Fleshgod Apocalypse – Agony

Kapela jasne naznačila svoje ďalšie smerovanie už na predchádzajúcom EP Mafia (zrejme až na ten masívny nával symfonickej pompéznosti), ktoré sa nieslo stále v duchu vysoko technickej a rýchlej hre na nástroje s pribudnutím veľmi vysoko položených čistých spevov. I preto, ale tiež kvôli debutu Oracles, bol zrejme každý priaznivec extrémneho metalu zvedavý čo táto talentovaná pätica talianskych tech death symfonistov vyprodukuje.
Úvod novinky Agony sa nesie v hororovej atmosfére symfonicko inštrumentálneho intra Temptation, ktorého náladu zmení doprovodný bojovo naladený rytmičák, ktorého začnú dopĺňať melódie až príliš nápadne podobné tým, ktoré inak sprevádzajú Jacka Sparrowa na jeho morských dobrodružstvách. Plavbu vám však nekompromisne preruší hneď nasledujúca skladba The Hypocrisy (všetky názvy skladieb na albume, vynímaje úvodnej a záverečnej inštrumentálky sa pýšia anglickým členom „the“), ktorá svojou maximálnou dominantnosťou bicích pripomenie niekdajší album Dimmu Borgir, Puritanical Euphoric Misanthropia (ďalej už len ako, PEM). Toto spolu s nervy drásajúcim tremolom vo vzájomnej paralele a tempe minimálne 280bpm za minútu podlamuje kolená aj najskalenejším. Výraznosť bicích nie je jediný element ktorý vám pripomenie éru albumu PEM od DB, čistý vokál, resp. falsetto Paola Rossiho vám určite v nejednom momente bude evokovať (aj kvôli elegantnosti akou bol do hudby zakomponovaný) ICS Vortex-a.
Taktiež sa neviem zbaviť pocitu pri počúvaní záveru skladby The Deceit či úvodu skladby nasledujúcej, The Violation, že sa jedná o silné ovplyvnenie klasickou hudbou. A to konkrétne dielami velikánov ako Čajkovskij či Vivaldi kedy sláčiková zložka neznie ani tak hororovo a zlovestne, ako skôr nadnesene a vážne. A naopak klavírny podklad nesúci sa celou skladbou The Forsaking by bez väčších problémov zapadol na počin akým bol napríklad Cruelty and the Beast.
A na záver sa pripravte na klavírny epilóg Agony, ktorý sa nesie v mierne potemnelých, za to jemných melódiách, ktoré vás unášajú v kolísavom tempe preč od toho všetkého čo na vás neúprosne útočilo poslednú trištvrte hodinu.
Čo kapele musím vytknúť je, že vytvorila obrovskú masu zhluku v ktorej sa nie je vždy jednoduché orientovať. Bicie otriasajú všetkými skladbami, gitary sú síce počuteľné, ale ťažko sa v nich číta, čomu nepomáha ani nával sláčikov hlavne v niektorých momentoch. To sú však muchy produkcie a kapela má za sebou vlastne len druhý dlhohrajúci počin, takže zďaleka nie je nič stratené. Na druhú stranu sa však v tých lepšie zvládnutých momentoch dočkáte prekrásnych gitarových či vokálnych melódií, ktoré podmaňuje symfonická zložka.
Zo strany kapely došlo k jasnému skladateľskému posunu. Je však otázne či sa dá hovoriť o prekonaní debutu, ktorý latku položil vysoko. I keď album na mňa spravil dojem, nepriniesol nič prevratné, skôr by som povedal, že vzdal hold tým ktorý sa v symfonických vodách pohybujú už dekádu či viac. Jasné vplyvy priekopníkov takto ladeného žánru sú viac ako očividné (ako boli uvedení vyššie v recenzii). Ale aj tak sa jedná o svojské dielo, ktoré bude mať za následok rozchod jednotlivých názorov na tento počin. Ako to máte možnosť vidieť aj v rozdielnosti počtu bodov udelených z klávesníc dvoch rozličných recenzentov.

7/10 Tomáš

__________________________________________________________________________________________

Druhý pohľad

Zapamätateľnosť je v hudobnom biznise veľmi dôležitým atribútom. Metal nevynímajúc. Poslucháčovi, teda potenciálnemu fanúšikovi, umožňuje vytvoriť si k tvorbe danej kapely vzťah. Pritom niektoré bandy si zakladajú (možno nevedomky) na tom, že sú zapamätateľné svojou nezapamätateľnosťou. Ale dosť bolo pseudofilozofie.
Taliani Fleshgod Apocalypse sa stali zosobnením tej priamočiarej zapamätateľnosti a svojím novým albumom Agony definitívne získali svoj „vlastný ksicht“. K tomu ich doviedlo svojské prepojenie rýchleho, miestami melodického deathmetalu s klasickou hudbou. Síce nie sú prví, kto to vyskúšal, ale pravdepodobne dosiahli najtvrdší výsledok, s potenciálom pritiahnuť aj ortodoxnejších vyznavačov kovu smrti. Ako zriedkavé príbuzné príklady mi napadajú viedenský Hollenthon, či grécky Septic Flesh. Aj keď obidva s principiálne melodickejším a mäkším prístupom. Po náznakoch na predchádzajúcich počinoch Oracles a Mafia, doznala vízia Rimanov plného rozvinutia. Konkrétne v podobe konštantného paralelného plynutia klasických a deathových partov. Väčšina skladieb z Agony siaha na stupnici rýchlosti poriadne vysoko, miestami až ku guľometným 300bps. Masakrálne sú najmä bicie, Francesco Paoli (ex-vokalista Hour Of Penance) sa za nimi usídlil naozaj pevne. Proti rýchlosti samozrejme nič nemám, no miestami pôsobí skôr ako cieľ a nie ako prostriedok, čo nie je najkreatívnejší prístup. Nájde sa však za priehrštie silných momentov, kedy táto pekelná pätica ukáže, že vie muziku nielen hrať, ale aj skladať. Okrem iného ma zaujali prepojenia niektorých kúskov, za všetky napríklad prechod medzi The Deceit  a The Violation. Medzi ostatnými paľbami vynikne aj nápadne nenápadná The Forsaking – a to práve preto, že je ako jedna z mála založená skôr na atmosfére. Počas posluchu albumu je nemožné nepovšimnúť si čisté vokály basáka Paola Rossiho, na ktoré si buď zvyknete a budete ich brať ako ozvláštnenie, alebo vám budú do konca vadiť. Záver, už ako tradične, obstaráva vcelku vydarený, čisto klavírny kúsok.
Štúdiová robota sa bez debaty podarila, čitateľné skĺbenie všetkých línií bol určite poriadny záber. Metal je však žáner živých vystúpení a čo sa toho týka, som extrémne zvedavý na autenticitu podania týchto skladieb. Suma sumárum, trochu mi chýbali technické vyhrávky v štýle Oracles, no napriek tomu som dostal vskutku výživnú porciu deathmetalu, exoticky okorenenú klasickými tónmi. Korenia bolo miestami priveľa a možno nie vždy ladilo s mäsiskom, ale odpočívam spokojný a sýty.

8/10 Milan

„Agony“

01. Temptation
02. The Hypocrisy
03. The Imposition
04. The Deceit
05. The Violation
06. The Egoism
07. The Betrayal
08. The Forsaking
09. The Oppression
10. Agony

WEB: FacebookMyspace

Autor: admin

Zdieľaj