Recenzia – INFERNO – ”Omniabsence Filled By His Greatness” ( Agonia Records 2013 )

Nastala jeseň a s ňou trocha toho pochmúrnejšie počasie. Najlepší čas na počúvanie nejakej tej temnejšej hudby. Príkladov by sa dalo menovať mnoho čo už vyšli, vyjdú, alebo práve vychádzajú. Koncom septembra vyšiel nový album českej black metalovej kapely Inferno s názvom „Omniabsence filled by his greatness“. Šiesta dlho hrajúca nahrávka ukazuje nové hudobné smerovanie kapely, ktoré začalo pribležne na predchádzajúcom albume Black devotion. Inferno si prešlo od roku 96 celkom dlhú cestu ,čo sa týka hudobnej aj filozofickej stránky a názory na kapelu samotnú sú rôznorodé, ale to je v tomto momente úplne jedno. Osobne som nebol nikdy veľkým fanúšikom, ale prečo nedať šancu novému albumu?
Musím povedať, že po prvom počúvaní albumu, som nevedel čo sa to vlastne stalo. Dlhá minutáž jednotlivých skladieb, ich štruktúra a atmosféra robia jeden celok. Spomínaná atmosféra je vedená v obskúrne, miestami disharmonických rovinách, ktoré by sa dali prirovnať k francúzskym kapelám ako Blut aus Nord alebo Deathspell Omega. Kapela ale za to tlačí na pílu, rýchle sypačky sa na albume nachádzajú v hojnom množstve, vyvalia sa hneď po intre a sú prelínané s odľahjčenejšími, pomalšími pasážami. Sem-tam zablúdia aj nejaké melódie, ktoré skladby príjemne osviežia. V melodickejších a pomalších pasážiach, tak, ako aj vo zvuku albumu, sa neubránim pocitu, že tu sa kapela nechala ovplyvniť švédskou školou, konkrétne kapelou Ondskapt. Vokál je na albume posadený skôr do nižších polôh a spolu z jeho ozvenou vyznie ako ďalší nástroj. Celkový zvuk je na vysokej úrovni, trúfam si povedať že na svetovej, ale na druhú stranu sa nie je čomu diviť, keďže o nahrávanie sa postaralo švédske Necromorbus štúdio, kde nahrávajú kapely ako napr. spomínaný Ondskapt, alebo Watain.

Jediné, čo mi trocha nesedí je miestami až prílišné používanie klepačiek. Najlepšie pasáže podľa môjho názoru sú práve tie pomalšie, oveľa viac to zvýrazňuje atmosféru skladieb. Taktiež až možno prílišná inšpirovanosť švédskou scénou, cez zvuk začínajúc, obal a trailer k albumu končiac. Ale aj napriek tomu je z „Omnoabscene filled by his greatness“ dobrý pocit a poslucháčsky zážitok.

Ako som spomínal, nebol som nikdy fanúšik Inferna, ale tento album je na česko-slovenské pomery nadpriemerný a možno ho radiť k „svetovým“ kapelám.

Recenzia: Pedro 

Hodnotenie: 8/10

1.Pervasion
2.The Firstborn from Murk
3.The Funeral of Existence
4.Revalations Through the Void
5.The Vertical Fissure of the Most Distant End
6.Metastasis of Realistic Visions

Autor: admin

Zdieľaj