Do sexuálnych úchyliek toho najpodivnejšieho druhu až tak veľmi nevidím a tak som si schválne našiel, čo znamená vorarefília. Vorarefília je sexuálne
vzrušenie z toho, že vás niekto zje, alebo vy jeho. No zase som o čosi múdrejší. Nechcem vedieť ako trávia svoj čas v skúšobni, mimo hudobných aktivít Welšania Sodomized Cadaver. Iba som tak rozmýšľal, kde som ja meno tejto kapely už zachytil a oni v lete vystúpia na Gothoome. No ale oproti tejto kompilačke dvoch Ep Vorarephilia a Verses of Putridity sa zostava prekopala od základov. Tieto dva zárezy na mršine nahrala kapela iba vo dvojici Raymond Packer ( gitara, spev – ten už ale v kapele nefiguruje ) a Gavin Davies ( bicie ). Súčasnú zostavu tejto sebranky tvoria okrem Daviesa, Ryan Thomas Howes ( gitara ), Charlie Rogers ( basa ) a v splaškových vodách undergroundu známe meno z kapiel ako Desecration, či Extreme Noise Terror – Ollie Jones ( spev ).
Spojenie dvoch Ep do jedného celku je takou predzvesťou nového albumu Morbid Tales of Mutilation, ktorý vyjde v priebehu roka pod značkou Immortal Souls Productions. Čoho sme teda svedkami na tomto disku? V prvom rade sa nás kapela snaží vystrašiť, znechutiť a pripraviť na death metalové zverstvo v Sodomized Intro, ktoré je vážne nepríjemné a pustiť si ho niekde o samote na chate, tak asi vyvolám tých démonov z filmu Evil Dead. Od Cannibal Butcher po Weapons of Mass Decomposition sa na nás valí death metal s
pachuťou echt perverznosti, ale k priblíženiu v akých mantineloch sa pohybujeme si stačí prečítať booklet a kapely, ktorým ďakujú. Je tu teda niečo z Avulsed, niečo z Basement Torture Killings atď. Zvuk je čitateľný, ale napriek tomu znie brutálne. Ako sme začali so Sodomized Intro, tak končíme so Sodomized Outro, ktoré už nie je tak desivým zážitkom ako intro, ale na prekvapenie, skôr pôsobí ukludňujúcim dojmom.
Druhá polovica, teda Verses of Putridity je taká, dalo by sa povedať priamočiarejšia, ten ťah na bránku bez hocijakých intier a medzihier, mne proste šmakuje o čosi viac. Aj skladby mi prídu o čosi silnejšie, predsa len je toto o dva roky mladší bratríček Vorarephilie. A vtedajšia ústredná dvojica už bola zrejme o čosi viac vyhratá. Opäť škoda, že v booklete absentujú texty, rád by som vedel o čom je text skladby Vampire of Düsseldorf. Táto skladba sa mi tak najviac dostala pod kožu, pretože sa nesie vo svižnejšom tempe ako zvyšok Ep. Ešte by som rád vyzdvihol vokál Raymonda Packera, síce som zvedavý ako naspieva nový album Ollie Jones, ale Raymondov vokál, by mohol slúžiť ako dabing k prírodopisným seriálom o párení jazvecov.
Milo, až tak antivegetariánsky pôsobí obal. Je to ako také nahliadnutie do mäsiarskej dielne istého pána Eda Geina. Ako hovorí ľudová múdrosť, jesť sa musí a kedže tu ide o spomínanú vorarefíliu, tak to spôsobí na stravníkov aj ako stimulant. Nám ostatným stačí ten sladký brajgel, vychádzajúci z reproduktorov.
Hodnotenie: 7/10
