Report – Accept, Unisonic, Masterplan, 28. máj 2015, Amfiteáter Banská Bystrica

IMG_1468Na konci mája do stredu našej republiky zavial silný heavy metalový vietor. Nemeckí matadori na čele s Wolfom Hoffmanom prišli podporiť svoj čerstvý materiál „Blind Rage“, ktorý je preplnený dravými riffmi, silnými melódiami a parádnym nasadením celej kapely. Vidieť ACCEPT naživo je stále zážitok sám o sebe aj po necelých 40-tich rokoch. Spoločnosť im robia krajania UNISONIC. Toto meno neskrýva nikoho iného ako Michaela Kiskeho a Kaia Hansena, kedysi hlavných predstaviteľov power metalovej kultovky – HELLOWEEN (asi zbytočné slová). Skôr sa črtá otázka – Je toto zloženie viac HELLOWEEN ako súčasná podoba? Odpoveď bude zrejme pre každého iná. Na poslednú chvíľu pribudla ďalšia nemecká power metalová stálica MASTERPLAN, ktorá ma svojou tvorbou stále teší. Hlas Jorna Landeho asi ťažko niekto nahradí, aj keď terajší vokalista – Rick Altzi, mi príde ako solídna náhrada. Na doplnenie line-upu boli pozvaní pre mňa absolútne neznámi Rusi – REDS’COOL a slovenské rady zastúpili thrasheri – ANSTRATUS a power/thrash metalisti MIDNIGHT SCREAM.

Kvôli rôznym pracovným a školským povinnostiam (pre mňa platí tá druhá možnosť) sa nám podarilo prísť na miesto činu až počas setu Rusov. Najprv som zamieril k merchandise a k stánkom (dokopy dva, ktoré tam boli), až som zazrel dlhočiznú ľudskú stonožku. Nie, nezamotal som sa v kultovom horore, to len vysmädnutí ľudia čakali pri stánku na pivo. Áno, dobre čítate, pivo sa čapovalo (prípadne plechovky) v jednom stánku s dvomi dlhočiznými radmi. Schválne som si vyskúšal, koľko to môže trvať. Vyšlo to na nejakých 20 minút. Ďalšou nemilou vecou bolo, že som na Amfiteátri neobjavil ani jeden kôš a tak sa poháre hromadili všade po zemi. Dobre, dosť bolo organizačných výkričníkov, poďme k hudbe. REDS’COOL v znamení amerického hardrocku s hravými riffmi a k žánru príslušnou melodikou slušne navodzovali atmosféru. Spevák sa nebál prísť bližšie k publiku a pekne ho hecovať. Horšie už bolo, že ľudia poväčšine postávali po okolí a čakali na svoje obľúbené kapely. Hardrocková riffovačka striedala „love“ songy v pravidelných intervaloch. Fanúšikovia žánru museli byť spokojní, no na mňa to pôsobilo až príliš tuctovým dojmom. Každopádne dvere do heavy atmosféry sa pootvorili.

IMG_1391Pri MASTERPLAN mi hneď niečo nesedelo, najprv nie príliš vyrovnaný zvuk, ale najmä zostava. Klávesák mi prišiel akýsi známy, až som sa dozvedel, že ide o Andreja Kutiša z CASTAWAY a basovú gitaru si zobral na starosti Milan Hanák z TITANIC. Zrejme kvôli potvrdeniu na poslednú chvíľu. Po intre patril úvod „Enlighten Me“ z ich opusu magnum – „Masterplan“. Väčšina skladieb bola odohratá práve z toho debutu, škoda, že tie časy vypredaných hál sú už preč. Pár ľudí pred pódiom, asi 2x toľko ako na Rusoch a zvyšných 80% ešte posedávalo po amfiteátri. Ako som v úvode spomínal, Rick Altzi mi na štúdiovkách pripadá ako vhodná náhrada skvelého Jorna Landeho, nielen frázovaním, ale aj podobnou farbou hlasu. Naživo je však o dva kroky za svojím predchodcom. Najviac počuteľné to bolo pri pomalšej „Soulburn“, kde je Landeho hlas alfou-omegou skladby a tlačí ju do poriadnej dynamiky. Rick to však ani zďaleka nedokázal a pieseň vôbec nevynikla tak ako v podaní majstra hlasu. Zato piesne z ich posledného albumu „Novum Initium“ zaspieval parádne s poriadnym drive-om. Mali by pomaly hodiť Landeho éru za seba a sústrediť sa na ich súčasnú tvár. Kiskeho hosťovačka na „Heroes“ taktiež neprišla, ako sa spomínalo v tlačových správach, škoda. Viac smútku však prinieslo ďalšie vystúpenie, kde sa toho malo udiať oveľa viac.

IMG_14367 piesní z éry „Keepers of the seven keys“ – hlásili promo texty k koncertu. Nakoniec došlo len k dvom – „March of Time“ a „I Want Out“. Najväčšia škoda však bola kvôli ich prevedeniu. „I Want Out“ v Kiskovom podaní opäť nabral tú poriadnu šťavu a jeho výškový spev dá do vrecka aj v jeho veku (47 rokov) 90% power metalových spevákov. Uprostred piesne si požičal aj motívy od Judasu (Breaking The Law) a Ironu (Running Free), snáď si to niekto všimol. Výnimočný okamih, ako aj pri druhej Helloweenáčine. To sa však stalo až na konci setu, aj keď mi to prišlo dôležitejšie. Michael Kiske sa chce prezentovať hlavne tvorbou jeho súčasnej kapely UNISONIC, čo mu vôbec nekladiem za zlé. Hudobne sa to obracia skôr v hardrockových vlnách s dôrazom na jeho kvalitný spev a momentálne na Kaiove riffy. Michael musí byť určite postrach pre fotografov, pretože väčšinu setu odspieval v polodrepe, zrejme kvôli sústredeniu sa na spev. Výnimočný zážitok, aj keď som sa tešil na väčšiu dávku nostalgie.

IMG_1496Vzduch sa ochladil, ľudia povstali a z pódia začala prichádzať vlna plná energie, ráznych riffov, valivých temp, silných melódií a profesionálnych výkonov. ACCEPT na čele s vysokým Bruce-om Willisom, ach, pardón, Wolfom Hoffmanom a novodobým hlasom – Markom Tornillom, začali rezať tie pravé heavy metalové riffy. Nasadenie prvotriedne, až mi prišlo divné, že ľudí v kotli to až tak nehádzalo. Možno som už priveľmi zvyknutý na death metalové koncerty, alebo im len bola zima. Mark toho veľa nenahovoril, no zato svojím vokálom dával prvotriedne, jeho chrapčák je fakt radosť počúvať. Poriadne mi prepílilo ušné bubienky (v pozitívnom zmysle slova). Setlist bol postavený zväčša na súčasných veciach (myslím tým posledné tri albumy), no ku koncu sme sa dočkali aj ich klasických hymien, ako „Fast As Shark“, „Metal Heart“ alebo „Balls To The Wall“. Zahraté ako za starých čias, okorenené nie menej kvalitným vokálom. Energický a parádny heavy metalový zážitok. ACCEPT je záruka ťažkého železa aj po 39-tich rokoch. Klaniam sa….

Fotky: Alexandra Power
Alexandra Power Art

Avatar photo

Autor: Bukaco

Zdieľaj