Reportáž: Lamb Of God, DevilDriver, 06. júna 2012, Bratislava
Pred MMC klub som prišiel niečo po pol siedmej, aby som okolie pred klubom našiel relatívne prázdne, konajúci sa koncert signalizovalo iba zopár roztrúsených metalistov, z ktorých väčšina vyvolávala svojim známym, že kde sú. Tento stav vo mne prebudil tak trocha strach, že koľko ľudí sa zúčastní tejto akcie, našťastie som však už onedlho po príchode prišiel na to, že koncert sa koná o ôsmej, nie o siedmej.
A o vyššie spomínanej ôsmej sa už do MMC-čka pomaly ale isto predieralo asi 400 ľudí, ktorý všetci boli zvedavý na americké duo zložené z LAMB OF GOD, ktorých sme tu mali možnosť vidieť už rok dozadu a ich kamarátov DEVILDRIVER, ktorý mali na Slovensku týmto koncertom premiéru.
Netrvalo to dlho, a na pódiu už riadili druhý spomínaný, DEVILDRIVER. Kapela prešla počas svojho setu snáď všetkými svojimi albumami, čo ma potešilo, pretože dávam prednosť viac ich staršej tvorbe. Ako zneli? Zvuk mali bohužiaľ vcelku nie dobrý, a to vedzte, že som si prešiel celou sálou, či nenájdem nejaký dobrý spot. Gitary sa príliš zlievali, po base nebolo ani stopy, a celkom nevýrazne nazvučené mi prišli aj bicie. Najlepšie bolo počuť jednoznačne vokál.
Fanúšikom to však neprekážalo, pretože ak poznáte aspoň zbežne ich tvorbu, stačilo iba trocha natiahnuť uši a domyslieť si, čo chýbalo, pretože kapela stavila najmä na singlovky a najväčšie hitovice, takže tento večer odzneli skladby ako „Hold Back The Day“, „Clouds Over California“, „Pray For The Vilains“, „Death To Rights“ či nestárnucu hard coreovú „I Could Care Less“.
K výkonu kapely však nemôžem nič vytknúť, Dez Fafara si to očividne veľmi užíval a bol som takmer prekvapený tou úprimnou radosťou a kapela odohrala svoj set úplne bez problémov a diváci boli nadšený a plný energie. Škoda len toho zvuku.
Zlý zvuk sprevádzal aj prvé dve skladby virginského živlu LAMB OF GOD, od tretej a hádam najepickejšej ich skladby „Walk With Me In Hell“ sa zvuk akoby zázrakom zlepšil o asi 70 percent. Ak DEVILDRIVER divákom dodali energiu, LAMB OF GOD v tom chvíľu pokračovali, aby ju z nás nakoniec vysali. Nadupaný set, veľmi dobre rozložené skladby (hádam iba finálnu skladbu by som možno vymenil), obrovské úsilie kapely a hlavne odovzdanosť divákov spôsobili, že ma LAMB OF GOD nenudili ba priam naopak, spomenul som si, prečo som ich kedysi počúval dennodenne.
LAMB OF GOD podobne ako DEVILDRIVER stavili taktiež najmä na najväčšie hitovice zo svojej tvorby, takže nechýbali skladby ako už notoricky známe „Ruin“, „Laid To Rest“, „Hourglass“ či „Redneck“, kapela však zabŕdla aj do novších vôd, a to skladbami ako „Ghost Walking“, či „The # 6“. Prekvapením bolo pre mňa zaradenie pomalšej skladby „Omerta“, prekvapivo fungovala vynikajúco.
Nebudem však klamať, nejaké euforické stavy som však nepociťoval, pasáže a piesne, ktoré na mňa nikdy nezabrali nezabrali ani tu a na živo som si ešte o niečo viac uvedomil, že LAMB OF GOD sú predsa len kapela nemnohých postupov a sem tam výraznejších nápadov.
Mix thrash metalu s coreovými a stoner prvkami však v ich podaní funguje aj tak skvelo a uveriteľné, o tom niet pochýb, a naživo predsa len o niečo viac, pretože napríklad ja osobne som nikdy nebol moc fanúšik ich disharmonických harmónií, avšak naživo akoby som objavil ich kúzlo.
Nič menej, kapela si to užila a tak isto aj diváci a LOG si neodpustili ani zopár vtipkov, tak ako sa na správnych „južanov“ patrí a občas som sa musel počas koncertu naozaj zasmiať (najviac asi na závere, keď gitarista Willie Adler okolo seba vyvolal circlepit a s úsmevom na tvári doslova uháňal unavených fanúšikov) a došlo samozrejme aj na zborové spievanie refrénov. Určite sa nejednalo o najlepšie vystúpenie, aké som kedy videl, ten dobrý pocit mi však veru nedá len tak hocičo.
Sarkast
Fotoreportáž z koncertu od Marius Sachtikus Photography. [fbvinyl id=10150861702157227]
