Report – Hellish Rock, Part II – SHADOWSIDE, GAMMA RAY,HELLOWEEN 21.3.2013 (Aegon NTC, Bratislava)
V kombinácii s mojim predošlým reportom môže tento článok vyvolať ľahší úškrn, ale svoje pohnútky snáď dostatočne osvetlím nižšie. Takže, v tesnom závese za kvalitnou viedenskou ultrabrutálnou náložou, som sa vybral splatiť svoj koncertný dlh, a to v žánri podstatne odlišnom. Vedomý si rizík, rozhodol som sa aspoň raz vidieť kapelu, ktorá už je nejaký ten čas za svojím horizontom, ale kedysi pre mňa znamenala veľa. Každý metalista musel nejak začínať a zvlášť tí z nás, čo si „iniciáciou“ prešli v 80-tych rokoch, na to spomínajú s nemalou dávkou nostalgie. Spomienky to už nie sú konkrétne, skôr také pocitové, ale moje prvé stretnutie s Helloweenom bolo pre mňa nepochybne prudko vplyvným momentom. Pozitívnosť a prístupnosť za zachovania poriadnej dávky energie – to bolo niečo, na čo sme sa ako sotva-teenageri okamžite chytili. Okrem toho, odrazu tu bola metalová hudba, na ktorú leteli aj baby!
Toľko retrospektíva a teraz dotyčný koncert. Podujatie otvorili Brazílci Shadowside.Mne úplne neznáma kapela, čo je málo prekvapivé, nakoľko aktuálne dianie v power metale takmer vôbec nesledujem. Hrali s nadšením, (pohľadná) vokalistka s publikom vehementne komunikovala, ale narovinu: najlepším momentom ich vystúpenia bol remake Ace Of Spades, čo zrejme hovorí za všetko.
Potom prišiel Hansen s jeho partiou. Na nich som bol pomerne zvedavý, lebo hlavne čo sa týka neskoršej tvorby, Gamma Ray mi prídu o dosť kvalitnejší ako Helloween. To bolo jasne dokázané aj dvomi novými skladbami z čerstvého EP, z ktorých hlavne Empire Of the Undead mala slušné gule a trochu prekvapivo sa mi pri nej vybavili už spomenutí Motörhead. Dobrý mazec. Bol som však nemilo prekvapený, že „helloweenovské“ publikum reagovalo na GR pomerne vlažne a viacmenej staticky čumelo. Ale napokon, jeho vekové zloženie už bolo pomerne vysoko. Navyše vyzerá to tak, že pri tomto subžánri sa často jedná o tzv. sviatočných (resp. bývalých) metalistov, ktorí si prišli vypočuť akurát tak svoje obľúbené hitovky z oboch Keeperov. Keďže tam niekde to s metalom aj zalomili. Ruku na srdce: kto 20 rokov AKTÍVNE počúva metal a stále zostane len pri jeho power/speed verzii? Takže, zrejme sa nemôžme čudovať, že jednoznačne navrelejšie bola z celého setlistu GR prijatá skladba Future World.
Potom to však náležite ožilo, nakoľko prišla hlavná hviezda večera. Ako som už predznačil, bolo to po prvý krát, čo som mal tú česť. Čo sa týka produkcie a výpravy koncertu, tekvice pôsobia ako starší, bohatší a väčší brat Gamáčov. Čo je zrejme aj pravda, a to napriek tomu, že to vôbec nič nevypovedá o porovnaní kvality štúdiových nahrávok. Aktuálna produkcia je aj na pomery tohto subžánru o poznanie podlízavejšia. Jasná stávka na spevavosť a zapamätateľnosť, pričomenergickosť a tvrdosť je druhoradá.Brutalita je samozrejme úplne mimo slovníka. Potom názov Straight Out Of Hell (aktuálny album) môže pôsobiť trochu komicky. Leda, že by to bolo peklo, kde sa čerti vozia na golfových vozíkoch a hriešne duše trápia obrie lízatká a cukrová vata. Kai vyzerá byť v tomto ohľade viac pri zemi a pre svoju bandu si vyberá adekvátnejšie lyrické motívy.
Úvod obstarala „I Wanna Be God“ z nového albumu. Bol to pokus o hymnickocť a vybudovanie atmosféry, ale slabá skladba spraví slabý úvod, to sa nemôže nikto čudovať. Následne to už bolo našťastie o niečo lepšie. To podarenejšie z nových albumov bolo poprepletané hitmi z Time Of the Oath, Better Than Raw a samozrejme Keeperov a Walls Of Jericho. V záverečnom medley, zostavenom z posledne menovaných a zároveň najstarších albumov, sa k tekviciam pridal aj Hansen. A potom, v úplnom závere, na I Want Out prišla komplet celá gitarová sekcia GR. Tak vznikol na pódiu poriadny pretlak strunových nástrojov, čo bolo možno dobré na vizuálny efekt, ale inak asi nie. Zato publikum bolo podľa očakávaní v tomto bode na vrchole.
Čo sa týka osobných výkonov, Weikath na mňa pôsobil počas celého koncertu nejak dezorientovane, väčšinu gitarovej roboty robil „ten mladší“ (asi Gerstrer). Z predmiléniovej zostavy vyzeral najviac v pohode basák Grosskopf. Vysmiaty a s nadhľadom. (Ale pozor – jeho meno klame, hlavu má totiž úplne normálnu!) No a Deris? Mám pocit, že celkom nestíhal ťahať už ani skladby z albumov, ktoré naspieval pôvodne on, nie to ešte Kiske. Veľa exponovaných miest vypustil a len „dorozprával“. Nakoľko išiel na doraz, nemôžem posúdiť, ale predvedený výkon nebol niečo, na čo by mal byť špeciálne hrdý. Dokonca som mal pocit, že Hansen pred ním odviedol vo Future World decentnejšiu vokálnu prácu. Zvyšnéaktivity frontmana však robil Andi zodpovedne a publikum hecoval čo to dalo. Suma sumárum, podujatie to bolo vcelku príjemné. Pozitívne spomienky sa podarilo po dlhom čase privolať(a to napriek slabým momentom). Dlh bol týmto splatený a pri tom to aj zostane. Koncert týchto pánov už špecificky vyhľadávať nebudem.
Pre záujemcov podrobné setlisty:
http://www.setlist.fm/…bd8b26e.html
http://www.setlist.fm/…3d8b26f.html
Milan Barančok
