Report – High Purity – Dehydrated – Phrenelith – Břeclav – Piksla – 7.4.2018

K niektorým veciam sa človek dostane úplnou náhodou. Takou náhodou bol aj tento koncert, na ktorý som sa dostala na poslednú chvíľu. Priznám sa, že som o ňom až do utorka (3.4.) nemala ani povedomie. Táto zostava bola lákavá, ale ako ubiehal týždeň, začala som sa zmierovať s tým, že sa sem asi nedostanem. Ako som už na začiatku písala, nakoniec som sa v tomto prihraničnom meste predsa len ocitla. Večer nám teda spríjemnili tri kapely – High Purity, Dehydrated a Phrenelith.

Rada objavujem nové miesta a ešte radšej má menšie komorné koncerty, ktoré majú vždy svoju špecifickú atmosféru. Ja osobne som ešte na koncerte v meste Břeclav nebola. Klub Piksla už samozrejme existuje celkom dlho. Pravidelne sa tu konajú koncerty rôznych žánrov, takže pre miestnych nič výnimočne. Klub sa nachádza v blízkosti centra na hlavnej ceste smerujúcej na rôzne strany. Vchod je viac menej nenápadný, neupútal ma žiadny veľký banner, iba plagáty s pozvánkami na ďalšie akcie dávali tušiť, že je to správne miesto. Klub by som veľkosťou porovnala asi k ružomberskému klubu Nové Korzo. Nie je teda veľmi veľký, zmestí sa sem odhadom len okolo 200 ľudí. Pódium je len trochu vyvýšené, takže kapely majú takmer priamy kontakt s účastníkmi. Za pódiom sa nachádzali drevené stoly a lavice a celý priestor bol nefajčiarsky. Do klubu sme prišli okolo siedmej a už sa tu pohybovalo celkom dosť ľudí. Privítala som sa známymi, prehodila pár slov…Prvá kapela sa začala pripravovať na pódiu, avšak vyskytli sa menšie technické problémy, ktorá sa našťastie vyriešili. Začiatok sa avšak tým pádom trochu posunul až na deviatu hodinu. Vydýchla som si, že nejdem vlakom alebo autobusom. To by som toho veľa z večera nemala.

High Purity som mala možnosť počuť do dnešného večera iba jedenkrát na Fekal party v Prahe. Kapela vystupovala myslím už ako druhá v poradí, v najväčšom teple a ich koncert bol poznamenaný (ako aj ďalších kapiel) dosť zlým zvukom. Pamätám si, že som nebola vtedy veľmi uchvátená muzikou, ale ako píšem, bolo tu niekoľko faktorov, ktoré prvému dojmu vôbec neprospeli. Dnes sa na pódium postavila táto štvorčlenná zostava a zapôsobila na mňa v úplne inom svetle. Nedá sa povedať, že by zvuk bol nejako úžasne vyladený, ale na tieto priestory som bola spokojná. High Purity spojili dohromady dravosť grind-core a zároveň sa postarali aj o death metalové a progresívne momenty. Vokál je v tejto kapele aspoň z môjho pohľadu výrazný element, nakoľko to nie je klasický growl, kde čas od času nerozumieť ani slovo, ale naopak má zaujímavú farebnosť a prechádza skôr do screamov. Texty sú napísané po česky a tým pádom dodávajú celej hudbe nevšednosť, hlavne pre človeka, čo tak často v death metale nepočuje češtinu. Moja posledná poznámka k vokálu sa viaže k celkovému prejavu. Spevák sa skrúcal, jemne škrtil mikrofónom, minimálne na oko (ak aj nie v skutočnosti) sa do hudby vžíval. Malo to samozrejme aj očakávaný efekt, pretože vďaka tejto menšej penformance som od vystúpenia neodtrhla oči a vnímala som aj hudbu, aj vizuál. Keďže vydanie nového albumu je tento rok u High Purity na spadnutie, hrali sa aj nové skladby, ktoré sme snáď počuli aj medzi prvými. Nuž, nechajme sa prekvapiť, čo nové nám tento rok prinesú, doterajšie kúsky zneli sľubne. Na záver nás High Purity trochu vyskúšali, či poznáme svetovú tvorbu. Nedali nám žiadne nápovede, takže sme si museli pospomínať, ale ak máte túto legendu napočúvanú, ihneď vám to naskočilo. Set ukončila skladba „Blinded by fear“ od At the Gates.

Čas neúprosne ubieha, ale pauza na vydýchnutie musí byť. Prichádza na rad overená slovenská death metalová úderka s názvom Dehydrated. Len na pripomenutie spomeniem ich minuloročný album Resurrection, ktorý vyšiel po 20 rokoch od legendárneho „Ideas“. Naposledy som ich Dehydrated počula v januári, avšak bez bassy. Tentokrát sa na miesto činu dostavil aj basák, čo samozrejme dodalo muzike väčšiu hutnosť, ktorá chýbala v Bratislave. Tentokrát sa mi zdalo, že nevynikol natoľko Draganov vokál, ktorý robí pre mňa Dehydrated unikátom na našej scéne. S príhovormi sa veľmi nepáralo, lebo bolo málo času, takže sa strúhal jeden song za druhým Vidno však, že kapela je už čo sa týka koncertov zohraná na 100 percent, šľape im to parádne. V súčasnosti sa zameriavajú hlavne na promo nového albumu, takže 90 percent tvoria skladby z Resurrection. Na záver sa hral cover od Massacre aj skladba z Ideas. Tento koncert bol v porovnaní s trochu chladným British Rock Star v Bratislave atmosférou niekde inde, pôsobil na mňa uvoľnenejším dojmom. Možno to bolo práve tou menšou vzdialenosťou medzi divákmi a kapelou, možno len môj pocit.

S miernym omeškaním prichádza na pódium posledná kapela z Dánska – Phrenelith. Ak vám toto pomenovanie zatiaľ veľmi nič nehovorí, bude to možno tým, že vznikli pomerne nedávno v roku 2013. V minulom roku avšak vydávajú svoj prvý full album, ktorý bol dobre prijatý. Inšpiráciu si zobrali títo páni asi hlavne z Incantation.Prašivý zvuk, s dvoma vokálmi, ktoré sa dopĺňajú, alebo idú spolu. Vokály znejú ako zo záhrobia, niekedy trochu splývajú s ostatnými nástrojmi, ale je to zaujímavý element, ktorý dodáva osobitosť. V miestnosti sa to dosť zahustilo, takže posledný set prirodzene prilákal aj tých, čo okupovali doteraz len priestory baru. Napriek tomu sa nekonalo v predných radách žiadne rošambo, ani pogo a pod. V zásade by to asi ani nemalo zmysel. Keďže tvorbu Phrenelith nemám až tak nepočúvanú, nebudem radšej mudrovať, aké skladby hrali, ale predpokladám, že gro tvorili veci z nového albumu. Všetci si radšej vychutnávali muziku. Vystúpenie sa najskôr z časových dôvodov trochu urýchlilo a zdalo sa mi, že sa hralo krátko. Po koncerte sa Phrenelith venovali predaju v distre a kto chcel, mohol si z koncertu odniesť pamiatku vo forme kaziet, alebo trička.
Už len záverečné lúčenie a pobrali sme sa do noci, späť do Bratislavy. Břeclav, vďaka, nesklamala si, snáď aj nabudúce v tomto príjemnom menšom priestore klubu Piksla.

Mrtvolka

Autor: Mrtvolka

Zdieľaj