Rozhovor – PERVERSITY Páči sa nám rúhavý typ death metalu, ktorý dráždi a vraždí naše sluchovody
Prešovčania PERVERSITY sú už dávno zabehaný pojem na našej scéne. Svoj temný a rúhajúci death metal predvádzajú už neuveriteľných 18 rokov. Každým jedným počinom stúpajú na kvalite a posúvajú sa do čoraz väčších temnejších zákutí. Nedávno vydané EP „Infamy Divine“ predstavuje kapelu vo vrcholnej forme a preto som ich oslovil. Na otázky odpovedala hlavne dvojka Kazateľ a Ďodi, no kus reči pridal aj nový gitarista Martin. Rozhovorili sa o histórii, inšpiráciách či už hudobných alebo textových, zabrdlo sa taktiež do tajov nového EP či vidín do budúcnosti. Vítam vás vo svete PERVERSITY!
V októbri ste sa dožili plnoletosti, ako spomínaš na začiatky s kapelou? S akou víziou ste šli do založenia kapely a ako si myslíš, že ste ju naplnili ? A zároveň by si vedel povedať, ktoré momenty boli v histórii PERVERSITY prelomové?
Kazateľ: Áno, máš pravdu. S PERVERSITY sme v októbri oslávili plnoletosť. Uff, 18 rokov, to je dosť. A aké boli moje začiatky? S PERVERSITY som prišiel do styku krátko po ich vzniku. Nielen počas koncertov, ktoré chalani hrali, ale hlavne potom koncom 90.rokov. Vtedy som bol členom death metalovej kapely THE BLEEDING a spoločne sme zdieľali skúšobňu. Potom to vyústilo aj do spoločného bočného projektu CONSTIPATION, ktorý žiaľ fungoval veľmi krátko a po jedinom koncerte aj skončil. Krátko po rozpade THE BLEEDING začiatkom roka 2000 som odišiel za prácou do Nemecka a spev som zavesil na klinec. Po troch rokoch som v auguste 2003 bol na koncerte, kde hrali chalani a vtedy už oni vedeli, že ich pôvodný spevák Martin Marinčák odchádza za prácou do Čiech. Nejako to všetko tak vyšlo, že po pokeci s Ďodim som sa v septembri 2003 stal jeho nástupcom. Odohrali sme spoločne pár koncertov a potom sa chystalo nahrávanie albumu Words Like Poison. Všetky vokály na tento album nahral Martin. Môj čas prišiel trošku neskôr. Čo sa týka prelomových momentov, tak sú to určite zmeny v zostave, ale pre kapelu ako takú to boli supporty pred VITAL REMAINS a SUFFOCATION.
Ďodi: Juraj to pekne opísal. Ja keď ešte zalovím v pamäti, tak mi napadá naša prvá skúšobňa v kultúrnom stredisku obce Kojatice. Jeseň 1995. Začínali sme ako hudobní panici a bolo to pre nás veľmi vzrušujúce začať robiť nástrojový hluk. Naše začiatky boli zmes tancujúceho death-grindu s názvami songov ako „My Rotting Face“, „Alone At the Dead“, „Senile Existence“ či „Need To Suffer“. Sú to pre mňa veľmi pekné spomienky. Keď sme už nahrali naše prvé kazetové demo The Embarrassed v roku 1997, tak už sme sa aktívne zapojili do domácej UG scény. Čo sa týka podstatných udalostí, tak tu počítam náš debut The Garment of Lust, ktorý vyšiel v januári 2003 u francúzskeho labelu PQR. To sa už začalo poriadne na nás sypať. V tej dobe začal rozmach internetu a nechápali sme, kde až o nás vedia a pýtajú si našu tvorbu. Druhý moment vidím v spojení s LAVADOME PRODUCTIONS. Dosť prelomové boli samozrejme aj personálne rošády, kde novými tvárami sa menil aj obraz PERVERSITY. Tých 18 rokov bolo vzrušujúcich a dosť plodných. Hehe.
Z vašich nahrávok je cítiť vplyv IMMOLATION, INCANTATION či dokonca MORBID ANGEL, akú úlohu prisudzuješ týmto kapelám k celkovému zvuku vašej kapely ?
Kazateľ: Všetky kapely, ktoré si spomenul, patria medzi našich obľúbencov. Ich tvorba a štýl hrania nás do určitej miery ovplyvnila, ale nechceme byť vnímaní ako ich kópia. Páči sa nám ich rúhavý typ death metalu a samozrejme aj ich sound, ktorý dráždi a vraždí naše sluchovody. V podstate sme sa nejako našli v týchto vodách a myslím si, že sme stavili na dobrú kartu.
Juraj, či ťa mám volať Kazateľ, mám pre teba otázku na telo. Odkiaľ vlastne pochádza tvoja prezývka ?
Kazateľ: S kľudom ma tak volaj. Táto prezývka vznikla pred pár rokmi, keď sme s chalanmi viedli debaty okolo textov atď. Vraj keď rozprávam o ich význame, prípadne ak sa rozprávame na akúkoľvek inú tému, tak to znie veľmi pútavo, skoro ako keby som kázal kázeň. Tiež na koncertoch si to všimlo aj pár ľudí, že počas skladieb sem-tam pohybujem rukami ako keby som dával kázanie. Takže tak nejako mi to prischlo.
Tvoj hlboký growl je poriadne mohutný a má veľkú silu. Kedy si vlastne zistil, že niečo také dokážeš vydávať zo seba? Zároveň sa chcem spýtať či sa nejak o svoj hlas staráš (nejaké pravidelné tréningy pred zrkadlom) a či pred vystúpením máš nejaký rituál, napr. že nepiješ studené nápoje alebo niečo podobne?
Kazateľ: Hm, ako by som ti to… Samo to nejak prišlo. Už v skorom „tínedžerskom“ veku mi učarovala metalová hudba. Vtedy sa toho veľa nedalo až tak zohnať ako dnes, ale ak sa ti podarilo zohnať nejakú tú nahrávku na MC alebo na kotúči, tak to stálo za to. Vždy sa mi páčil silný a hrdelný hlas. A tak asi ako každý mladý fanda, tak aj ja som si texty pokrikoval doma pri počúvaní muziky. No, a časom mi učaroval death metal a vtedy som si povedal: „Kurva, to je vokál. Ako to ten týpek robí?“ A potom so začal skúšať chroptiť. Chcel som zo seba vylúdiť podobný zverský rev. Zo začiatku mi to moc nešlo, robil som to nasilu a na druhý deň som zo seba nevydal ani hláska. Čas plynul a ja som začal lepšie pracovať s hlasom a dýchaním. Potom to pre mňa už nebol problém. Koncom 90. rokov som sa stal členom death metalovej kapely THE BLEEDING, v ktorej som uplatnil svoj hlboký growl. Ako roky plynuli tak som stále skúšal aj iné techniky okrem growlu a murmuru, napr. vysoký screaming, pig-squealing atď. Lenže časom som zistil, že ma už akosi nudí spievať growlingom a hlavne ak nikto nerozumie o čom spievaš. Takže som trošku ubral na píle a vycibril som si hlas tak, aby ma to nijako neobmedzovalo. Tak nejako som dospel k tej jeho farbe, ktorú mám teraz. Pred zrkadlom nikdy netrénujem a ani som to nikdy nerobil :) . A čo sa týka starania sa oň. Nemám žiaden recept. Fajčím ako dúha, vychutnávam si chuť piva. Takže ako vidíš, dávam hlasivkám poriadne zabrať. Akurát raz za čas vynechám studené a sýtené minerálky.
Už na predchádzajúcom albume si sa k vokálnej stránke pridal aj ty Ďodi, kde toto spestrenie pokračuje aj na novom EP. Čo ťa priviedlo k tejto myšlienke ?
Ďodi: No chuť len tak si trocha zabékať. Hehe. V prvom rade to bola ale snaha oživiť naše nové skladby, naše smerovanie do vôd unholy death metalu. Taktiež mi to dáva aj určitú zvláštnu energiu, keď spolu s hrou na gitare môžem aj pospievať.
Martin, si nový prírastok v už dobre zabehanej kapele. V čom si myslíš, že budeš pre túto družinu prínosom ?
Martin: No to musia povedať ostatní chlapci. Poznáme sa skutočne už dlhšiu dobu. Pre mňa je to určite česť hrať v takejto skupine.
Ďodi: Je hlavne mladší a tak omladí našu staršiu družinu. hehe. Ja som strašne rád, že mám konečne dvojičku na gitare, ktorej nemusím vysvetľovať, čo je to poriadna deathmetalová linka. S Fetusom je nám teraz aj veselšie, lebo on je aj riadna maska.
Je to už dva a pol roka, čo vám vyšiel posledný album „Ablaze“. Prečo ste sa práve rozhodli pre formát EP-čka a nie rovno celého albumu ?
Kazateľ: Prišlo to nejak samo. Mali sme hotové skladby a nechceli sme zbytočne dlho otáľať. Spoločne sme sa dohodli aj s našim vydavateľom Janom (Lavadome Productions) a rozhodli, že je čas to zapísať na kotúč a tak sme šli do štúdia.
Ďodi: Už dávno som uvažoval, že by som chcel mať MCD v diskografii PERVERSITY. Aj v mojej zbierke CD nosičov mám viacero miničiek a niektoré proste milujem. Teraz prišlo obdobie s novým bubeníkom, po roku ísť niečo také nahrať. Lavadome ku tomu ešte pridal krásny formát digisleeve a to zrodenie bolo, teda myslím, správne rozhodnutie.
EP ste nazvali „Infamy Divine“, čiže hanba božia. Kto alebo čo sa skrýva za touto metaforou?
Kazateľ: Zo začiatku sme nemali vybratý názov pre EP. Mal som pár ideí, ale akosi mi nepasovali k celkovému konceptu. Potom prišiel Ďodi s názvom Infamous Evil, ale mne sa to nepozdávalo a práve vtedy mi moja múza pošepla slová Infamy Divine (Hanba Božia).Povedal som si: „Kurva, má to silu a ide to ku konceptu textov.“ Ďodimu a zvyšku kapely sa to zapáčilo a bolo vymaľované. Tento názov presne vystihuje podstatu textov, ktoré pojednávajú o hriechoch, smilstve, inkvizícii a pedofílii v radoch kňazov. Všetko to odráža slabosť a nečinnosť božstva ako takého. Samozrejme nesmie tam chýbať aj zmienka o Ďiablovi, ktorý si nad tým všetkým medlí ruky a všetko to mu hrá do karát.
EP-čko ste nahrali v košickom štúdium Klakson, v ktorom ste už nahrávali aj predchádzajúci album. Boli ste natoľko spokojní s ich prácou, že vám ani nenapadlo osloviť iné nahrávacie štúdio?
Ďodi: Bolo to pre nás logické pokračovanie. Bol som presvedčený, že môžeme pri druhej návšteve tohto štúdia dosiahnuť kvalitnejší sound a to sa aj ukázalo ako pravda. Osobne som pri Ablaze nebol až tak spokojný s počuteľnosťou gitarových tónov. Tentoraz je to zreteľnejšie a moje gitarové vrstvy do seba oveľa lepšie zapadajú. Boli sme aj celkovo lepšie pripravení a hlavne sme konečne nahrávali aj do kliku a to spravilo s našimi skladbami niečo viac profi. Jurajovi som ustavične podával nejaký ten rum a potom tak dobre dopadol aj jeho growl. Hehe. Hlavne bola v štúdiu super pohoda.
Váš zvuk oproti poslednému albumu získal viac na hutnosti a dynamickosti, zároveň je viac zdrvujúci a má väčšiu silu. Zmenili ste nejak prístup k nahrávaniu a mixovaniu zvuku, či to môžeme pripísať k prirodzenému vývoju?
Ďodi: Trocha som už vlastne aj odpovedal, ale zdôrazním ešte tú lepšiu prípravu skladieb a pohodu pri nahrávaní. A aby som nezabudol na dôležitý faktor a to jest náš nový bubeník a jeho pohľad na zvuky. Hučal do mňa, že ešte a ešte musíme opraviť mix a zvuky jeho nástroja. Ja už som aj bol spokojný a nechcel som veľmi nič meniť, ale keď som potom počul tu zmenu tak mi spadla sánka. Stačilo pomeniť farby nástrojov, lepšie to pomiešať a výsledok je taký aký je. Metal!!! Čiže na mix sme si dali oveľa viac času. V podstate sme si dávali väčšie odstupy od jednotlivých mixov.
Oproti predchádzajúcemu albumu „Ablaze“ si myslím, že vaše nové EP je ešte viac temnejšie, má ponornejšiu a zlovestnejšiu atmosféru. Beriete vôbec dôraz pri tvorbe piesní na atmosféru, či idete na to hlavne cez riffy, resp. ako u vás prebieha komponovanie materiálu ?
Kazateľ: Máš pravdu. Oproti predchádzajúcemu albumu Ablaze je nové mini Infamy Divine oveľa temnejšie a rúhavejšie. Ako som už spomínal viackrát, prichádza to samo a celý princíp skladania je úplne jednoduchý. Ďodi príde s nejakým tým riffom, pridajú sa k tomu bicie, druhá gitara s basou. Postupne sa pridávajú ďalšie linky a celé sa to cvičí dovtedy, kým si nie sme istí, že to bude dobre fungovať. Ak už sme s tým spokojní a vieme, že je už celá skladba hotová, vtedy prichádzam na scénu ja s textom a vokálom.
EP-čko, ako aj predošlý album vyšiel u českého vydavateľa LAVADOME records. Čo vás viedlo k tomuto rozhodnutiu, dobré referencie, či už máte dlhodobo dobré vzťahy ?
Kazateľ: Lavadome je absolútne vyhovujúca firmička pre nás. Už promotion k albumu Ablaze bolo po celej planéte, boli sme o všetkom informovaní a veci sme riešili spoločne za pochodu. Už sme ako soľ potrebovali poriadnu reklamu po médiách, nakoľko pri albume Beyond… to nejako upadlo a stratili sme sa trocha z obrazu. Všetci to vidíme na dlhodobú spoluprácu. Je lepšie mať stabilný label a môcť sa venovať viac hudobnej stránke. A ako sme sa tam dostali? Jan, šéf labelu, je Ďodiho starý známy. Už pri demáči v roku 1997 začali spolu komunikovať a postupne zistili, že sú naladení na tú správnu strunu. Keď Jan založil Lavadome a my sme stvorili asi rok na to album Ablaze, tak sa naše cesty takto spojili. Bol spokojný s naším výsledkom, a tak sme si jednoducho tľapli. Temný a rúhavý death metal má u neho zelenú.
O cover sa postaral Jon Zig, ktorý má za sebou spoluprácu s takými menami ako SUFFOCATION, SINISTER alebo DEEDS OF FLESH. Ako ste sa vlastne ku nemu dostali a čím vás predovšetkým oslovil, že ste si vybrali práve jeho?
Kazateľ: No, pôvodne nám obal mal spraviť opäť môj mladší brat Peter (Digital-Wortex), ktorý nám spáchal obaly na albumy Beyond… a Ablaze. Lenže ozval sa nám náš vydavateľ Jan s tým, že má človeka, ktorý by pre nás niečo spáchal. Tak sme na to prikývli s tým, že ak to nedopadne podľa predstáv, tak sa vrátime k bratovi. Potom nás Jan prekvapil, že obal nám spraví Jon Zig. Neváhali sme ani minútu. Všetky detaily potom už riešil Jan so Zigom. Po doladení detailov, farieb atď., nám poslal hotový obal a o zvyšok layoutu sa postaral môj brat. Osobne si myslím, že obaja majstri odviedli veľmi dobrú prácu.
Nahrávka končí tajuplným klavírnym outrom. Kto prišiel s týmto skvelým nápadom?
Kazateľ: O všetky tie klávesové vsuvky sa postaral náš veľmi dobrý kamarát a fanda v jednom – Jozef Helmeczy, ktorý s nami spolupracuje už od prvého albumu. Je to veľmi talentovaný chlapík a také veci má v malíčku.
Vaše texty sú pekelne temné, obsahujú veľa okultizmu, rôzne symboly či históriu. Kto za týmto všetkým stojí a odkiaľ vlastne prišla myšlienka sa venovať práve takýmto témam ?
Kazateľ: Čo sa týka textov a tém, tak za všetkým stojím ja. Na prvých dvoch albumoch texty mal na starosti Ďodi a zvyšok kapely. Až mojím príchodom sa zmenilo nielen textové smerovanie, ale aj celková tvár kapely. Všetko to vyvrcholilo na albume Beyond The Reach Of Heaven. Tam sme sa s Ďodim podieľali na textoch spoločne. Niečo spáchal on a niečo ja. Na albume Ablaze sa už Ďodi na textoch nepodieľal, prenechal to mne. Na našom novom mini prispel jedným textom k skladbe „Supreme Accusation“. Ten zvyšok je moja práca. Vždy ma fascinovala temná strana ľudskej mysle, mytológia, okultizmus a podobné veci. Vlastním pár kníh o týchto témach a rád sa nechám nimi inšpirovať. Nepovažujem sa však za odborníka. Ber ma skôr ako študenta – laika, ktorý sa o to rád zaujíma, číta tie knihy a snaží sa tomu porozumieť.
Ako to vidíte s budúcnosťou? Plánujete teraz spraviť veľké turné na podporu EP-čka, či sa zavriete do štúdia a nahráte najprv dlhohrajúci počin a turné príde na rad až potom ?
Kazateľ: Tak určite ho chceme spropagovať na koncertoch. Dva sme už odohrali v decembri min. roku (13.12. v Košickom Collosseu a 14.12. v Prešovskom Pixeli). Najbližšie nás ľudia môžu vidieť na živo 22.02.2014 v Hurbanove na akcii s menom Hymen Collector Fest 5, kde vystúpime po boku FLESHLESS a SQUIRTOPHOBIC. Čo sa týka nového albumu, tak ten je pomaličky v príprave. Zatiaľ máme hotovú jednu skladbu a na ďalšej sa pracuje. Takže to ešte chvíľku potrvá. A turné? Jasné, že by sme chceli. Všetko je však v rukách osudu, uvidíme.
Ako vidíte našu scénu? 90-te roky sú síce už dávno preč, no pomaličky sa vynárajú aj dosť zaujímavé grupy, ako napr. BRUTE z Vranova, ALMA PERSONA a GRASSITY zo Stropkova, či FEEL A CURSE z Liptovského Mikuláša. Ako to vidíte vy?
Kazateľ: Máš úplnú pravdu, 90. roky sú už dávno preč. Boli to veľmi pekné časy pre slovenský underground. V tej dobe fungovalo na Slovensku kopec dobrých kapiel, žiaľ, niektoré z nich buď neprežili nepriazeň osudu, alebo zmenili štýlové zameranie, ktoré aj tak smerovalo k ich neskoršiemu zániku. Pár stálic našej scény ako DEMENTOR, LUNATIC GODS, DEPRESY to však prežili a fungujú ďalej. Ale mňa osobne teší, že stále sa nájde pár duší ktoré založia kapelu a aj napriek nepriazni osudu, či okolia to chcú drhnúť spolu a ide im to. Tie spolky, ktoré si vymenoval sú len toho dôkazom. Dúfam, že to tak pôjde aj naďalej a že stále sa nájde niekto, kto bude mať chuť niesť tú pochodeň ďalej, aby metal ako celok na Slovensku nevymrel.
Krásne si to povedal. Ďakujem vám veľmi pekne za čas a príjemný pokec, prajem vám veľa úspechov, snáď sa vidíme na nejakom najbližšom koncerte. Máš nejaké slová na záver, ktoré by ste chcel dodať ?
Aj ja ti ďakujem za skvelý rozhovor a za prejavený záujem o náš spolok. Teším sa na to, že sa uvidíme na nejakom tom koncíku a hodíme pokec pri pivku. Ešte raz veľká vďaka za pokec a prajem Metalexpressu veľa veľa zdaru a Tebe kopec dobrej muziky a trpezlivosti v práci. Ukončím to klišovite ale pravdivo: Buďte samým sebou a počúvajte Metal, podporujte kapely, choďte na koncerty, nech nám tento hudobný smer nevymrie!!!
Autor: Lukáš “Bukáčo“ Polák
Linky na kapelu:
http://bandzone.cz/perversity
https://www.facebook.com/perversityband?fref=ts
