Začali prázdniny. Nie, že by ma to v mojom veku nejako extra zaujímalo, ale zarovno s nimi začínal tento rok aj Obscene Extreme Festival. Po minuloročných zásahoch do areálu, čiže najmä zbúraním „skleníka“ a celkovo problémoch, ktoré sa na Bojište hrnú, sa týmto ročníkom neustále niesla otázka, či tu bude, alebo nebude Obscene Extreme aj budúci rok. A ak nebude, tak kde bude. Myslím, že na toto ešte nevedia úplne presne odpovedať ani samotní organizátori. Každopádne, všetko sa dozvieme včas. Tento rok sme teda ešte šírili posolstvo hluku na Bojišti. Možno naposledy. Možno nie. Tento rok sme riešili trampoty s cestou trošku dlhšie ako obyčajne, ale nakoniec sme sa zozbierali vo vyrovnanom žensko-mužskom osadenstve. Po vystavaní našich dočasných príbytkov v stanovom mestečku, sme prišli do areálu, kde pódium ničili svojim echt grindom austrálski Choof. Ak máte radi také tie tradičné austrálske sekanice typu The Kill, Fuck Im Dead… alebo aj nejaký ten americký masaker ála Insect Warfare, tak by vám ulahodili aj Choof. Paediatrician som len tak očkom omrkol, pretože som ich videl veľakrát a nie je to vlastne ani zrovna moja krvná skupina. Do zajatia švédskeho death metalu na český spôsob nás hodili Taedifer. Ide síce vcelku novú kapelu, ale tvorenú borcami, ktorým svietia v životopisoch kapely ako Gutalax, Jig-Ai, Ingrowing, Bohemyst, Avenger a ja neviem ešte čo všetko. Takto. Najprv ma poliali živou vodou, ale postupom času mi prišli všetky skladby dosť podobné. Možno to je tým, že ich nemám napočúvaných a tak som sa v tom...