Recenzia – Bloodcut – The old cemetery stories – Support Underground – 2017
júl10

Recenzia – Bloodcut – The old cemetery stories – Support Underground – 2017

Pamätníci, aj mladšie generácie určite poznajú švédsku kapelu GRAVE a ich album s názvom „Into the grave“ alebo „Back from the grave“! To bola moja prvá asociácia, keď som uvidela cover slovenskej kapely Bloodcut. Bude to však asi predovšetkým kvôli podobnosti tém tejto skupiny s Bloodcut. Aké príbehy teda rozpráva martinský Bloodcut? Hnilobné, prašivé, temné, s atmosférou zo záhrobia, cintorínov a predovšetkým old school death metalové. Poslednú menovanú hudobnú škatuľku spĺňa Bloodcut v tom najlepšom zmysle slova, presne takto si predstavujem, že má old school death metalová kapela znieť! K histórii kapely sa veľmi vyjadrovať nebudem, povedal to za mňa už Janek v nedávnom rozhovore pre MetalExpress. Zaujímavosťou je, že album nahrali v podstate len dvaja ľudia. Janek na gitare a vokály, Slavek na bass gitare, bicie boli naprogramované. Debut tvorí sedem skladieb a pridané sú aj štyri, z dema s názvom „Remains of the decaesed“. Nosič aj so skladbami z dema má dohromady len 37 minút (36:55 aby som bola presná). V podstate sa vďaka pridanému demu dajú sklady pekne porovnať. Nedá sa však povedať, že bol medzi nimi štýlový alebo výrazný zvukový posun, práve naopak, pekne do seba zapadli. O zvuk sa postaralo štúdium SPK v Badíne. Ako inak, práca odvedená na jednotku. Dovolím si spomenúť hlavne dva aspekty, ktoré považujem sa silné stránky Bloodcut – spev a bass gitaru. Pre mňa osobne má práve bass gitara výborný zvuk, dominantné postavenie, je výrazná a to sa mi do celkového vyznenia hudby veľmi ráta. Dodáva dielu hrubosť, hutnosť, tú správnu valivosť. Je libo texty? Musím vás sklamať, ale ich tvorca sa rozhodol ich neumiestniť do bookletu (dôvod nájdete v rozhovore). Našťastie je však všetko dobre rozumieť a s tým prechádzam k druhej pre mňa silnej stránke nahrávky, čiže spevu. Frázovanie je výborné, takže absencia textov až natoľko nevadí. Nakoľko skupina tento rok ohlásila spoluprácu s novým spevákom, som zvedavá ako si s jednotlivými skladbami poradí. Keď old school, nemôže chýbať intro. Nie sú to však žiadne ukážky z hororu, požičané z filmu. Úvodná skladba má názov „Opening the coffin“, čiže v preklade – „Otváranie rakvy“. Mne osobne tento úvod, podotýkam bez spevu, naozaj evokuje pomalé otváranie náhrobku. Zároveň vás hneď uvedie do deja, do príbehu. Druhá skladba sa už rozbieha v rýchlejšom tempe a rozpráva o „podivných rodinných tajomstvách“. Veľmi živo a zapamätateľne na mňa pôsobí tretia skladba, na rozdiel od štvorky, ktorá začína ťažkými gitarovými riffmi. Šiesta pieseň s názvom „We are zombies“ mi z nejakého dôvodu pripomenula klasikov ako Benedition už spomínaných Grave alebo Master. Debut uzatvára skladba „Flesh Eaters“ a plynulo sa prechádza na skladby z dema. Nedá mi nespomenúť aj cover nosiča, ktorý vyrobil...

Čítaj ďalej
SWRAB má novú nahrávku!
júl08

SWRAB má novú nahrávku!

Martinská dvojčlenná grindcore kapela SWRAB len pred niekoľkými dňami oznámila vydanie novej nahrávky. Nové dielo ešte nemá oficiálne meno, resp. podľa všetkého bude mať eponymný názov „SWRAB“. Nové veselé skladby nájdete zatiaľ v digitálnej podobe na stránkach Bandzone. Kapela sa k opisu jednotlivých skladieb vyjadruje na svojich FB stránkach nasledovne: „tri skladby sú inšpirované filmom Marečku podejte mi pero, to sú také krátke prdy pomedzi normálne pesničky. no a štyri normálne pesničky pojednávajú o nutnosti toaletného papiera, ďalej o nebezpečnej situácii na cestách a smrteľných dopravných nehodách, o šialených mikróboch a vplyve liekov a posledná o tom, že na strome môže visieť kadečo, teda aj torzo ľudského tela :-)!“ Ak teda máte radi klasický hopsajúci grindcore so slovenskými textami, novú nahrávku si určite vypočujte. Linky na kapelu: https://www.facebook.com/pg/swrabsk/ http://bandzone.cz/swrab Staršia...

Čítaj ďalej
Rozhovor – Bloodcut – „Som naozaj veľmi rád a je mi veľkou cťou patriť do stajne Support Underground !!!“
júl06

Rozhovor – Bloodcut – „Som naozaj veľmi rád a je mi veľkou cťou patriť do stajne Support Underground !!!“

Ako možno z nadpisu vydedukovať, kapela Bloodcut je jednou z troch slovenských death metalových kapiel v stajni Support Underground. Hoci všetky tri spomínané kapely (Disconsolate a Mordum) sa radia k death metalovej škatuľke, Bloodcut je zjav na našej slovenskej scéne naozaj unikát. Nedá sa povedať, že by v súčasnosti fungovala u nás kapela podobného vyznenia, old school death metal s veľkými písmenami a doslova. Takže ruku na srdce! Počuli ste už nové CD kapely Bloodcut – „The old cemetery stories“? Ak nie, a máte radi tento štýl, určite to čo najskôr napravte. Dnes sme však pre vás prichystali bližšie zoznámenie s touto kapelou. Na rozhovor sa podujal Janek, gitarista skupiny, za čo mu patrí odo mňa veľká vďaka :). Na začiatku by som rada načrela do histórie Bloodcut. Trochu nám prosím priblíž vznik skupiny. Podľa všetkého si s celým nápadom došiel práve ty? Ahoj, v prvom rade velikánska vďaka za tento rozhovor a za možnosť prezentovať Bloodcut na Metalexpresse. No s nápadom založiť kapelu prišiel basák Slavek. V lete 2015 sme sa stretli na jednom malom miestnom festivale, kde sme kecali o kadečom možnom, tak ako to medzi kamarátmi býva, a pri tejto debate som mu spomenul že mám dosť veľa riffov, ktoré sa nehodia do môjho veselého grindcore kabaretu Swrab, pretože sú proste death metalové. Slavek okamžite navrhol aby som ich dal dokopy, spravil k nim bicie a dal mu ich na vypočutie, že spravíme death metalovú kapelu. Za pár dní sa tak aj stalo, prvá skladba „Cemetery Party“ bola na svete, Slavovi sa moc páčila a vrhli sme sa na skúšanie :-). Pomerne rýchlo sme dali dokopy 4 skladby, ktoré sme v decembri 2015 zvečnili na našej prvej nahrávke „Remains of the Deceased“. So skúšobňou a vôbec vecami ohľadom kapely nebol problém, takže práca išla naozaj od ruky. Váš debut vydal Support Underground. Poznáte sa s Koníkom aj osobne? Oslovil si ho ty alebo si Bloodcut našiel on sám? Som veľmi rád a veľmi vďačný za príležitosť, ktorú nám Koník ponúkol. Osobne sa s ním poznám len cez sociálnu sieť, naživo sme sa zatiaľ nikdy nestretli. Ja som Koníka kontaktoval asi niekedy na jar/leto 2016 a kupoval som si pár cedečiek, ktoré vydal. Pri tejto príležitosti sme sa bavili o kadečom možnom, no a ja som mu spomenul, že máme kapelu a bol by som veľmi rád, keby si našu tvorbu vypočul. Koník bol z nahrávky „Remains…..“ nadšený a pomerne rýchlo ponúkol vydanie našej muziky. Úprimne sa priznám, po jeho ponuke som mal ešte dlho husiu kožu a neskutočné vzrušenie a rozčarovanie. Na základe prvej nahrávky dostať ponuku na oficiálne vydanie, navyše mladej kapely bez mena na...

Čítaj ďalej
Mordum – „And what is the truth?“- Support Underground – 2017
jún29

Mordum – „And what is the truth?“- Support Underground – 2017

Porozprávam vám môj príbeh o Mordum, ktorý bude zároveň krátkym úvodom do ich histórie. Skupina sa sformovala v roku 1991 v Košiciach a hneď po odohraní prvých koncertov získavala samé kladné ohlasy. V časoch ich najväčšej slávy (MC demo s názvom Systems – 1995) som bola ešte len malá školáčka a v čase, keď kapela zdanlivo (kto by bol vtedy tušil, čo bude v budúcnosti) ukončila svoju cestu „Destroy Future“ (2000) sa ku mne predierali pomaly z východu Slovenska informácie. Realita bola taká, že hoci „Systems“ mi niekto dal vypočuť na svojom walkmane, aj to len tak na ochutnávku pár skladieb, po roku 2000 som už o Mordum nepočula. Vo víre vtedajších kapiel som na nich, priznám sa, úplne zabudla. Prišiel začiatok roku 2015 a s ním kniha Monstronomicon. Pospomínala som si na mnohé zabudnuté mená a keďže v knihe bola veľká časť venovaná práve Mordum, začala som pátrať. Vtedy som ešte netušila, že dva roky predtým (2013) došlo k opätovnému sformovaniu, dokonca pôvodnej zostavy, ktorá avšak dlho nevydržala (viac v rozhovore). Našťastie sa mikrofónu aj gitary ujal death metalom ošľahaný Ľubo Lokša (Contempt) a mohlo sa začať makať na nových skladbách. Skupina odohrala v tejto zostave aj niekoľko koncertov, jeden z nich som mala možnosť vidieť. Je tu rok 2017, február a s ním aj debutový album Mordum. Po dvadsiatich šiestich rokoch sa podaril plnohodnotný full album s názvom „And what is the truth?“ Pod krídla si Košičanov zobralo vydavateľstvo Support Underground a rozširuje po Disconsolate svoj doteraz prevažne thrash sortiment kapiel o druhý death metalový spolok. Nahrávka vás prevedie 41 minútami a desiatimi skladbami. Hudobne ide o death metal v staronovom šate, aby som to vysvetlila. Nahrávka má prvky old school death metálu, no nájde sa tu množstvo technických momentov, či využitie elektroniky („Rise of the drones“). Pri prvom počutí ma trochu zarazil zvuk. Na živom koncerte sa mi zdal byť dokonca lepší. Zo začiatku sa mi zdal ako keby „zahmlený“, všetky nástroje sami zdali byť v pozadí, okrem spevu. Po druhom vypočutí mi ten zvuk pripadal prirodzený a práve tento element podľa mňa pridáva na klasickom death metalovom vyznení. Album začína „klasicky“, čiže hororovým introm, nasleduje hudobná časť, ktorá je opäť ukončená outrom. Gitarové pískačky napríklad v skladbe „And what is the truth“? mi veľmi pripomenuli klasikov ako Morbid Angel, či Vader. Siedma skladba s názvom „Lord of War or Peacemaker” sa nesie v pre mňa klasickom rýchlom death metalovom tempe a lá Cannibal Corpse a pod. Až do jazzu idúca gitarová vyhrávka sa nachádza v poslednej skladbe „The darkness of altars“, ktorá by bez tohto zaujímavého konca vyznela fádne. Toto je niekoľko príkladov. Môj osobný...

Čítaj ďalej
Recenzia – Poetry in Telegrams – Melancholy – EP – MY POINT RECORDS – 2016
máj28

Recenzia – Poetry in Telegrams – Melancholy – EP – MY POINT RECORDS – 2016

Hoci album nepatrí medzi novinky z tohto roku, práve kvôli závalu nových počinov sa mi podarilo k nemu prepracovať až v týchto dňoch. Johny Stefeček rozdelil svoj projekt – „poéziu v telegramoch“ na tri časti, alebo ak chcete na trilógiu. Predmetom tejto recenzie je záverečná kapitola s názvom Melancholy. EP vyšlo na sklonku jesene a zimy, kedy sa na nás naozaj valí melanchólia, príhodnejšiu dobu už len ťažko vymyslieť. Na projekte sa zúčastnil za bicími Paul Ortiz z Veľkej Británie a so saxofónom vypomohol Jørgen Munkeby z Nórska (aj Shining). Čo nám stihne povedať Johny Štefeček za 17 minút vo svojich telegramoch a dá sa vôbec za 17 minút príbeh, hoc i v telegrame uzavrieť? Nahrávanie, mix, mastering si zobral pod palec uznávaný pánko – Roland Grapow. Nahrávka má k tomu zodpovedajúci zvuk. Jediné, čo mi trochu vadí je zvuk bicích, je to však asi otázka vkusu. Hodil by sa mi viac trochu valivejší, hutnejší zvuk. V úvodnej skladbe „Breathing“ sa nám predstavuje spočiatku len saxofón samostatne, až neskôr sa pripájajú gitara, spev, bicie a príbeh sa môže začať. Využitie saxofónu v prvej skladbe bolo naozaj dobrou voľbou, dodáva to na zaujímavosti celého projektu. Druhá skladba s názvom „Relationship Dynamics“ pre zmenu neobsahuje žiadny spev, je to inštrumentálka. Trojka s názvom „If“ trochu pridáva na melanchólii, aspoň z môjho pohľadu tu cítim akýsi nepokoj. Prichádza uzatvorenie trilógie, aj celého EP v podobe štvrtej skladby s názvom „Bulgakov“. Hoci v skladbe sa spieva – „circle is closed“ (čiže kruh je uzavretý), nestretnete sa tu s pompéznosťou uzatvorenia. Či je to na škodu ťažko povedať. Možno trochu výraznejšie uzavretie by predsa len nebolo zlé. Väčšina skladieb sa nesie v stredných tempách, Johny spieva len s čistým vokálom, čiže ak očakávate aj murmur, toho sa tu nedočkáte. Nájdete tu veľa melódii, zaujímavé nápady a ako som už spomínala, saxofón dodáva tu správnu dávku melanchólie, pripomenutie si aj jazzu, no v podaní Poetry in telegrams nadobúda iný rozmer. Hudba mi pripomenula trochu Leprous, či podobne progresívne ladené spolky pre tých, ktorým by nestačili vyššie uvedené charakteristiky. Prebal albumu sa nesie v podobnom duchu, ako celá trilógia, poviem to v stručnosti – v jednoduchosti je krása! Niekedy stačí len jeden malý obrázok, aby sa vyjadrila myšlienka a to sa autorom coveru podarilo. Aj napriek tomu, že Johnymu je dobre rozumieť, trochu mi chýbajú texty. Vzhľadom na to, že ide o EP, nech je mu tento malý nedostatok odpustený :). Vo svojom žánri ide o kvalitný počin a dúfam, že sa od Johnyho a jeho vždy zaujímavých hostí dočkáme aj tento rok nejakej novinky. Hodnotenie...

Čítaj ďalej
Rozhovor – Gloom – „nový album je takým druhom očisty“
máj24

Rozhovor – Gloom – „nový album je takým druhom očisty“

Na scéne sa v tomto roku opäť po dlhšom čase objavuje slovenská kapela Gloom z východného Slovenska, nie len s jedným songom, rovno s celým albumom. Skupina sa na našej scéne prezentuje hudobnou produkciou, ktorá nie je natoľko častá, hrajú melodický gothic metal. Akú má tento spolok minulosť, prítomnosť a čo plánujú do budúcnosti, no aj o iných veciach som sa porozprávala s bubeníkom GLOOM – Radoslavom. Poviem to takto: Sú niektoré veci, ktoré ma zaujímajú možno viac ako by mali, hoci nie sú v skutočnosti dôležité a to sú názvy kapiel. Niektoré sú zaujímavé svojou originalitou, iné príbehom, ako sa k nim skupiny dostali atď. Ako to je vo vašom prípade? Kapiel s názvom Gloom je na svete pomerne veľa. Prečo ste si teda vybrali práve takéto pomenovanie? Ahoj,si asi prvá ktorá sa nato pýta, takže tu je malý príbeh. Na prvom oficiálnom deme INSEPULTUS (čo bola moja prvá kapela) s názvom Incomprehensible Appearance z roku 1993 sa nachádzala aj skladba Extraordinary Gloom. Slovíčko GLOOM sa mi veľmi páčilo, keď som niekedy okolo roku 2000 rozmýšľal o nazve môjho projektu, tak som si ho vlastne zobral z tej skladby. Myslím že pred 17 rokmi nebolo veľa kapiel s týmto názvom, ale popravde povedané, nejak som sa nad tým veľmi nepozastavoval. Slovo sa mi hodilo do konceptu a nebolo v tých časoch nejako používane ako názov kapely pokiaľ viem… ono je vždy ťažké prísť s niečim originálnym celkovo… Váš posledný album má názov Catharsis. Toto slovo pochádza z gréčtiny a znamená doslova „očista“. Má pomenovanie aj nejaký skrytý význam smerom k albumu alebo hľadám psa tam, kde nie je zakopaný? Áno, nový album je takým druhom očisty…texty sú vlastne mojou doménou a vlastne ide o môj svet, moje melancholické spovede a boj s odvrátenou stranou života za posledných 10 rokov…teda časom, ktorý bol medzi rozpadom a znovuzrodením GLOOM… Posledný full album ste vydali v roku 2006. Prečo sme museli čakať na nová Gloom ďalších 10 rokov? Čo sa všetko udialo? Asi v polovici roku 2006 sa kapela rozpadla kvôli názorovým nezhodám. Ja už som v kapele nepôsobil, lebo som na pár mesiacov bol pracovne v zahraničí a chlapci odohrali s náhradným bubeníkom ešte pár akcii v Poľsku. Bohužiaľ ľudský faktor zlyhal a tak sa kapela pomaly rozpadla. Osobne som si chcel dať menšiu pauzu, keďže som chcel žiť rodinným životom. Počas tých rokov som sa pokúsil o nejaký comeback, ale definitívne som to uzavrel v roku 2008. Trvalo to potom dlhší čas, pretože musel nastať správny čas, aby som sa zasa venoval hudbe. Potreboval som hlavne spoľahlivých ľudí…niekedy v 2014 sme sa dali dokopy s gitaristom Igorom a začali...

Čítaj ďalej