Recenzia – [sic] – „Commotion Pictures“ (2014)
Posledné dva roky nemožno nazvať inak ako plodnými čo sa domácej scény týka a na nás sa hrnie kopa nových albumov od stále kvalitnejších slovenských hudobníkov. Do tejto kategórie sa po tri roky starom „SELFSKETCH“ zaradili aj bratislavskí alternátori [sic] a znova potvrdiť svoje skladateľské kvality sa rozhodli práve teraz, a to novinkou „Commotion Pictures“.
Úvod skladby zaobstaráva ambietne pôsobiace a pulzujúce intro „Echoes“. Úvod ako vyšitý prejde do prekvapivo zábavného a chytľavého rytmu, ktorý sa znova potemní až príchodom basy. To už začína skladba „Division“. Gitarky v sluchadlách poletujú ako vtáčiky, basa si veselo buble a ono to aj tak stále znie správne grungeo-vo. Metalový odor prichádza až niekedy tesne pred polovicou skladby a aj to iba na chvíľku, kedy sa pesnička vráti tam kde začala a ako bonus ešte vygraduje. Vďaka správne „nakřápnutým“ vokálom mi táto skladba evokuje u nás málo známych Francúzov KLONE, čo mne osobne vyhovuje.
Nasledujú už o niečo metalovejšie nerozlučné dvojičky „My Stash“ a „Fraction“. Dvojičkami ich nenazývam preto, že by si sťaby z oka vypadli ale pretože na seba perfektne nadväzujú a akoby boli súrodencami, pretože obe sú poskladané z výborných moderných metalových riffov, úderných bicích, ktoré vedia kedy treba kde tu cinknúť, zatlačiť a povoliť a mne tak veľmi sympatických vokálov, a toto všetko v jednotnej atmosfére.
Najväčším klenotom albumu, aj keď sa mi páči možno najmenej je skladba „Satori“. Zdobí ju totiž vcelku odlišná melodická štruktúra ako ostatné skladby, ktoré ju majú identickú. „Satori“ sa tak stáva perfektným stop time-om v celkovej atmosfére albumu a ak by som ju mal prirovnať, tak s veľkou rezervou k avantgardným STOLEN BABIES a aj to iba kvôli basgitare v hlavnom riffe.
„Fearstruck“ možno charakterizovať ako „tú so sekanými riffmi“ a na tieto mám slabosť, najmä ak sú vkusne spravené. A keďže takéto skladby sa nezaobídu bez mocného finále, neostalo [sic]-u na výber a nadelili taký záver, až som si odmyslel ten refrén, ktorý po ňom nasleduje. FELLSILENT by sa mohli učiť, ak by fungovali ešte.
Do djentových a math-coreových vôd sa spolu so [sic] vydávame v skladbe „34“. Táto skladba je dokonalým príkladom toho, že ešte stále sa dá vytvoriť kvalitná groove-y skladba vychádzajúca z djentových postupov. [sic] totiž korenia aj z iných žánrov a tak sa im nemôže stať, že by ich skladby mali zvuk ako tisícky iných skladieb tisícky iných „moderných“ kapiel.
Záverečná „Commotion Pictures“ sa dá opísať jedným slovným spojením: „záverečná skladba“. Každý ich poznáme, sú to tie skladby, ktoré sú na konci našich obľúbených albumov a sú často nabité obrovskou dávkou melancholie, ale majú v sebe aj štipku optimizmu, aby nám nebolo ľúto, že sa album skončil. Skladba má aj veľmi zvláštnu štruktúru, prvé dve minúty sa nespieva (spieva nám tu keď tak hosťujúci gitarista Kamil Adamík z HOLOTROPIC na svojom nástroji) a človek má dojem, že pôjde o inštrumentálku. Úvodný srdcervúci motív vystriedá ešte srdcervúcejší a na záver nechýba ani poriadne rozvibrovanie činelov.
Oproti predchádzajúcemu SELFSKETCH má kapela síce upravenejší zvuk, znie však agresívnejšie. Spevákov je síce ťažko odlíšiť väčšinu času, avšak navrstvením ich vokálov vzniká veľmi dobre znejúci celok, podobne ako keď sa vrstvia gitary aby sa docielila väčšia hutnosť zvuku. Každý nástroj tú má dostatok priestoru a [sic] by som v roku 2014 opísal ako hudobníkov, ktorí tvoria chytľavú a pesničkovú, ale stále rafinovanú metalovú hudbu, ktorá poteší milovníkov poriadnej alternatívy ako aj tých, ktorí potrebujú iba poriadný rokec. Album je aj dostatočne krátky a nedostal sa na neho žiadny vyložene slabý kus, za čo má kapela moju pochvalu.
Hodnotenie: 7,5/10
Recenzia: Sarkast
Track list:
1. Echoes
2. Division
3. My Stash
4. Fraction
5. Satori
6. Fearstruck
7. 34
8. Commotion Pictures
9. …but Reality is Different
Line Up:
Filip Pafco (voc)
Pidri Sinkovic (voc)
Miso Kolejak (git)
Lubos Zavarsky (git)
Peto Arvay (bass)
Matej Ferianc (dr)
Odkazy:
