Arkan – Salam
Po troch rokoch sa ozývajú s novým počinom aj orientálni metalisti Arkan. Svojím albumom Hilal (2008) spôsobili rozruch najmä medzi fanúšikmi Orphaned Land alebo Melechesh, a to najmä preto, že podobne ladených kapiel bolo a je naozaj iba zopár. Kĺbiť metal s folklórom stredného východu sa totiž nevidí len tak hocikde a Arkan sa tohoto receptu samozrejme držali aj na tohtoročnom albume nazvanom Salam.
Tak ako aj album predchádzajúci, Salam nám ponúka na ploche takmer hodiny mix melodického death metalu a orientálneho folklóru, tak isto ako aj texty týkajúce sa mezopotámskej mytológie a konfliktov starodávnych civilizácii. Tentokrát sa však títo francúzi chopili svojích nástrojov oveľa rafinovanejšie a môžem radostne prehlásiť, že kapela zaznamenala výrazný pokrok. Skladby sú oveľa pestrejšie, celý album je zomknutejší, melódie sú veľmi emotívne, rytmika oveľa silnejšia, neviem čo skôr chváliť.
Veľkým plusom a aj dôvodom, prečo Salam znie lepšie ako jeho predchodca je menej agresívny zvuk a počuteľne čistejšia produkcia. Niet divu, celý materiál produkoval Fredrik Nordström (IN FLAMES, DIMMU BORGIR), takže kapela bola vo veľmi skúsených rukách čo sa zvuku týka.
Celý album je poňatý prevážne v strednom tempe, v niektorých pasážiach máte takmer pocit, že počúvate orientom šmrncnutý doom metal (najmä skladba „Inner Slave“ je toho krásnym príkladom). Oveľa krajšie sú využité aj folklórne prvky, kapela z nich veľmi decentne ubrala a nesnažila sa ich zakomponovať do skladieb ako keby nasilu. Veľmi dôležitú roľu zohralo v skladbách tentokrát aj oveľa väčšie využitie ženského vokálu, ktorý je naozaj fantastický, mal som z neho v niektorých pasážiach až zimomriavky. Veľké plus aj za akustické medzihry, ktoré neznejú len ako výplň.
Aby som však iba nechválil, akokoľvek sa Arkan od posledného albumu zlepšili, stále mám pocit, že ešte niečo mi na nich chýba. Nápady sú síce na vysokej úrovni, avšak od solídneho nadpriemeru majú ešte stále ďaleko. Možno som iba príliš náročný, alebo moje očakávania boli privysoké, avšak myslím si, že títo páni a dáma majú na viac a pevne verím, že časom prídu s niečim naozaj výnimočným.
Salam sa tak podľa mňa stal veľmi príjemným pokračovateľom svojho predchodcu, a osobne dúfam, že predznamenáva oveľa väčšie veci. A samozrejme, ak sa pýtate, či ešte stále znejú ako klon oveľa známejších Orphaned Land (ktorých spevák Kobi Farhi si aj zahosťoval v skladbe „Deus Vult“), tak odpovedám áno, avšak tí vydávajú album každých 6 rokov, takže takáto nahrávka príde vždy veľmi vhod, pokiaľ máte vzťah k orientálnym melódiam a melodickému death metalu.
8/10 Sarkast
01. Origins
02. Inner Slaves
03. Deus Vult
04. Blind Devotion
05. Jerusalem – Sufferpolis
06. Beyond Sacred Rules
07. Common Ground
08. Sweet Opium
09. Salam
10. Call From Within
11. Lightened Heart
12. The Eight Doors of Jannah
13. Amaloun Jadid II
Web: Official, Facebook, Myspace
