Reportáž – Pressburg Black Death Fest – Bratislava – Randal Music Club, 23.03.2018

Pressburg death fest bol ohlásený zhruba pol roka dopredu a tak si každý mohol v kalendári poznamenať dátum aj vyhradiť čas. Hoci mala akcia názov black death fest, toho death metalu tam naozaj veľa nebolo, gro tvorila skôr black metalová tvorba. Zato black metalové odnože sa tu stretli v rôznych podobách a počas večera bolo možné počuť rozmanité podania tohto čierneho kovu. Nestáva sa tiež často, že do našich končín zavítajú dve ukrajinské kapely, a dve skupiny z východného Slovenska. Organizátori pridali aj jednu skupinu z Čiech a na záver odohrala aj kapela z Rakúska. Tento report bude obohatený o dva pohľady na celú akciu. Report teda uverejňujem najprv v mojom znení a pod ním nájdete report od autorov – B. a Mirisa.

Hoci niekoľko hodín pred začatím akcie bol ohlásený presný program, okolo siedmej, kedy mala vystúpiť prvá kapela sa ešte nič nedialo. Chvíľu potrvalo, kým sa s miernym omeškaním postavili na pódium jediní zástupcovia death metalových melódií – Mordum. Po reinkarnácii a vydaní nového albumu sme sa dočkali po dlhom čase ich vystúpenia v Bratislave. V súčasnosti kladú dôraz hlavne na prezentáciu tvorby z posledného albumu a nebolo tomu inak ani tento večer. Chalani rezali svoj svižný death metal zaradom, bez dlhších predslovov. Keďže som kapelu videla relatívne nedávno v Liptovskom Mikuláši, môžem v krátkosti porovnať tieto dve vystúpenia. Bratislava poskytla Mordum väčšie priestory, tým pádom aj veľkorysejší zvuk. Lepšie vyzneli hlavne jednotlivé party gitár, pochváliť treba aj rozmanitosť polôh vokálu a samozrejme presné bicie Roba Kuzmu. Predsa však mi chýba bass gitara, ktorá dodávala hudbe väčšiu hĺbku. Ku staršej, no zato veľmi úspešnej ranej tvorbe z albumu Systems sme sa vrátili v skladbe „The needle“, ktorá odznela ako posledná. Niekedy v strede setu sme okrem nových skladieb z albumu „And what is the truth?“ mali možnosť vypočuť si ešte jednu starú pieseň zo Systems s názvom „It stinks from your mouth“. Mordum ako prvá kapela mala síce dostatočné publikum, no predsa sa prejavoval klasický syndróm prvej kapely, kedy sa ešte väčšina ľudí drží v úzadí a len pasívne vníma hudbu. Za mňa však výborný začiatok.

Pomerne rýchlo sa na pódium postavila jediná kapela z Česka, Degoryen, ktorá aspoň z môjho pohľadu tento večer povýšila show nad hudbu. Dvaja členovia mali na sebe natiahnuté mníšske rúcha, nechýbali warpainty, nechýbali náramky s klincami, výzorom by trhli nejednu hviezdu black metalového neba. Horšie to už bolo s hudobnou produkciou. Zo začiatku sa mi vôbec nepozdával zvuk, pretože nástroje dohromady zneli ako jeden veľký hluk. Nedala sa rozoznať basa od gitár, jedine spev sa ako tak prebíjal cez túto zvukovú masu. Keď už spomínam tú show, to čo sa nepodarilo zrealizovať Behemoth kedysi dávno, keď im na Slovensku zakázali hrať, podarilo sa Degoryen. V istom momente sa totiž rozhodli, že trochu okorenia vystúpenie horiacou bibliou. Tento element mal možno dodať vážnosť ich nenávisti voči kresťanstvu, no na mňa zapôsobil skôr ako ďalší z prvkov ich show. Keďže som ich videla po prvýkrát, neviem, či sa toto pálenie biblie deje pravidelne, alebo či sme mali v tomto smere jedinečný zážitok. Keď sa ešte vrátim trochu k hudbe, pripomenuli mi Immortal a skupiny v podobnom duchu, no nech sa akokoľvek snažím, väčšiu stopu vo mne zanechala ich show, ako samotná hudba. Odpustite teda moje trochu negatívne vnímanie.

Poradie sa trochu vymenilo, pretože ako tretí nastupujú Infer. Za bubenícku stoličku opäť zasadol Robo Kuzma a zvyšok kumpánov s gitarami. Tento večer bol ochudobnený o bass gitaru, čo ma trochu zamrzelo, no aj napriek tomu to neovplyvnilo kvalitu setu. Celé vystúpenie sa nieslo v poriadne agresívnych a surových melódiách. Zvukovo som bola tiež viac menej spokojná, okrem niekedy až príliš prenikavej gitary, ktorá čas od času zatienila svojho kolegu. Bicie to na nás sypali, ako z tankovej mašinérie, v Infer si iného bubeníka asi ani neviem predstaviť. Vystúpenie sa podobne ako pri Mordum zaobišlo bez dlhších príhovorov. Infer nám predstavili niekoľko skladieb aj z nového albumu, no došlo aj na staršie veci. Vystúpenie sa prítomným ľuďom natoľko páčilo, že sme si vyžiadali naveľa aj jeden prídavok. Ak ma moja prchavá pamäť neklame, bolo to z albumu Sede vacante aeternum.

Večer sa začal uberať smerom na Ukrajinu. Pódium sa ponorilo do tmy a svetiel z lampášov, dotrhaných kusov látok, na scénu prichádza Kzohh. Hoci ich hudba je pomalšia, atmosférická, dopĺňaná samplami, zapôsobila na mňa veľmi silne. Po prvýkrát za tento večer sa rozhostila po klube zlovestná, temná a zároveň svojim spôsobom upokojivá atmosféra. Len ťažko sa dá slovami opísať tento set. Za pódiový výkon musím udeliť prvé miesto spevákovi, ktorý sa niekoľkokrát pozvíjal po pódiu, triasol sa, pohádzal po nás popol…Show a dobre spracovaná a originálna hudba priniesla aspoň mne, unikátny zážitok. Hoci dnes som videla Kzohh po prvýkrát, určite mi zostane toto vystúpenie v pamäti ešte dlho. Neskoršie avšak stretávam ľudí, ktorí ostali trochu sklamaní, pretože dnešný večer bol vraj väčší dôraz na show, ako na hudbu. Žiaľ bez porovnania túto informáciu nedokážem vyvrátiť.

Diametrálne iné podanie black metalu nám podali ďalší ukrajinskí majstri svojho remesla – Ulvegr na čele so známou postavou – Helgom. Od pomalých, ambientných melódii sa opäť presúvame do rýchlejšieho tempa. Keďže tento rok vydali Ulvegr nový album, bolo samozrejmosťou, že odzneli hlavne skladby z tejto fošne, no došlo aj na staršie veci. Zvukovo ani hudobne nemám žiadne výhrady, bol to jednoducho kvalitne odohraný set. Publikum oproti vystúpeniu Kzohh akosi poredlo, predsa len, pokročil čas a tak sa mnoho účastníkov uvelebilo radšej pri stoloch a pohároch. Počas koncertu sa odohral aj menší incident, ktorý avšak lepšie opisujú autori podo mnou. Mám len jedinú malú poznámku, smerovanú skôr ku arganizácii. Osobne by som totiž radšej uvítala poradie Ulvegr a Kzohh, ale chápem, že výmena bola pravdepodobne spojená s ad hoc situáciou.

Na záver prichádzajú odohrať už spomínaní Misanthropic Might z Rakúska. Opäť ide pre mňa o prvé stretnutie s touto kapelou. Na scéne sú už pomerne dlho, od roku 2000, ale akosi sa mi o nich nepodarilo zakopnúť. Vyhratosť a istota na pódiu, jednoducho je to poznať. Bez mihnutia oka strúhali jednu skladbu za druhou. Nejaký ten image musí tiež byť a tak všetci členovia majú natiahnuté cez ústa masky, áno aj spevák. Musím uznať, že na pokročilú hodinu podali naši susedia pekný hudobný výkon. Ľudia však už boli pomerne apatickí a tak sa ich snaha trochu míňala účinku. Vzhľadom na to, že som veľmi nevládala, vypočula som si len niekoľko skladieb. Ako som už naznačila, ako celok je hudba Misanthropic Might kvalitná, ale nie je ani ničím výnimočná. Štýlovo by som ju zaradila ku kapelám ako Belphegor a Marduk.

Bol to dlhý večer a šesť kapiel sa mi zdalo byť trochu príliš. Na druhej strane sa nám organizátor snažil priviesť skupiny, ktoré až tak často u nás nehrávajú, za čo mu určite patrí pochvala. Volila by som však nabudúce maximálne 4 skupiny za večer.

Druhý report:

Uprostred doby politických a spoločenských turbulencií sa opäť raz stretli známe aj neznáme tváre na akcii Pressburg Black Death Fest . Ak sa neznáme tváre premenili na známe, v tom prípade ste si našli priateľov. Ak náhodou dumáte, koho kam zaradiť, v tom prípade nabudúce menej Ruského štandardu . Tu sa zastavím a alkoholický humor ponechám na zdatnejších v tomto obore.
Presburg Black Death fest to zobral šrégom cez Ukrajinu, Slovensko, Čechy s odbočkou do Rakúska v počte 6 kapiel za jeden dlhý večer. Metalové podujatie celovečerné až nočné je možné zorganizovať na princípe rovnosti každej kapele so 40 minútami hracieho času. Tým dostanú priestor aj možno menej fanúšikmi obletované zoskupenia, ako sme to mali možnosť zažiť tentokrát. Iný spôsob poníma maximálne 4 kapely s dobou hrania priamo úmerne sa zvyšujúcou neskorej nočnej hodine respektíve približovaním sa k headlinerovi, u ktorého sa predpokladá okrem hudobného zážitku aj nejaký ten kotol pod pódiom. Keďže v mojom hľadáčiku boli len dve hudobné zoskupenia tohto večera, dá sa predpokladať jemný náser na prvý spôsob časovania.

Po krátkom zvučení a pre slovenské akcie už klasickom meškaní prichádza na pódium prvá skupina večera, Mordum z Košíc. Pre tých skôr narodených je to známe meno z 90. rokov košického UG. Pre tých, ktorí nemajú ani šajnu, odporúčam prelistovať gigantické memoáre pána Lukáča o košickej metalovej scéne. Poďme však na samotné vystúpenie. Chlapci začali z ostra, rýchlym energickým death metalom old schoolového razenia, kde človek mohol počuť nejaký ten Vader a Mordid Angel. Bicie v podaní Roba Kuzmu (Infer) išli perfektne, precízne a dodávali vystúpeniu tú správnu šťavu. Zazneli skladby z debutového albumu, ale dočkali sme sa aj návratu k pamätnému demu Systems. Mordum hodnotím veľmi fajn. Ako úvodná skupina rozohriala publikum, ponúkla kvalitnú dávku death metalu a pripravila pódium pre Degoryen.

Kým pri Mordum moje očakávania z dnešnej akcie príjemne stúpli, pri Degoryen rapídne klesli. Pričom hudobne šlo o klasický typ black metalu na štýl Maniac Butcher, ktorý sa u našich západných susedov stále drží v obľube. Skladby zneli jedna ako druhá a z vystúpenia som mal mierne fádny pocit. Hráčsky sa chlapci snažili, no obsahovo na mňa pôsobil Degoryen veľmi prázdno. Celkový dojem nezlepšila ani pódiová šou s horiacou bibliou, ktorá publikum skôr pobavila, ako keby dodala serióznosť dnešnému vystúpeniu.

Ako tretí nastúpil košický Infer. Robo Kuzma za bicími začal tam, kde skončil pri Mordume, len o tri obrátky rýchlejšie. Hrali sa veci z dlho očakávaného nového albumu, ale prešlo sa i cez predchádzajúce materiály. Infer som mal možnosť vidieť už asi štvrtý raz, no vždy sa môžem spoľahnúť, že chalani predvedú vynikajúcu šou. Hudba je živelná, agresívna a ich čierne zafarbený death metal je momentálne asi ten najlepší vývozný artikel z východného Slovenska.


Kzohh – Ukrajinskí majstri predviedli svoj klasický výborný hudobný kumšt. Vizuálny zážitok by sa snúbil s hudobným, keby sme nemali popraskané ušné bubienky z prílišnej hlasitosti, čím pozdravujeme zvukára. Ľúbezné témy neskoršieho stredoveku ako inkvizícia, mor, nočné zbieranie mŕtvol vozmi po mestských uliciach, zariekanie v latinčine sú nosným pilierom predstavenia Kzohh. Doomové ťahanice sa vkusne dopĺňali so zvukovými pasážami buchotu konských kopýt o dláždené cesty, brechotu psov, modlitieb, výkrikov chorých alebo umučených. Show bola doplnená i vizuálom v podobe dotrhaných mŕtvolných rubášov, petrolejky a spevákových kreácií spodobujúcich tras umierajúcich.

Aj keď Ulvegr tradične predstavil svoj surový rýchly príjemne mraziaci metal, party hard sa pod pódiom nekonala až na pár jedincov s prevahou ženského pohlavia, keďže dlhý večer si medzi menej peknou časťou publika vybral svoju daň. Helgov jedinečne zafarbený spev strúhal záveje mrazu do celej miestnosti, až pokým sa jeden z pripitých účastníkov nerozhodol obliať speváka pivom. Helg si spravil poriadok, no koho by to nerozladilo. Hudobný výkon však pokračoval ďalej . Nemám čo vytknúť, skvelé odohranie i repertoár starších skladieb bol, takže svojich fanúšikov Ulvegr istotne potešili.

K setu Misanthropic Might sa nikto z nášho tímu z rôznych menej či viac závažných dôvodov nedostal, čím sa Rakúšanom úprimne ospravedlňujeme.

Autormi reportu sú B. a Mirisa

 

Fotografie – Mrtvolka

Mrtvolka

Autor: Mrtvolka

Zdieľaj