Report – Mikulášska Tancovačka vol. 11 – Randal Music Club – 14.10.2017
okt21

Report – Mikulášska Tancovačka vol. 11 – Randal Music Club – 14.10.2017

Mikuláš je síce až o dva mesiace, no do bratislavského Randalu prišiel o niečo skôr. Však prečo si neurobiť tento sviatok trochu netradične v októbri? Hoci v časoch dávnejších bola Mikulášska Tancovačka spojená aj s nejakým tým darčekom pre návštevníkov koncertu (nezabudnuteľná bola napr. v už neexistujúcej Oblude), tento rok by to bolo naozaj trochu pritiahnuté za hlavu. Táto, hoc milá aktivita ČAD-u dnes odpadla. Ako je už zvykom, okrem kapely ČAD sa udalosti zúčastňujú aj prizvaní hostia. Pôvodne tu mali vystúpiť Depresy, na ktorých sa asi mnohí tešili, no žiaľ kvôli zdravotným problémom sa nezúčastnili. Organizátorom sa našťastie podarilo zohnať adekvátnu náhradu. Počas tohto večera sme teda mali možnosť vidieť samozrejme okrem ČAD-u, Me against all z Bratislavy, skupinu Morna z Dubnice nad Váhom a Human Humus až z Popradu. Večer otvorili Me against all, o ktorých existencii som až do tohto večera veľmi nevedela a tak som bola zvedavá, ako sa mi na prvé počutie bude ich hudba pozdávať. Priznávam, že na ich vystúpenie som išla bez predsudkov a bez podkladov. Tento prístup je však aspoň podľa mňa niekedy lepší. Po koncerte som si kapelu trochu preklepla a zdá sa, že sa im darí so svojou hudbou preraziť. Avšak späť k nášmu večeru. Chalani hrajú svižný HC-punk rock,smerujúci až do death coru, ktorý ma na začiatok poriadne nakopol. Hlavnou doménou celej kapely je spevák, ktorý má výrazný vokál a presvedčivý prejav. Asi najviac z kapely komunikuje s divákmi a je najmenej statický. Dokonca zbehol aj k nám smrteľníkom pod pódium. Ľudia sa však ešte len dostávali do varu, pretože okolo speváka sa vytvoril v úctyhodnej vzdialenosti kruh a všetci len civeli. Chalani odohrali asi 30 – 40 minútový set, ktorý bol poznačený na Randal aj celkom dobrým zvukom, takže na úvod spokojnosť! Morna je slovenská progressívna death metalová kapela, ktorá vystrelila na našej scéne ako raketa. Doslova všetkých zrovnala svojim výborným albumom Nuisance, za ktorý dostala FM_Music Awards. Hoci sa v Bratislave a okolí vyskytli už mnohokrát, nemala som na nich šťastie. O to viac som sa tešila na ich dnešné vystúpenie. Pred pódiom sa zhromaždilo slušné množstvo ľudí, klub sa začal pomaly zapĺňať. Chalani z Morny vyzerajú veľmi skromne, žiadne veľké frázy, žiadna prehnaná show. Trochu mi svojim image a relatívne mladíckymi zjavmi pripomínajú chalanov z Leprous. Ľudia, ktorí sa nachádzali v mojom okolí sa už koncertu tejto kapely zúčastnili neraz. Presne totiž vedeli, kedy mávať rukami, kedy si pohmkávať melódie. Pre mňa osobne výborné vystúpenie, výborné výkony všetkých muzikantov, naozaj dobre sa mi počúvalo celý koncert. Samozrejme, odzneli skladby z už spomínaného albumu Nuisance, no aj staršie kusy z Tale of woe a dokonca aj...

Čítaj ďalej
Recenzia – Attack of rage – Dogma – Bizarre Leprous Production – 2017
sep18

Recenzia – Attack of rage – Dogma – Bizarre Leprous Production – 2017

Po dlhšom čase od vydania posledného full-albumu z roku 2011 (Sväté zlo) sa v tomto roku hlási k slovu grind-core stálica z Bánoviec nad Bebravou – Attack of Rage (ďalej len skrátene ako AoR). Bol to dlhšie očakávaný album, takže správa o jeho dokončení a vydaní naozaj potešila, a určite nie len mňa. Súčasná zostava sa skladá z ostrieľaného štvorčlenného jadra – Hoyas (bicie), PtR (gitara), Daniel (Bass gitara) a Michal (spev). Členovia AoR pôsobia aj v iných spolkoch (Depresy, Craniotomy, Embolism), takže ide naozaj o vyhratú partiu hudobníkov. Pred rokom zo skupiny z rodinných dôvodov odišiel Bebo (druhá gitara), ktorý v AoR pôsobil 15-rokov. Toto uvádzam len z toho dôvodu, že na poslednom albume ste mohli počuť ešte dve gitary. So stratou sa kapelníci vysporiadali a vo štvorici stvorili plnohodnotné dielo skazy s názvom „Dogma“. Páni si na nás pripravili pol hodinu hudobnej smršte v desiatich skladbách. Dĺžka piesní variuje, od dvoch, až do takmer štyroch minút. Začína sa však zľahka, introm, ktoré je predohrou pred titulnou skladbou „Dogma“ a smršťou, ktorá nasleduje! V tejto skladbe je spev výrazne podporovaný melodikou gitary a celkovo gitara tu tvorí linky, ktoré sa vám vyslovene zaryjú do hlavy. Ide naozaj o kúsok, ktorý si zaslúži robiť zástupcu celej novinky. Klasickou grind-core vypalovačkou, aspoň podľa mňa je nasledujúca „Stratený v klamstve“. Pieseň „Dvere k minulosti“, v druhej časti prechádza až do temných HC, ťažkých tónov. Mne osobne sa textovo aj hudobne asi najviac páči „Neviem kde je koniec“. Kompozične ide síce o jednoduchšiu skladbu ako napríklad „Dogma“, no je podľa mňa veľmi úderná a veľa v nej robí vokál. Nebudem vám však prezrádzať ďalšie detaily k jednotlivým trackom, nakoniec každý môže hudobné prevedenie hodnotiť a cítiť odlišne. Asi netreba zdôrazňovať, že dlhodobé účinkovanie všetkých zúčastnených pánov v hudobnej sfére sa samozrejme podpisuje na kvalite, od bicích, cez gitaru, až po basgitaru. Všetko je sprevádzané zrozumiteľným vokálom, niekedy je potrebné sa viac započúvať, no vo väčšine skladieb nie sú texty v ruke vôbec potrebné. Vrásky na čele mi robí len zaškatulnovanie, či sa AoR prikláňajú viac k Amerike, či k severu. Myslím si, že vplyvy je cítiť z oboch strán a preto túto tematiku nie je potrebné až tak riešiť. Každý tu totiž nájde niečo z Napalm Death, aj niečo z napríklad z Rotten Sound. Zvuk je samostatnou kapitolou! Skúste si vypočuť AoR a potom dať do prehrávača inú grind-core slovenskú kapelu (nič v zlom). Nech sa na mňa nikto nenahnevá, ale ten rozdiel je veľmi dobre počuteľný. Všetko vyladené do najmenších detailov, všetky nástroje vyrovnané, krištáľovo čisté, no nepôsobiace umelo. Tento masakrálny zvuk je zásluha štúdia Blast Production z Čiech. Texty u...

Čítaj ďalej
Rozhovor – Bloody Redemption – „Každý z nás do nahrávky dal maximum….“
aug23

Rozhovor – Bloody Redemption – „Každý z nás do nahrávky dal maximum….“

Bloody Redemption je kapela z Revúcej, ktorá sa upísala old school death metalu. Práve v týchto chvíľach už majú za sebou koncert v Banskej Bystrici, kde odohrali ako predkapela Vital Remains, a to už je niečo! V tomto roku im vyšiel debutový album u českého vydavateľstva Support Underground, o ktorom ešte na našich stránkach bude reč, kolega Mrkva chystá recenziu! Dovtedy si môžete o živote, začiatkoch aj ďalších útrapách a úspechoch tejto kapely prečítať na našich stránkach. Na pomerne dlhý rozhovor sa podujali až traja zo štyroch členov, za čo im jednak ďakujem a zároveň vám všetkým oznamujem, že je to historicky prvá skupina na stránkach MetalExpressu, kde mi odpovedali až traja hudobníci! Začnem rovno s mojou obľúbenou otázkou a tou je názov. Ako vznikol a prečo pomenovanie kapely Bloody Redemption? Maťo: Ahoj, ja som kedysi pracoval spolu s Jožom v jednej nábytkárskej firme v Revúcej a po pri práci sme stále vymýšľali kadejaké gore názvy, básnicky a podobne. Bolo to obdobie kedy sme začali aj spolu hrávať a formovať Bloody Redemption. Názov napadol mňa, keď sme prenášali jednu skriňu :D, Jožovi sa to pozdávalo a tak sme ostali nejako pri tom, že kapela sa bude volať takto. Inak tam sa zrodili aj názvy niektorých songov :). Falusoid: Rád spomínam na to obdobie. Bola to sranda aj napriek ťažkej práci :) Kedy, ako a na koho impulz vlastne vznikla skupina? Prečo ste sa rozhodli, že budete hrať práve klasický death metal? Bolo to spontánne alebo ste mali jasnú predstavu? Maťo: Niekedy v roku 2011 som chcel začať hrávať opäť v skúšobni a nie len tak doma pre seba, a tak som oslovil jedného kamoša gitaristu, či by sme nedali dokopy nejaké covery a nešli si len tak sem tam zahrať, alebo zadžemovať. Jožo vtedy bubnoval v punkovej kapele „Na smiech“ a ponúkol sa, že by nám rád hral do toho bicie. Ten gitarista nejako už nemal čas a tak sa ma Jožo opýtal, či nemám zložené nejaké vlastné veci, že tie by sa mu predsa len lepšie hrali na bicích a ja som niečo pozliepané mal už dávnejšie, tak som to oprášil a začali sa postupne rodiť prvé songy. Potom ma oslovil bubeník Dumi, ktorý kedysi v Revúcej hrával dosť dlhú dobu, že by sa chcel k tomu vrátiť a kúpiť si bicie, lebo počul, že niečo hrávame. Tak slovo dalo slovo a začiatkom roka 2012 sme začali cvičiť traja spolu tak, že Jožo prebral post speváka a gitaristu. samozrejme sme potrebovali basáka a asi v 2013 som sa spoznal s Maňom, ktorý ma oslovil, že by to rád s nami skúsil. Hneď na prvej skúške som cítil, že...

Čítaj ďalej
Recenzia – Bloodcut – The old cemetery stories – Support Underground – 2017
júl10

Recenzia – Bloodcut – The old cemetery stories – Support Underground – 2017

Pamätníci, aj mladšie generácie určite poznajú švédsku kapelu GRAVE a ich album s názvom „Into the grave“ alebo „Back from the grave“! To bola moja prvá asociácia, keď som uvidela cover slovenskej kapely Bloodcut. Bude to však asi predovšetkým kvôli podobnosti tém tejto skupiny s Bloodcut. Aké príbehy teda rozpráva martinský Bloodcut? Hnilobné, prašivé, temné, s atmosférou zo záhrobia, cintorínov a predovšetkým old school death metalové. Poslednú menovanú hudobnú škatuľku spĺňa Bloodcut v tom najlepšom zmysle slova, presne takto si predstavujem, že má old school death metalová kapela znieť! K histórii kapely sa veľmi vyjadrovať nebudem, povedal to za mňa už Janek v nedávnom rozhovore pre MetalExpress. Zaujímavosťou je, že album nahrali v podstate len dvaja ľudia. Janek na gitare a vokály, Slavek na bass gitare, bicie boli naprogramované. Debut tvorí sedem skladieb a pridané sú aj štyri, z dema s názvom „Remains of the decaesed“. Nosič aj so skladbami z dema má dohromady len 37 minút (36:55 aby som bola presná). V podstate sa vďaka pridanému demu dajú sklady pekne porovnať. Nedá sa však povedať, že bol medzi nimi štýlový alebo výrazný zvukový posun, práve naopak, pekne do seba zapadli. O zvuk sa postaralo štúdium SPK v Badíne. Ako inak, práca odvedená na jednotku. Dovolím si spomenúť hlavne dva aspekty, ktoré považujem sa silné stránky Bloodcut – spev a bass gitaru. Pre mňa osobne má práve bass gitara výborný zvuk, dominantné postavenie, je výrazná a to sa mi do celkového vyznenia hudby veľmi ráta. Dodáva dielu hrubosť, hutnosť, tú správnu valivosť. Je libo texty? Musím vás sklamať, ale ich tvorca sa rozhodol ich neumiestniť do bookletu (dôvod nájdete v rozhovore). Našťastie je však všetko dobre rozumieť a s tým prechádzam k druhej pre mňa silnej stránke nahrávky, čiže spevu. Frázovanie je výborné, takže absencia textov až natoľko nevadí. Nakoľko skupina tento rok ohlásila spoluprácu s novým spevákom, som zvedavá ako si s jednotlivými skladbami poradí. Keď old school, nemôže chýbať intro. Nie sú to však žiadne ukážky z hororu, požičané z filmu. Úvodná skladba má názov „Opening the coffin“, čiže v preklade – „Otváranie rakvy“. Mne osobne tento úvod, podotýkam bez spevu, naozaj evokuje pomalé otváranie náhrobku. Zároveň vás hneď uvedie do deja, do príbehu. Druhá skladba sa už rozbieha v rýchlejšom tempe a rozpráva o „podivných rodinných tajomstvách“. Veľmi živo a zapamätateľne na mňa pôsobí tretia skladba, na rozdiel od štvorky, ktorá začína ťažkými gitarovými riffmi. Šiesta pieseň s názvom „We are zombies“ mi z nejakého dôvodu pripomenula klasikov ako Benedition už spomínaných Grave alebo Master. Debut uzatvára skladba „Flesh Eaters“ a plynulo sa prechádza na skladby z dema. Nedá mi nespomenúť aj cover nosiča, ktorý vyrobil...

Čítaj ďalej
SWRAB má novú nahrávku!
júl08

SWRAB má novú nahrávku!

Martinská dvojčlenná grindcore kapela SWRAB len pred niekoľkými dňami oznámila vydanie novej nahrávky. Nové dielo ešte nemá oficiálne meno, resp. podľa všetkého bude mať eponymný názov „SWRAB“. Nové veselé skladby nájdete zatiaľ v digitálnej podobe na stránkach Bandzone. Kapela sa k opisu jednotlivých skladieb vyjadruje na svojich FB stránkach nasledovne: „tri skladby sú inšpirované filmom Marečku podejte mi pero, to sú také krátke prdy pomedzi normálne pesničky. no a štyri normálne pesničky pojednávajú o nutnosti toaletného papiera, ďalej o nebezpečnej situácii na cestách a smrteľných dopravných nehodách, o šialených mikróboch a vplyve liekov a posledná o tom, že na strome môže visieť kadečo, teda aj torzo ľudského tela :-)!“ Ak teda máte radi klasický hopsajúci grindcore so slovenskými textami, novú nahrávku si určite vypočujte. Linky na kapelu: https://www.facebook.com/pg/swrabsk/ http://bandzone.cz/swrab Staršia...

Čítaj ďalej
Rozhovor – Bloodcut – „Som naozaj veľmi rád a je mi veľkou cťou patriť do stajne Support Underground !!!“
júl06

Rozhovor – Bloodcut – „Som naozaj veľmi rád a je mi veľkou cťou patriť do stajne Support Underground !!!“

Ako možno z nadpisu vydedukovať, kapela Bloodcut je jednou z troch slovenských death metalových kapiel v stajni Support Underground. Hoci všetky tri spomínané kapely (Disconsolate a Mordum) sa radia k death metalovej škatuľke, Bloodcut je zjav na našej slovenskej scéne naozaj unikát. Nedá sa povedať, že by v súčasnosti fungovala u nás kapela podobného vyznenia, old school death metal s veľkými písmenami a doslova. Takže ruku na srdce! Počuli ste už nové CD kapely Bloodcut – „The old cemetery stories“? Ak nie, a máte radi tento štýl, určite to čo najskôr napravte. Dnes sme však pre vás prichystali bližšie zoznámenie s touto kapelou. Na rozhovor sa podujal Janek, gitarista skupiny, za čo mu patrí odo mňa veľká vďaka :). Na začiatku by som rada načrela do histórie Bloodcut. Trochu nám prosím priblíž vznik skupiny. Podľa všetkého si s celým nápadom došiel práve ty? Ahoj, v prvom rade velikánska vďaka za tento rozhovor a za možnosť prezentovať Bloodcut na Metalexpresse. No s nápadom založiť kapelu prišiel basák Slavek. V lete 2015 sme sa stretli na jednom malom miestnom festivale, kde sme kecali o kadečom možnom, tak ako to medzi kamarátmi býva, a pri tejto debate som mu spomenul že mám dosť veľa riffov, ktoré sa nehodia do môjho veselého grindcore kabaretu Swrab, pretože sú proste death metalové. Slavek okamžite navrhol aby som ich dal dokopy, spravil k nim bicie a dal mu ich na vypočutie, že spravíme death metalovú kapelu. Za pár dní sa tak aj stalo, prvá skladba „Cemetery Party“ bola na svete, Slavovi sa moc páčila a vrhli sme sa na skúšanie :-). Pomerne rýchlo sme dali dokopy 4 skladby, ktoré sme v decembri 2015 zvečnili na našej prvej nahrávke „Remains of the Deceased“. So skúšobňou a vôbec vecami ohľadom kapely nebol problém, takže práca išla naozaj od ruky. Váš debut vydal Support Underground. Poznáte sa s Koníkom aj osobne? Oslovil si ho ty alebo si Bloodcut našiel on sám? Som veľmi rád a veľmi vďačný za príležitosť, ktorú nám Koník ponúkol. Osobne sa s ním poznám len cez sociálnu sieť, naživo sme sa zatiaľ nikdy nestretli. Ja som Koníka kontaktoval asi niekedy na jar/leto 2016 a kupoval som si pár cedečiek, ktoré vydal. Pri tejto príležitosti sme sa bavili o kadečom možnom, no a ja som mu spomenul, že máme kapelu a bol by som veľmi rád, keby si našu tvorbu vypočul. Koník bol z nahrávky „Remains…..“ nadšený a pomerne rýchlo ponúkol vydanie našej muziky. Úprimne sa priznám, po jeho ponuke som mal ešte dlho husiu kožu a neskutočné vzrušenie a rozčarovanie. Na základe prvej nahrávky dostať ponuku na oficiálne vydanie, navyše mladej kapely bez mena na...

Čítaj ďalej