Cremation zine XVII pod lupou
júl16

Cremation zine XVII pod lupou

Už sa stáva takmer pravidelnou záležitosťou, že s bránami letných festivalov si otváram vždy aj nové číslo Cremation zinu. Hoci mi najnovšie vydanie pristálo do schránky, objavovalo sa aj v stánkoch na väčších akciách. Cremation zine patrí medzi tlačené časopisy s nepravidelným vydaním, je to čisto UG záležitosť, takže v novinových stánkoch ho nenájdete. V minulom čísle vypomohol s niektorými článkami aj druhý spolupracovník Adam. Toto číslo však dal dohromady len jeden človek – Demon, takže skláňam pomyslený klobúk z hlavy. Nerada by som nasledujúce slová označila ako recenziu na tento plátok, skôr ako širší opis k jednotlivým rozhovorom, k niektorým len krátka kritika, ak vôbec. Začnime teda pekne po poriadku, titulnou stránkou, na ktorú sa dostala česká kapela Solfernus. Nachádza sa tu však aj logo Gothoom festivalu, a v dolnej časti aj ďalšie skupiny, s ktorými spáchal Demon rozhovor. Oceňujem taktiež formát, v ktorom je Creamtion zine urobený. Ide o A5 a poľahky sa dostane aj do väčšej ženskej kabelky (hehe). Ako už bolo samotným autorom niekoľkokrát spomenuté v iných číslach, Cremation zine je hlavne o rozhovoroch a recenziách, ktoré nie sú bodované (mne osobne to je sympatické). Nechýbajú pravidelné rubriky ako je história a filozofia death metalu. V tomto čísle mi trochu chýbala „nová krv“ – čiže nové kapely na slovenskej scéne, snáď sa opäť objaví v ďalšom čísle. Okrem už spomenutého, kde tu narazíte aj na reklamu (napr. Support Underground, Immortal Souls atď.), či zmenšenú verziu plagátov na festivaly (Flesh party, Gothoom, Symbolic). Na začiatku nechýba obsah a príhovor. Ako prvé sa môžete pustiť do rozhovoru s českou skupinou Solfernus, ktorá sa o slovo prihlásila po 12 rokoch s novým albumom Neoantichrist. Dozviete sa prečo mali takú dlhú pauzu, veľa otázok sa samozrejme točí okolo realizácie nového albumu, no načrie sa aj nejaká ta minulosť. Mňa osobne zaujal rozhovor s nemeckou death metalovou skupinou Anasarca. V minulom roku sa vrátili na scénu po dlhých rokoch aj s novým albumom. Priznám sa, že som ich nepoznala, ale hneď po tomto rozhovore som to napravila, takže vďaka za novú obľúbenú skupinu. Aj napriek tomu, že kapela neprináša nič svetoborne nového na poli muziky, pre mňa osobne presne death metal, aký mam rada. Fanúšikovia klasického death metalu na štýl Death, Benediction, Obituary, Entombed, Cannibal a pod., určite venujte tejto skupine aspoň trochu pozornosti. Zastavujem sa pri fotografiách, ako spomienkach z Gothoom Festivalu z minulého roku. Nachádzam sa dokonca na jednej fotke. Na ďalších fotografiách je jeden známy za druhým, veď sme všetci jedna veľká rodina, ako často zvykne hovoriť organizátor. Pripojených je aj niekoľko fotiek hudobníkov. Na ďalšej strane je stručný, no zato výstižný popis programu na Gothoom 2018. Pre mňa ukážka ako má vyzerať dobrý promo text na festival, krátky, stručný, výstižný. V minulom roku odohrali na Gothoome aj Imperium Dekadenz, black metalová úderka z Nemecka. Tento rozhovor mi príde pomerne...

Čítaj ďalej
Report – Gothoom Open Air – 5. – 7. 7. 2018, Revištské podzámčie – Deň tretí
júl16

Report – Gothoom Open Air – 5. – 7. 7. 2018, Revištské podzámčie – Deň tretí

Prebudenie do tretieho dňa festivalu bolo celkom príjemné. Pohľad na zmátorených ľudí, ktorím výdatné nebeské zavlažovanie pripravilo oštaru, bol ale zábavný. Niektorí si vytvorili na sebe izolačnú vrstvu z bahna a takto prečkali výčiny počasia. Každopádne tretí deň už bolo krásne a čakali nás ďalšie veľké mená zo zoznamu. Kedže už som spomínal, že hydina radšej odcestovala na víkend preč, nebolo žiadneho kohúta, ktorý by prebral účastníkov festivalu. Preto prišiel vhod budík thrash metalom. Acid Force som videl po pár rokoch, odvtedy sa udialo niekoľko zmien v zostave, ktoré ale kapelu posunuli na vyšší výkonnostný stupeň. Dôkazom toho je album Atrocity for the Lust. Energiou sršiaci borci prilákali, aj ako prvá kapela dosť ľudí pod pódium, čo hovorí samo za seba. Svoj účel teda splnili. Deadfreight of Soul z Nemecka už takú podporu nemali. Táto modernejšie znejúca kapela, kde je jemne cítiť slamové vplyvy, mala zopár slušnejších nápadov, ktoré zaujali, ale inak sa skôr utápali v priemere. Zhi Ren boli ďalšou kapelou, ktorá mohla potešiť mladšie ročníky. Ja osobne som sa však v ich skladbách strácal. Niektoré pasáže zneli skvele, zato prevažná väčšina znela až smiešne. Ale ak to berieme ako satiru, tak je všetko v cajku. Ak si ale odmyslíme výzor speváka ( Ace Ventura by mu určite závidel košeľu ), tak jeho hlas mal svoju silu. Na poludnie padla voľba na celkom doom metalovú ťažobu menom Soothsayer. Napriek pomalším atmosférickým skladbám, pútal na seba pozornosť spevák, ktorý si odbehol medzi fanúšikov, či lozil po konštrukcií pódia. Inak muzika v poriadku, ale klub by im sedel asi podstatne viac. Poliaci Shodan z Wroclavi boli už iné kafe. Technicky nadupaná trojica chlopakov, hustila do ľudí krkolomné postupy a vyhrávky. Stále rozmýšľam, že som ich už niekedy naživo videl, ale nemôžem si spomenúť kde. Spevák a gitarista Szczepan Inglot je mimochodom členom štýlovo spriaznených bláznov Banisher. Opäť prudká zmena štýlu a na pódium prišla slovenská legenda Lunatic Gods. Aktuálne majú vonku nový album Turiec, z ktorého čosi zaznelo. Utkvela mi v hlave skladba Oriana. Mimo to zazneli aj známejšie veci ako Zbojnícka, Právo prvej pomsty atď. Načierali teda do nádoby ľudovej slovesnosti v kombinácií s metalovým extrémom. Za bicími ich ženie dopredu maestro Marthus ( Cradle of Filth, Inner Fear, Titanic… ). Len jedna výčitka k ich vystúpeniu. Husle sa totálne strácali a neboli takmer vôbec počuť. Keď už sme pri tých legendách našej scény, nasledovali blasfemickí Dementor. Odbehol som si niečo zjesť a vypiť a keď som sa vrátil tak už pomaly končili. Teraz neviem či ja som sa tak zdržal, alebo oni hrali tak krátko. Každopádne aj spomedzi stánkov s občerstvením znel ich bohorúhačský death metal pekelne. Tak...

Čítaj ďalej
Report – Gothoom Open Air – 5. – 7. 7. 2018, Revištské podzámčie – Deň druhý
júl14

Report – Gothoom Open Air – 5. – 7. 7. 2018, Revištské podzámčie – Deň druhý

Prvý deň sme mali úspešne za sebou, ďalšie dva nás čakali. Predsa len o veľa pestrejšie a mne hudobne bližšie. Čo sa vlastne zmenilo v areáli oproti minulému roku? Zas až tak veľa zmien neprebehlo. Pribudlo veselých búdok na vykonanie potreby, stanovať sa dalo už aj priamo v areáli a tak. Samozrejme nechýbali stánky s občerstvením, tradične sa to mlelo pri Hoyasovej vege – Mekke. Z distier nás zásobovali ošatením a hudobným lomozom Bizarre Leprous, Mad Lion, Forensick, Pařát, SMA, Metal Age a dokonca tu bol Army Shop a nejaké zlatníctvo, či šperkárstvo či čo to bolo. Z nejakých osobných dôvodov vypadli Bratislavčania Rust 2 Dust, takže prišlo k malému posunutiu. Rozhýbať naše lemro – telá si dali za úlohu Sodomized Cadaver. Pred časom sa mi ich album ( vlastne kompilácia prvých dvoch Ep ) Verses of Vorarephilia dostal na recenziu, tak som vedel do čoho idem. Za mikrofón sa ale postavila perzóna Ollie Jones ( Desecration, Extreme Noise Terror ) a dala jasne najavo, že nie sú z Anglicka, ale z Walesu. Ďakujem za upresnenie. Ollie behal po pódiu ako nasratý králik a zbytok kapely mu skvelo sekundoval. Po predchádzajúcej celodennej blackovej temnote, mi ich death metal s dávkou kanibalskej lyriky nesmierne chutil. Akurát neviem kam sa vytratil basák, svoj set odohrali iba v trojici. Z mesta perníkov sem dovialo kapelu Dysangelium. Videl som ich už veľa krát, ale od nášho posledného stretnutia už ubehol nejaký čas. Ich koncert som viac – menej vynechal, pretože nie som kyborg a jesť musím. Ale bolo počuť kvalitne odvedený death metalový kolovrátok. Vrátil som sa myslím až na posledný song, zrejme najznámejšiu vec od nich, titulku z prvého albumu Maniachrist. Zostávame v Česku, z Pardubíc sa presúvame do Týnca nad Labem. Kapela Elysium prišla predstaviť svoju podobu kovu smrti s jemnými dotykmi modernejších žánrov. Až tak ma zase nepoložili na lopatky, ale nenechali sa rozhodiť ani tým, keď behom ich setu vypadol prúd. Takže prišiel čas na improvizácie. Improvizáciami myslím napríklad melódiu z A je to. Takže metalová kapela môže pobaviť aj týmto spôsobom. Presúvame sa na východ Slovenska a k jednému z jeho najlepších vývozných artiklov, teda ku kapele Perversity. Sledoval som ich z úzadia, ale tradične zahrali na výbornú, čo za tie dlhé roky na scéne nie je žiadne prekvapenie. Ich vystúpenie by si žiadalo viac fans, ale spara už bolo neúnosná a temné mraky sa už zhromažďovali na Gothoomom. Legenda z Uherského Hradišťa Melancholy Pessimism sa po svojom znovuzrodení rozbehla opäť do prevádzkovej teploty a jedným z vrcholov festivalovej sezóny malo byť vystúpenie na Gothoome. Počasie bolo ale jednoznačne proti. Pred koncertom som hovoril, že určite budú mať...

Čítaj ďalej
Report – Gothoom Open Air – 5. – 7. 7. 2018, Revištské podzámčie – Deň prvý
júl12

Report – Gothoom Open Air – 5. – 7. 7. 2018, Revištské podzámčie – Deň prvý

Už po deviaty krát ( u mňa celkovo siedmy, sranda ako človek vidí na festivale, že starne… ) si dali „dostaveníčko“ pod hlavičkou Gothoomu všetci temniaci z okolia a všetky sliepky a podobná hydina si zbalila caky – paky a odišla na víkend minimálne do susedného okresu, v strachu pred dekapitovaním. Tento rok nás čakala asi najnabitejšia zostava ( to ale tvrdím, každý rok ), ktorú ešte pár dní pred festivalom doplnilo meno legendárnych narkobarónov, pôvodne z Mexika, Brujeria. Mimo toho na súpiske žiarili mená ako Exodus, Vader, Solstafir či Darkened Nocturn Slaughtercult a mnohé ďalšie. Ako už je tradíciou, tak prvý deň patril tomu najpekelnejšiemu čo metalová scéna vyvrhne, teda Black Metal Day. Pôvodná myšlienka tohto dňa bola, aby blackové kapely nehrali za svetla, pretože temno proste patrí k ich hudobnému prejavu. Postupom času sa z toho stal už ale plnohodnotný festivalový deň. Takže poďme na to. Hudobný maratón odštartovali Poliaci Proch. Do black metalového sveta až tak veľmi nevidím, ale ide o pomerne mladé meno na scéne. Na úvod slušná kapela, hnali ich dopredu razantné bicie, ale postupom času sa mi ich set začínal zlievať do monotónnosti. Ozvláštnila ich v jednom songu speváčka, žiaľ jej hlas mi uši veľmi nepohladil. Tak aspoň, že bola sympatická. Myslím, že tri roky trvalo, kým sa brnenská podsvetná legenda Asgard vrátila na pódium Gothoomu. Ich heavy metalová variácia na black metal pritiahla aj celkom dosť ľudí na dostrel hudobných projektilov. Osobne ma potešilo zaradenie skladby Život honory z môjho obľúbeného albumu Elenora: Odhalení jinotaje, ktorý ale ako som si všimol u iných fans, až také nadšenie v dobe vydania nevzbudil. Som iný, za to sa hádam nestrieľa. Apropo gitarista Slavhus sa už menej podobá na Dalibora Jandu, kedže mu vlasy výraznejšie podrástli. Ale skandovaniu sa aj tak nevyhol. V momente ako dohrali Asgard spŕchlo zopár kvapiek a éterom otriasli nejaké hromy, ale aspoň sa prečistil vzduch a dalo sa konečne dýchať. Do Poľska nás opäť zaviedla kapela In Twilight´s Embrace. Zas a znova pre mňa meno čo mi absolútne nič nehovorí, takže som stál pred nimi ako nepopísaný papier. Na moje prekvapenie ma táto banda bavila. Hutný a agresívny black s death metalovou prílohou, bez zbytočných patlanín na tvárach. Nemusím asi veľmi hádať, kto je obľúbencom speváka. Gestá a mimika silne pripomínali istého pána Satyra. Ale zase aj v tvári sa na neho dosť podobal. Konečne sa dostalo aj na kapelu, ktorú mam vážne napočúvanú. Legenda českého temného metalu, Root po minuloročnej absencií spôsobenej tou nešťastnou haváriou na diaľnici, konečne prišla zasadiť smrtiaci úder svojím fanúšikom. Na úvod Festival of Destruction ( to sa ešte len malo stať, ale nech nepredbieham… )...

Čítaj ďalej
Catastrofy – Besnota – Support Underground, 2018
júl04

Catastrofy – Besnota – Support Underground, 2018

Kráčam si to tak úzkym horským chodníčkom v Tiesňavách Malej Fatry, keď ma zaujala nejaká zrejme neprebádaná jaskyňa. Predieram sa kríkmi a raždím do útrob tejto chladnej jamy. Zima až mi chlpy vstávajú, sem tam dajaký stalaktit ( eventuálne stalagmit, nikdy som nevedel, ktorý je ktorý… ). Začínam nadobúdať pocit, že som sa stratil, lenže niekde v diaľke vidím svetlo. Idem za ním v nádeji, že to bude východ, ibaže nie je. Toto svetlo sa mihá a do uší mi dolieha nejaké mrmlanie a čosi ako dopadanie mincí. Skryjem sa za roh a vidím ako si partia podivných, zarastených indivíduí rozdeľuje lup a počíta dukáty. Narazil som na družinu zbojníka Kazimíra. Chvíľu ich sledujem, ale nedávam si pozor a zrazu iba cítim prudkú bolesť na temene. Po chvíli sa mi podarilo zobudiť, vďaka dievčine, ktorá sa nado mnou zohýba a snaží sa mi dať dýchanie z úst do úst. Netvrdím, že mi to je nepríjemné. Otočím svoju hlavu mierne doľava, kde zbadám nasratý výraz samotného Kazimíra. Ajta krajta, to je jeho Anča. Zase úder, tentokrát priamy zásah na oko. Výraz Rockyho po víťazstve nad Apollo Creedom, by mohol opísať tvar môjho kukadla. Podobný úder priamo do tváre je aj nový album zbojníckeho komanda Catastrofy. Okolo tejto kapely je v posledných rokoch veľký humbuk a sú kapelou, ktorá v tomto našom malom uzavretom UG dokázala naozaj niečo. Len tak námatkou, ktorá slovenská kapela dokáže vypredávať kluby? Jasné, niektorým skupinám ľudí začínajú asi ležať v žalúdku, ale čo si budeme klamať, úspech sa neodpúšťa a človek je tvor závistlivý. Ja ich evidujem ale dlhšie, ešte dávno predtým ako sa takto výraznejšie presadili. To ešte spievali po anglicky a myslím, že to bolo Ep Deep Rotten Nation, ktoré sa ku mne dostalo ako prvá vec od nich. To bolo asi osem rokov dozadu. Čo sa vlastne zmenilo oproti debutu Zbojnícky tanec? No rozhodne ubudlo vlasov ( hehe ). Po hudobnej stránke je citeľný rast v technike a potreba experimentovať. Rozumej, je tu cítiť viac folklórnych elementov, až k nim možno budeme môcť pricapiť nálepku folk / thrash. Ale po poriadku. Borisovo zaškriekanie a rúti sa proti vám na koči plnom pandúrov úvodná rezanica Špinavá hra. Tá ma až taký rock n rollový nádych a patrí ku skladbám so zbojníckou tematikou. Čiže srší vtipom. V podobných témach sa motá aj nasledujúca Príručka mladých zbojníkov, ktorá už bola zverejnená pred vydaním ( spolu s A.D.A.B – opäť vtipný song o zbojníkoch a ich starostiach a radostiach a o čosi vážnejšie Len slová a Morava ). Najsilnejšie songy by som ale hľadal pod názvami Hurá, vojna!, Habaďúra a už zmienená Morava. Hurá, vojna! sa zaoberá...

Čítaj ďalej
Na cestách rámusu – part II.
júl03

Na cestách rámusu – part II.

Dlhé roky som sľuboval mojim bratom v hudobnom lomoze spoza rieky Moravy, že moju slušne tvarovanú prdel dotrepem na Antitrend, ale až do tohto roku sa mi tam nejak nedarilo dostať. Uzrel však dátum 23. jún ako to hriešne jablko v rajskej záhrade a kedže sa tam tento rok chystali predniesť svoje lovesongy z kafilérnych zákutí hlohoveckí Craniotomy, tak som sa teda vydal na nie až tak dlhú cestu do Žabčíc pri Brne. Oproti osem a viac hodinovým cestám, boli cca dve hodinky strávené cestou na tento už kultový jednodňový fest rýchle, ako nejaký song od Agathocles. Sedieť v jednej z hlohoveckých pivární, chlípať tam kofolu a trpieť divný pohľad barmanky, znamenajúci nechápavosť z môjho činu nepiť zlatistý mok, trval celkom dlho. Ale iba do momentu, kým neprišiel mäsiarsky dostavník, kde som už mal rezervované miesto v tzv. koterci alebo trucovni. Teda miesto, kde som súčasťou nástrojov pekne v rohu, aspoň som si teda cestou späť mohol pokojne zdriemnuť. Roman si pozbieral zvyšok kapely sťa handra nabitá statickou elektrinou čiastočky prachu a pneumatiky už mohli driapať cestu. Teda ešte si podaktorí členovia dali zastávku vo večierke v Leopoldove, kde si zobrali šalát, ktorý farbou pomaličky začínal pripomínať paletu akademického maliara a éterom sa začínali šíriť nepotvrdené správy o salmonelóze. V nemocnici zatiaľ nikto neskončil. Nikto, aspoň nie z tohto dôvodu, ale k tomu sa dopracujem. Tradične v aute hralo to najzhovadilejšie čo magič dal. Nejaký hard bass, ktorý jemne vyhadzoval auto z jedného pruhu diaľnice do druhého až po nesmrteľnú hitovku od Aqua – Barbie Girl. Za zvuku týchto agresívnych, prevažne undergroundových tónov sme sa dostali k maličkým moravským dedinkám, kde nás navigácia ( alebo skúsenosti navigátora, ktorý poznal skratku… haha ) naviedli krížom cez pole. No, k tomu dodám iba to, že v moravských luhoch a hájoch sa celkom dosť darí zajacom. Evidentne sa premnožili, mršky. Hnali sme pred sebou, smer Žabčice, asi stádo týchto ušatých potvôr. Že sa dostávame k areálu, kde to smrdí grindcorom, nám dali na vedomie dve slečny, ktoré vypúšťali svoje močové tekutiny uprostred námestia. Ako privítanie rozhodne milé. Na placi nás už čakalo hafo známych tvárí a postáv. Menovať netreba, niektorí už boli v nadpozemskej nálade, ale tak to má byť. Dorazili sme zrovna v momente, keď si to rozdávali na pódiu domáci šialenci Mincing Fury and G.C.O.Q.D. Ako správna domáca kapela, pritiahli veľa hláv a ja osobne mám ich muziku úprimne rád. Ale čo mám ešte radšej je ich show, kde lieta vzduchom, váľa sa po zemi atď., naozaj všetko. Nasledujúci Cytotoxin, ako headliner, taktiež hanbu neurobili. Týchto rádioaktívnych nemeckých uctievačov Černobyľskej katastrofy, som videl už po piaty krát a nemám k...

Čítaj ďalej