Recenzia – FRACTAL GATES “ Beyond The Self “ ( Great Dane Records 2013 )

Je to už sedem rokov od vzniku debutu “ Altered State Of Consciousness“, ktorý pekne rozčeril vody melodického death metalu a odrážal v nich tak nočnú oblohu vzdialených hviezd. Toto zaujímavé, v úzadí sa držiace zoskúpenie inak výborných hudobníkov stvorilo na prvý pohľad celkovo nenápadne štrukturálne jednoduchý materiál, súdiac podľa istej prvoplánovosti znenia gitarových riffov  ale tú celkovú jednoduchosť, v ktorej je ako dobre známe je ta skutočná krása, posiluje vesmírna atmosféra zvuku, kde som zatiaľ nikde inde nemal možnosť počuť v takom prevedení. Ešte doteraz si v hlave tkviem melódiu zrejme tej najlepšej perly z prvotiny a tou je “ Skies Of Orion „. Francúzi tak opäť potvrdzujú že nech bude vo všeobecnosti francúzska hudba znieť akokoľvek, vždy to bude v netradičnej a bádateľskej forme. V tejto variante sa efektívne stačilo pohrať zo zvukovou stránkou a máme tu jasný svojím spôsobom originál, keďže v odnoži melodeathu už ide vlastne o dobre známu rutinu za tú dobu čo sa formovala, Fractal teda značne zvukom vybočujú do sfér, kde sa hlavne v tom gitarovom doznení pohybuje Mondevillská sonda Blut Aus Nord. Nejde o žiadne zrovnávanie niečoho čo nejde ani porovnávať ale už ak mám navodiť aspoň akú takú podobu v plytšom vyznení, súvislosť tam je. Ako  som sa v podstate príjemne rozplýval debutom, jak šiel čas…akoby sa stratili v čiernej diere a dlhú dobu nebol žiaden náznak, čo by nasvedčoval o  ich aktivite a tak sa šírili fámy o rozpade kapely. Za tú dobu, keď  Fractal Gates putovali a boli stratený v priestore sa toho udialo dosť a v tej záplave iných kapiel s množstvom vydavajúcich nové albumy sa na nich pozabudlo ale zase nie tak úplne.

V začiatku roka 2013 som vyslovene náhodne narazil prostredníctvom facebooku na ich vytvorenú stránku, kde som si hneď na titulnej fotke všimol s dobre otvorenými očami nápis

“ 18 February 2013 „. A tak to prišlo, v okamžiku som sa zameral a pozeral po youtube, či nenarazím na nejaký trailer potvrdzujúci, že kapela vydáva nový album a bolo tomu skutočne tak. Vtedy sa dostavil istý pocit nechápavosti a radosti zároveň, netrpezlivo som vyčkával kedy sa objaví nejaká skladba z pripravovanej novinky a naozaj čo chvíľa sa aj objavila ale k tomu ešte len príde. S úžasom sa tak dívam na nový cd cover, kde akoby sa hviezdna hmlovina  pokúšala cirkulovať a vytvárať tak bránu nevedno kam. „Beyond The Self“, takto svedomito nesúci názov v poradí ( po tej dobe ) druhého albumu, ktorého atmosféru a celkovú štruktúru ideme prebádať.

Cesta hviezdnou hmlovinou začína introm „Visions VII“, ešte pripomeniem že na prvom albume vyznieva intro „Visions I“ a  potom tak skrz celý album sú tieto vízie rozdelené do intermerzz 2, 3, 4, 5. Novinka začína rovno sedmičkou, kdež to v postupnosti chýbajúca šestka môže znamenať niečo ako strátenie sa v čase a znovuobjavenie v inej sfére.  A či je to naozaj iná sféra? Tak to sa snaží potvrdiť nasledujúca skladba, kdež to ešte v posluchu intra som bol ako prikovaný k stoličke že čo bude nasledovať po ňom a tak nášup nesúci názov „Dissonance“ z čista jasna vcucne sluch do víru zaníkajúcej planéty a jej rozpínajúcej gravitácie. Hneď môžem konštatovať že došlo k ešte precíznejším zmenám vo zvuku, vokálu a celkového prejavu absolutnej energickosti a našľapanosti.  Melódia vyznieva viac z hlboka ale to len potvrdzuje zlovestnosť, ktorou album začína  je jasné že už do akejkoľvek sféry Fractal vstúpili je ešte temnejšia, komplexnejšia. “ Everblaze“, tretia v poradí je úžasným melodickým vyprávaním niečoho čo vzniká než skôr zaniká ako tomu je v predchadzajúcej songe a tak viac pridáva na rozmanitosti polôh značne epického prejavu, ktorý sa vystupňuje prostredníctvom melodického vokálu hosťujúcého Dana Swana (Edge of Sanity) vyznenie spôsobí do tej výškovej polohy príjemne rozochvenie a dovolím si potvrdiť že aj očiam pribudne značný lesk. „On Your Own“ začína pozvolnejšou gitarovou “ tn tn tn“ výhravkou, známou predovšetkým u Amon Amarth alebo epických balzamistov Be´Lakor.

Poslucháč si zrejme aj povie a bude mať dojem, že už to niekde počul a tie postupy sú skrátka tak známe ale v akom prejave ich podávaju Fractal Gates tak ho to naďalej bude držať v tej nadšenosti unášať sa z jednej strany možno rutinou, no z tej druhej nezabudnúteľným pôžitkom. „The Sign“ piatá výprava skrz hviezdný prach sa zameriava na svoju hĺbku a sklbenie chladnejšej podladenosti s melódikou nutiac dívajúc sa večer na nočnú oblohu počítať hviezdy. Song sa krásne roznáša skrz sluch svojím vyprávaním už ako si ho poslucháč predstaví a na aké miesta ho zavedie. Názov albumu vraví za všetko.

Dostávame sa do časti, kde si to kapela má vo zvyku rozdeľovať skrz spomínane intermerzza a tak následuje „Visions VIII“, chladná ambientná medzihra čobylen znamenajúca akýsi prechod s jednej sústavy do druhej, nevediac čo bude videné resp. objavené. Ako len opísať dojem a tu sa už dostávame k spomínanému bádaniu prvej skladby, ktorá sa dostala von pred vydaním albumu a tou je jasná hviezda „Timeless“. Najchytľavejšia perla albumu, doslovne jednoducho ale posluchovo tak priestoro vyznievajúci riff gitary o to viac ešte nadšenie že ďalším hosťom v poradí je samotný „Sotiris“ zo Septic Flesh a jeho vyhrávka to značne potvrdzuje, výhrady proste neexistujú. Melodický, epický, atmosferický opus magnum, tam nie je čo riešiť len zažívať skvostnú jazdu naprieč galaxiou. „We Are All Leaders“ sa prediera pekne z ostra do polôh dobre osvedčených najmä v groove odnoži ale tento ubíjajúci moment sa stratí v pozvoľnom vyznení opäť vystreleného do číreho kozmu. Dá sa to prirovnať k pásmu meteoritov a vyhýbaniu sa im skrz cestu nimi. „Revers Dawn“ si necháva súdržnosť na strednejšom tempe, celkovo je  spevnený hutnými gitarami, peknou prácou bicích, hutným vokálom, tiaživejšou atmosférou je výrazne dramatickejší. “ Mighty Wings“ je rozhodne tou najrozmanitejšou skladbou, jej podanie vyznieva relaxačne a spoločne s opäť čistým vokálnym prevedím Dana Swana bolo uzreté veľké svetlo v temnote, ale čože to asi bude?…v každom prípade následuje dalšia “ The Experiment“ a jej podivné odľahčenie a priamočiarosť akoby zvýšila na rýchlosti a mala poslúchača roztrhať a v predstavách mu zobrať aj to posledné o čom si myslel že už videl všetko. Má tak najzlovestnejší charakter a Fractal tak zaujímavo balancujú s náladami.

“ Beyond The Self „, jednak aj nesúca názov albumu si v začiatku vygraduje rýchly odpal zrejme najrýchlejší na albume, tuna akoby sa subjektu malo premietnuť kto je, čo je jeho podstata a čo znamená aj keď jednak akoby v rýchlosti svetla, no asi to tak má byť. Spomaľujeme pri predposlednej “ Glooms Of Cyan“ jemne amarthovský riff, samozrejme žiadne kopírovanie len náznak sa voľne prelína temným oceánom nemajúc konca a ostáva tak blúdiť časom už si ani nespomenúc odkiaľ to začalo, v závere si to tak v diaľave dozneje gitarovou doznelkou kozmickej monumentálnosti. Cestu uzatvára outro „Visions IX“, to ostáva zahalené tajomstvom a dojmom, že putovanie púšťou hviezd a hmlovín zďaleka nekončí. Fractal Gates po dlhej dobe krásne ukázali a vedia vyprávať a dostať sa pod kožu a do mysle poslucháča svojou ešte rozvinutejšou atmosférou a hĺbkou. Celkovo nový album značne predbehol prvý a je výrazne lepší, vyspelejší, čakanie kým sa opäť objavili dalo svoje ale vyplatilo sa a ten čas zato stal. Dokázali, že za pozornosť rozhodne stoja a ja sa teším kam nás zavedú nabudúce.

 Marcus  9,5/10

 

 

Autor: admin

Zdieľaj