Report – ARAKAIN MEMORIAL, 24. 5. 2013, Collosseum club, Košice
Akýže to galavečer pripravilo košické Collosseum v spolupráci s underground booking? Hlavný moderátor večera – Aleš Brichta s hosťami ako Mirek Nedvěd, Rudolf Rožďalovský, Oldřich Maršík, Václav Ježek, Miloň Šterner, Marek Podskalský, Daniel Krob, Bob Vondrovic, Štepán Smetáček, Karel Jenčík , Zbyněk Haase, Lukáš Varaja, David Vaněk. Ak vám tieto mená nič nehovoria, tak ste sa zrejme detailne nezaujímali o vznik a postupný vývoj kapely ARAKAIN. Pretože spomínaní ľudia postupne tvorili a budovali jej slávu, čo už po nej ostalo, túto slávu a hlavne kvalitu nikdy nevráti. Takže nám zostáva otázka: Čo je skutočný ARAKAIN? Je ním Aleš Brichta s ľuďmi, ktorí postupne tvorili prvých 20 rokov kapely, alebo je ním to, čo sa tak nazýva teraz? Na túto otázku nám prišiel Aleš odpovedať, pomocou svojho vyše dvoch hodín trvajúceho galavečera plného vtipných príhod, ale hlavne poriadnej dávky metalovej hudby, ktorá stála ako hlavný podstavec českého metalu.
Veľká Alešova posádka nám trochu meškala, tak sa muselo posunúť otvorenie podniku a celkovo vystúpenie. Po pomalom zaplnení clubu (zhruba 230 platiacich) nám večerný program otvorili českí hardrockeri a spievajúca rockerka pod názvom – BLACK BULL. Už prvé piesne naznačovali, že táto kapela nás veľmi neosloví schopnosťami komponovať zaujímavé skladby, išlo totižto o dosť klasický, ničím zaujímavý hardrock, ktorého nájdete v Česku neúrekom. Jediné, čo mohlo zaujať, bola speváčka, ktorá aj na svoj vek vyzerala celkom dobre. To hlavné, spev, jej išlo pekne do ruky, no celkový dojem až tak nezachránila. Na druhej strane musím povedať, že ich hranie bavilo, aj zopár fanúšikov, a to je hlavné.
Po odstránení bicích a technických drobností vyšlo na pódium zopár starších pánov, no zaujímavé bolo, že samotný Aleš zaspal v backstagei. Ľudia začali pomaly skandovať, gitaristi si trochu zajamovali a po uplynutí cca. 5min. sa na pódiu zjavil v gargamelovskom zhrbení s okuliarmi na očiach (pre istotu) samotný Aleš Brichta a začal rovno s jednou z najväčších klasík „M jako metal“. Už táto pieseň dala najavo, že jeho vokálne kvality podstatne klesli. Akonáhle došlo k nejakej rýchlejšej, v našom prípade thrashovici, tak to vokálne veľmi nezvládal, prehĺtal slová a mrmlal si pod nos. No na druhej strane, keď sa držal vo svojej chrapľavej polohe, ktorá najlepšie vynikla pri kultovej skladbe „Apage Satanas“, môj osobný top večera, tak musím uznať, že tento starší pán má predsa len ešte niečo v hrdle a aj nejaké pozostatky charizmy zostali.
Setlist tvorili snáď všetky najlepšie veci z obdobia prvých 10 albumov, napr. „Straty a nálezy“, “Metalománie“, „Proč?“, „Šeherezád“ „Kyborg“…Hostia sa menili podľa jednotlivých období, kedy hrali. Aleš počas každej pauzy medzi skladbami povedal vtipný príbeh, ako sa dala zostava dokopy, alebo nejaké fóry z nahrávania albumu. Hotový galavečer, po ubehnutí cca. 1hod (v polovici koncertu) si dokonca dal polhodinovú pauzu na občerstvenie, aj keď musím povedať, že na konci koncertu pri skladbe „Gladiátor“, hlavne pri refréne mi pripadal, že každú chvíľu odpadne, zrejme sa občerstvoval až priveľmi.
Každopádne, košické Collosseum nám pripravilo zaujímavý večerný program, určite sa oplatilo prísť, už len z toho dôvodu, že takúto príležitosť, vidieť ľudí, ktorí tvorili kedysi dávno-pradávno ARAKAIN, už mať nikdy nebudeme a odpovedať si na moju otázku z úvodu môžete každý sám.
Text: Bukáčo
Fotky: Laco Ontko
