Skúsme si predstaviť (civilizácia ľudská), že niekde v diaľave mocného univerza v kope galaxií Virgo, v jej absolútne temnom oblaku VIRGOHI21 ( keď už sme pri tom hvezdárstve, tak tento oblak sa správa ako galaxia, ale nie je v ňom vidieť jedinú žiariacu hviezdu aj napriek tomu, že obsahuje toľko vodíka, koľko by stačilo na vznik 100 miliónov sĺnk ) sa akýmsi prapodivným a fyzikálne zdrvujúcim spôsobom vytvorí čierna diera, ktorej monštruózna singularita hltá tú majestátnu temnotu do inej temnoty, kde už všetko čo je nám známe prestáva existovať, žiaden čas len nekonečná ničota. Predsa len pri tej sile množstva rotujúceho chaosu z nej niečo unikne a vymrští to ďaleko do priestoru v podobe akejsi gravitačnej špirálovitej hmoty, ktorá si za cestu vytvorí ucelený tvar aby následne zablúdila do hviezdnych končín našej sústavy a stroskotala priamo do kolísky života, Zeme. Dopad ju zaryl do hlbín, aby prečkala dlhý čas a ten ju pak následne vyvrhol na povrch niekde medzi preliačinami tisíc jazerného Fínska. Keďže jej prvkové zloženie nedávalo nijaký súlad s prvkami zemskými, musela si vytvoriť prispôsobivý akýsi archetyp, z ktorého sa zrodilo (myslím, že ich je päť alebo šesť) pokolenie s ľudskou podobou, rozhodne nie priateľskou za účelom započať hromadnú deštrukciu do temnôt nekonečných. Privítajte teda kongregáciu neznámych proroctiev, ktorá vás s piatimi zvestujúcimi hrozbami prebodne „skrz pľúca a srdce“.
Toto zatiaľ bezmenno zverejnené, niekoľkočlenité zlo vrhlo prvý náznak desivých predpovedí do tohto sveta len nedávno svojím úkazom, kde evokuje čiernu hviezdu s lúčmi ako protiklad slnka, ktorý by mal zrejme navždy pokryť sústavu večnou temnotou a záhubou (demo 2014). Dva ukazovatele tejto predzvesti „Chaos Omega“ a „Todestrieb“ nám opodstatnili ako vážne to myslia a nehodlajú ušetriť pod svetlom vôbec nič, aby tak následne mohli vytasiť svoje čierne karty v hre o budúcnosť nášho vesmíru (podotýkam „nášho“ len v merítku, ktorý je pre nás v tom čo vieme ešte stále objavovateľný na tisíce rokov, ale v samotne komplexnom merítku univerza je to zanedbateľné zrniečko, kde čas nemá opodstatnenie). Päť hrôzozvestí: Prvá, („Sanctified Decomposition“) na počiatku sa vynárajúci ambientný doprovod s apokalyptickými chorálmi v značne rozochvených oktávach predzrkadľuje akúsi bezútešnú osudovosť existenčných filozofií, ktoré sa ukážu ako absolútne zbytočné a nepravdivé…len aby boli. Potom sa strhne kolapsačná pohroma disharmonického masívu s maximálne ohavnou substanciou riffového besnenia, rytmickej narušenosti a hlasivkovej chorozhúbnosti. Všetko pospájané tak, že tej zlobe proste uveríte a nejedná sa o žiadnú pózerskú hatlaninu. Druhá („Decayed Son of Earth“), tretia („To Trawerse The Black Flame“), štvrtá („The Dreaming Tombs“), vytvárajú od prvotného počiatku konceptualitu totálneho konca, veľmi presvedčujúcim dojmom ukazujú všetky možné tváre toho, čo v našom ponímaní vnímame ako peklo resp. si to útržkovito vieme ako tak predstaviť. Kompozične to aj napriek tomu, o čo sa tématický jedná našťastie zmätkovo nepôsobí a súdržnosť tohto bordelu zo zanikajúcej hviezdy drží neoddeliteľne pokope. Vytknúť môžem akurát tak to, že klepačky sa sem tam odchýlia od ostatného zlorytmu, tiež aj to ich zvučenie by sa buď dalo zahuhlačiť niekde do prepadlišťa IMPETUOUS RITUAL alebo im len mierne osekať mechanickosť. To, že gitarové štruktúry sa miestami zatúlajú k DEATHSPELL OMEGA rozhodne nie je negatívum ale príjemná v dobrej vyváženosti zahraná inšpiračná chvályhodnosť. Posledná („Through Lung and Heart“) hlási vrcholné štádium zrútenia resp. premeny bojím sa hádať v čo, v každom prípade ak by sa niečo také malo nachádzať v nejakej inej podobe za horizontom udalostí čiernej diery….Tak čo ľudkovia, trúfnete si na túto gravitačnú jazdu do záhuby?
Track List:
I. Sanctified Decomposition
II. Decayed Son of Earth
III. To Traverse The Black Flame
IV. The Dreaming Tombs
V. Through Lung and Heart
Hodnotenie: 9/10
Autor: Marcus
