Neuraxis – Asylon
Kanadský death metal mal v sebe vždy niečo špecifické, niečo čo nielen mňa na ňom vždy neskutočne priťahovalo. Či to bola práve dusavá rytmika, cit pre skutočne zvláštne melódie alebo až neskutočne prirodzená technickosť samotnej hudby, to skutočne neviem povedať. Môžem však povedať, že keď som v roku 2005 prvýkrát počul album „Trilateral Progression“ dovtedy pre mňa neznámej kapely Neuraxis, absolútne to zmenilo moje vnímanie extrémnej hudby.
Ale prešlo už 6 rokov a medzitým sa v kapele udialo zopár výrazných zmien v zostave (z čoho najvýraznejšie sa prejavila najmä zmena vokalistu) a stihli vydať album „The Thin Line Between (2008)“. A teraz, keď prišiel rok 2011 sa hlásia s novou nahrávkou “ Asylon“.
Po prvom posluchu musím úprimne povedať, že som nebol veľmi nadchnutý. Znova som sa utvrdil v tom, že momentálny vokalista Alex Leblanc nedosahuje kvality Iana Campbella, bravúrne obsluhujúci mikrofón naposledy na „Trilateral Progression“. Samozrejme tým nechcem povedať, že Leblanc je neschopný, to vôbec nie. Svoj growling zvláda naozaj vynikajúco, avšak narozdiel od Campbella sa drží iba v jednej polohe a do tejto hudby sa mi to jednoducho nehodí.
Ďalšia vec, ktorá ma veľmi nepotešila, bol zvuk nahrávky. A opäť, nechápte to že je vyslovene katastrofálny. Tak ako už na každej nahrávke, je tu zvuk perfektne ošetrený a perfekcionisticky dotiahnutý do dokonalosti. Nepotešil ma však preto, lebo nezvýraznil dostatočne isté detaily a niektoré momenty tak vyzneli takpovediac hlucho. Albumu tak v kľúčových momentoch chýbajú tie správne „gule“. Predchádzajúce albumy v tomto nad „Asylonom“ majú teda podľa mňa výhodu.
Treba však povedať, že Neuraxis ma v konečnom dôsledku aj tak skutočne nesklamali a prišli v podstate s tým, čo som presne očakával a teda s technickým death metalom s ich vlastným puncom originality, ktorý sa nebojí ani vcelku nápadných melódií. Pesničky ako otvárajúca sekačka „Reptile“ , naliehavá „Saviour and Destroyer“ so zadumanou melódiou na konci, či rytmická „Sinister“ alebo epická zatváračka „Left To Devour“ majú veľký potenciál osloviť dnešného fanúšika death metalu.
Bohužiaľ však musím podotknúť, že „Asylon“ oproti svojím predchodcom má najviac slabých miest. Dokonca ani rôzne medzihry, alebo ambientné intrá, ktoré kedysi fungovali bezproblémovo sú na tejto nahrávke ako päsť na oko. A presne táto skutočnosť albumu najviac ubližuje, spolu s nie veľmi záživnými vokálmi a aspoň pre mňa zvláštnym zvukom. Nejedná sa o zlú nahrávku, fanúšikovia Neuraxis by si ju určite mali vypočuť, väčšina skladieb ja naozaj dobrých. Má však priveľa slabých miest ako som už spomenul a aj po viacerých posluchoch ma baví oveľa menej ako jeho predchodcovia.
Sarkast – 6/10
Neuraxis – Asylon (2011)
1.Reptile
2.Asylum
3.Saviour And Destroyer
4.By The Flesh
5.Sinister
6.Trauma
7.Resilience
8.Purity
9.V
10.Left To Devour
