Matt Kohanowski fakt vyzeral, že mal pred nedávnom 17. Nastúpili Illinoiskí deathcoristi OCEANO. Pokiaľ ma pamäť neklame, na randalovskom pódiu sa Adam s OCEANO už raz vyskytol (IWRESTLEDABEARONCE, VANNA, OCEANO; 2012) aj keď v úplne inom zoskupení ešte prezentujúc vtedy aktuálny album „Contagion“. Odvtedy kapela nahrala ďalšie tri počiny a ten posledný „Revelation“ vyšiel minulý rok. OCEANO sú ďalším ojedinelým zjavom na deathcorovej scéne. Aj keď mnohí fanúšikovia povedzme tomu starej školy podobné žánre nemôžu ani cítiť, existuje fakt mnoho formácií, ktoré stoja za vypočutie. A OCEANO sú jednou z nich. Opäť tu máme prítomnosť zvláštnej melodickej gitarovej linky v po(zadí)predí, ktorá stojí za atmosférou. Možno za to môžu istou mierou aj sample. V hudbe OCEANO však cítiš temnotu, niečo zlovestné, neidentifikovateľné, ale niečo, čo naozaj neprináša žiadne svetlo do života, len nepokoj a neistotu, akoby si bezcieľne blúdil prázdnotou. Pomalé gitarové pasáže, kde sa práve naopak akoby kopák ešte viac eskaloval, zadupávajú človeka do zeme. Z OCEANO proste srší nevídaná čiernota, nie ako pri black metale, nie ako pri Immolation, ale tak svojsky, deathcorovo. A Adamov vokál, to je kapitola sama o seba. Dnes mi nik nestál vo výhľade a chvíľu som ho sledovala, to nie je človek, to je zviera, necháva na pódiu úplne všetko. Od hlasiviek až po vnútornosti. Na okamih sa mi zdalo, že na jedno nadýchnutie je schopný prejsť so screama, cez corový vokál až po totálne guturálne dno. A práve tento guturálny vokál je fakt mimoriadny, je taký nízky a mohutný, že na konci ich setu mi zo zeme trčala asi len hlava. Pecka!

Moje nervy, zas sa moc rozpisujem! Už to asi nikto z vás nečíta, haha. Ale ak si sa dostal až sem, na rade je obkecanie headlinerov večera, CARNIFEX zo San Diega. Asi nič nebolo pre mňa ťažšie, ako v tento večer vôbec vnímať set jednej zo špičiek deathcorového žánru po bezchybných vystúpeniach troch predkapiel. Neviem, či som sa spamätávala po šoku z OCEANO, ale dnešný set chalanov z CARNIFEX som akosi nevedela vstrebať. Z objektívneho hľadiska (ak je vôbec možné byť objektívny) to bola štandardne kvalitná šou aj s dymovými explóziami, proste všetko ako má byť, ale akosi som postrádala v ich vystúpení dušu, tú atmosféru, ktorú mali kapely pred nimi. Neviem, možno to bude práve tým, že som ich videla nespočetne veľa ráz a lepší už byť proste nemôžu. Nedokázali ma prekvapiť a tým pádom ani hudobne uspokojiť. Proste to nebolo na zimomriavky. Ale odozva publika bola úžasná a aj kapela si to užívala. Nechcem klamať, ale zdá sa mi, že neprišlo ani na prídavky, takže možno to nebol len môj divný pocit a set CARNIFEX naozaj nebol taký silný ako obvykle.

Fotil Martinezz Photography pre Fullmoonzine.cz

Petra

Autor: Petra

Zdieľaj